< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Bratislavy do rakúskeho Marcheggu

Železničná stanica Devínska Nová Ves. Foto: Vovlaku.sk

Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu.

Bratislava 22. apríla (Vovlaku.sk) - Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati z Bratislavy do rakúskeho Marcheggu od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.


Príjemnú cestu vlakom!


Pre lepšiu orientáciu na stránke

V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Bratislavou a Marcheggom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty- Železničná stanica Bratislava hlavná stanica


Železničná stanica Bratislava hlavná stanica.
Foto: Vovlaku.sk


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Údaje o vlaku a trati
Jazda v regionálnom exprese REX 2519 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., ktorý prevádzkujú spolu s rakúskymi spolkovými železnicami ÖBB.

Radenie vlaku

Rušeň radu ÖBB 2016 + osobný vozeň Ampeer + osobný vozeň WRRmeer + osobný vozeň Bdghmeer + 2 x osobný vozeň Bmpeer


O trati

Železničná trať Bratislava – Devínska Nová Ves – Marchegg (ÖBB) (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 100) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a rakúsky Marchegg cez Devínsku Novú Ves. Trať je elektrifikovaná a dvojkoľajná po odbočku pred hraničným prechodom.

Číslo trate:ŽSR - 100
Správca:Železnice Slovenskej republiky
Trasa:Bratislava – Marchegg
Rozchod:1 435 mm


Z histórie

Už od roku 1836 existovali snahy o vybudovanie železničného prepojenia Viedne a Pešti. Výstavba trate cez Győr začala už v roku 1838, no to už prebiehali i práce na trati Marchegg – Bratislava. Súperenie o trasovaní prepojenia kľúčových centier monarchie napokon skončilo po bankrote konzorcia, ktoré budovalo trať cez Győr. Dôležitá železnica do Pešti a s pokračovaním do Debrecínu (Tiská železnica) tak mala prechádzať Bratislavou a južným Slovenskom.

Na úseku bolo potrebné vybudovať niekoľko náročných stavieb, napríklad 474 m dlhý most cez Moravu, zárez pri Lamači, 215 m dlhý a 17 m vysoký Červený most a 703,6 m dlhý tunel.

Prvý parný vlak dorazil po tejto železnici do Bratislavy 20.8.1848. Prevádzku na nej od jej začiatku až do poštátnenia roku 1850 zabezpečovala KFNB.
Už počas stavby prvého úseku sa spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice dostala do finančných problémov. Politické okolnosti roku 1848 jej situáciu ešte viac zhoršili. Na svojom generálnom zhromaždení roku 1849 sa rozhodla odstúpiť dokončené úseky železnice štátu. Dňa 7. 3. 1850 boli všetky trate Uhorskej centrálnej železnice vykúpené štátom za 20 458 361 zl, pričom obligácie spoločnosti boli vymenené za 5% štátne dlhopisy. V súlade s vtedajšími zásadami štátneho železničného systému boli tieto trate začlenené do siete štátnych železníc ako Juhovýchodná štátna železnica.

Po vybudovaní úseku Bratislava – Vác spájala od 16. decembra 1850 Viedeň a Budapešť a patrila k najdôležitejším tratiam v Rakúsko-Uhorsku. Premával po nej i slávny Orient Express.
V pláne je elektrifikácia tejto trate v úseku Devínska Nová Ves-Marchegg.

Stanice a zastávky na trati
Bratislava hl. stanica – súbeh s traťou 110 (BA – Kúty – Břeclav), 120 (BA – Žilina), križovatka s traťou 130 (BA – Štúrovo), 132 (BA – Rajka)
• Bratislava Železná Studienka
• Bratislava-Lamač – križovatka s traťou 110 (BA – Kúty – Břeclav)
• Devínska Nová Ves – križovatka s traťou 110 (BA – Kúty – Břeclav)
• hraničný priechod SR a Rakúska
Marchegg (ÖBB)

Koniec cesty- Železničná stanica Marchegg


Železničná stanica Marchegg.
Foto: Vovlaku.sk

Zaujímavosti na trati


Devínska Nová Ves

Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves (iné názvy: Bratislava-Devínska Nová Ves, Mestská časť Devínska Nová Ves, Devínska Nová Ves; nem. Thebenneudorf, Neudorf an der March, chorv. Devinsko Novo Selo, maď. Devényújfalu) je mestská časť Bratislavy.

Názov Devínska Nová Ves sa stal oficiálnym okolo roku 1848. Dovtedy sa pre Devínsku Novú Ves používalo viacero odlišných názvov. Do 17. storočia sa vyskytujú názvy Nová Ves, Nova Wass, Divin-Új-Falu a Wyfalu. Koncom 17. storočia sa udomácnili názvy Chorvátska Nová Ves, Theben-Neudorf a Dévényújfalu. Počas medzivojnového obdobia a krátko po druhej svetovej vojne sa v nemecky písanej odbornej literatúre okrajovo používalo aj označenie Neudorf an der March (v preklade doslova Nová Ves na Morave). Názov Devínskej Novej Vsi sa v slovenčine zjednotil v 1848.

Demonym pre Devínsku Novú Ves je Devínskonovovešťan a Devínskonovovešťanka (často sa mylne používa „Devínčan/Devínčanka“). Chorvátski potomkovia používajú tiež Novoselan. Prídavné meno je devínskonovoveský. Najčastejší skrátený hovorový názov pre obec je Devínska.

Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároveň sa stala jedným miest, kde sa dalo utiecť do susedného Rakúska (prebrodiť cez rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mať špeciálne identifikačné kartičky a povolenie o vstup do pohraničnej oblasti. V roku 1960 sa stala súčasťou okresu Bratislava-okolie a neskôr z dôvodu, že takmer 90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave, sa 1. januára 1972 stala súčasťou Bratislavy, štvrtého obvodu (týmto dňom zanikol okres Bratislava-okolie).

Na snímke vstupná brána do podniku VW Slovakia v Bratislave.
Foto: FOTO TASR - Michal Svítok


Dátum 3. apríl 1974 sa vyznačuje začatím výstavby automobilky (BAZ). V 80. rokoch tu bol postavený závod Volkswagen (pôvodné Bratislavské automoblilové závody) a z toho dôvodu tu bolo v roku 1989 postavené sídlisko, čím stúpol počet obyvateľov o 12 000. V decembri 1989 boli odstránené pohraničné zátarasy. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Slovensko.

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.