< sekcia Magazín

Galileo Galilei významne prispel k poznaniu vesmíru

Galileo Galilei. Foto: TASR/AP

Galileo Galiliei sa narodil 15. februára 1564 v Pise. Otec ho nútil študovať medecínu, viac ho však zaujímala matematika, astronómia a fyzika.

Pisa/Bratislava 15. februára (TASR) – Je autorom známeho výroku: "A predsa sa točí." Taliansky vedec a astronóm Galileo Galilei významne prispel k pochopeniu zákonitostí vesmíru. Aj keď za svoje presvedčenie nezaplatil životom, strávil dlhé roky v domácom väzení. V piatok 15. februára uplynie 455 rokov od narodenia známeho učenca.

Galileo Galiliei sa narodil 15. februára 1564 v Pise. Otec ho nútil študovať medecínu, viac ho však zaujímala matematika, astronómia a fyzika. Galileo začal 12. novembra 1589 prednášať na univerzite v Pise, 26. septembra 1598 prestúpil do Padovy. Tu na jeho prednášky, najčastejšie o geometrii, chodilo okolo 2000 poslucháčov.

Zaoberal sa gravitáciou a oponoval presvedčeniu Aristotela, podľa ktorého telesá padajú k zemi tým rýchlejšie, čím sú ťažšie. Galileo robil pokusy s padajúcimi či kotúľajúcimi sa telesami, dokonca aj priamo v šikmej veži v Pise, aby zistil, že sú priťahované rovnako veľkou silou. Robil tiež pokusy s kyvadlom a usúdil, že jeho periodický pohyb sa dá využiť na meranie času. Na sklonku života navrhol prvé kyvadlové hodiny.

Jeho zásadné objavy sa však týkali astronómie. Galileo neskonštruoval ďalekohľad ako prvý, výrazne ho však vylepšil. Sám brúsil a leštil šošovky, čím docielil, že jeho ďalekohľad dosiahol 8 až 9-násobné zväčšenie v porovnaní so štvornásobným, ktoré mali vtedajšie prístroje. Svoj ďalekohľad ukázal na vrchu zvonice sv. Marka v Benátkach v noci zo 6. na 7. januára 1606 skupine benátskych patricijov. Neskôr zostrojil ďalekohľad, ktorý zväčšoval až 60-krát a daroval ho britskej vláde, ktorá ho používala na vojenské účely.

Po tomto vynáleze bol menovaný doživotne za profesora na Univerzite v Padove, kde pôsobil a výrazne mu zvýšili plat. Bol prvým človekom, ktorý na Mesiaci pozoroval krátery, videl škvrny na Slnku či jednotlivé fázy Venuše. Dokonca sa mu podarilo spozorovať aj prstence Saturna.

Vedecky významné však bolo jeho pozorovanie Jupitera, v blízkosti ktorého zbadal iné, menšie telesá. Svoj objav zo 7. a 8. januára 1610 popísal vo svojej knihe Hviezdny posol z toho istého roku: "Tri hviezdy, ktoré boli malé, no veľmi žiarivé, sa nachádzali v blízkosti planéty. Spočiatku som veril, že patria k viacerým pevným hviezdam, no prekvapilo ma to, že sú umiestnené v priamej línii rovnobežne s ekliptikou a že sú žiarivejšie ako ostatné hviezdy rovnakej veľkosti. Keď som sa 8. januára, vedený nejakým osudom, obrátil k tej istej časti nebies, našiel som úplne odlišný stav ako predošlú noc. Všetky tri malé hviezdy sa nachádzali na západe Jupitera, bližšie k sebe ako noc predtým. Preto som došiel k záveru, že na nebi sú tri hviezdy pohybujúce sa okolo Jupitera, ako napríklad Venuša či Merkúr okolo Slnka, čo bolo ďalšími pozorovaniami jasné ako denné svetlo. Nie sú však len tri, ale dokonca štyri hviezdne telesá, ktoré vykonávajú svoj obeh okolo Jupitera."

Cirkev v tom čase zastávala geocentrické učenie, teda teóriu, podľa ktorej sa všetky telesá otáčajú okolo našej planéty. Galileo však pozorovaním Jupiterových mesiacov podporil Koperníkovu teóriu, podľa ktorej planéty obiehajú okolo Slnka. Tento názor bol považovaný za kacírstvo. V roku 1616 Galilea predvolali Ríma a varovali, aby o svojej teórii neučil a ani nepísal.

Hlavným oponentom Galilea bol kardinál Bellarmino, vzdelaný človek, ktorý nepovažoval geocentrizmus za súčasť viery a ani heliocentrizmus neodmietal. Považoval ho však za nedostatočne dokázaný: "Heliocentrizmus je zatiaľ len hypotézou, pokusom ako vysvetliť určité fenomény. Preto o nej treba hovoriť ako o hypotéze a v sporných prípadoch dať prednosť Písmu. Ak by sa skutočne dokázala platnosť tejto hypotézy, potom budú teológovia vyzvaní, aby reinterpretovali to, čo bolo dosiaľ považované za učenie biblie."

Keď sa Galileov priateľ Maffeo Barberini stal pápežom Urbanom VIII., dal mu povolenie publikovať svoje názory. Galileo v roku 1632 dokončil svoje majstrovské dielo Dialógy o dvoch najväčších systémoch sveta. Na to však zakročila inkvizícia a v roku 1633 priviedla Galilea pred inkvizičný tribunál. Záverečné vypočutie sa konalo 22. júna 1633 a vtedy už 69-ročný vedec s podlomeným zdravím pod hrozbou mučenia a smrti pristúpil na rozsudok, súčasťou ktorého bolo aj odvolanie svojej teórie.

Galileo Galilei strávil zvyšok života v domácom väzení vo Florencii. Zomrel 8. januára 1642. V roku 1992 vydal pápež Ján Pavol II. ospravedlnenie, v ktorom zrušil výnos inkvizície so slovami: "Galileo pociťoval vo svojich vedeckých výskumoch prítomnosť Stvoriteľa, ktorý podnietil hĺbku jeho ducha." Prvé štyri objavené mesiace Jupitera sú známe ako Galileove mesiace a nesú mená Io, Ganymede, Europa a Callisto. Keď NASA vyslala v 90. rokoch 20. storočia misiu na Jupiter, nazvala ju Galileo na počesť slávneho astronóma.

Výrok "a predsa sa točí," ktorý sa mu pripisuje, nevyslovil Galileo verejne pred súdom, ale pravdepodobne v súkromí pred arcibiskupom Piccolominim.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.