Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V Košiciach mala sídlo pobočka Obchodnej a priemyselnej komory s pôsobnosťou pre celý vtedajší košický dištrikt - od roku 1850.
Autor TASR
Košice/Bratislava 21. júna (TASR) - Od usporiadania prvej priemyselnej výstavy na území dnešného Slovenska v Košiciach uplynulo dnes 160 rokov.
K reálnemu spriemyselňovaniu Košíc v rámci Uhorska dochádzalo až po revolúcii 1848-1849. Prvý parný stroj do výroby v meste zaviedol cukrovar v roku 1852 a od roku 1857 fungoval mestský pivovar. Kumulácia kapitálu miestnych podnikateľov sa odrazila aj pri vzniku prvého peňažného ústavu v meste – Košickej sporiteľne v roku 1844.
V bývalom hornom Uhorsku boli ako prvé založené dve centrá Obchodnej a priemyselnej komory - v Bratislave a v Košiciach. V roku 1890 sa k nim pridalo centrum v Banskej Bystrici.
V Košiciach mala sídlo pobočka Obchodnej a priemyselnej komory s pôsobnosťou pre celý vtedajší košický dištrikt - od roku 1850. V rámci jej aktivít v priestoroch mestskej jazdiarne, na podporu miestneho priemyslu, zorganizovali 21. júna 1857 Prvú hornouhorskú priemyselnú výstava.
Výstavy sa osobne zúčastnil aj panovník František Jozef I. - pri príležitosti svojej druhej návštevy slobodného kráľovského mesta Košice.
Na jeseň, dňa 9. októbra 1872 bolo v Košiciach založené Vyššie strojnícke učilište (dnešná Stredná priemyselná škola strojnícka), ktoré sa stalo prvým tohto typu v Uhorsku. Škola si udržiavala vysokú úroveň. V roku 1877 ju počas svojej tretej návštevy Košíc navštívil i cisár František Jozef I., pričom jej kvalitu porovnal s viedenskou školou.
Napriek postupujúcej industrializácii, či prvej priemyselnej výstave, neboli do Košíc pritiahnuté väčšie investície ťažkého strojárenstva a zbrojárstva, ktorých centrom sa stal - k Budapešti bližší - Miškovec (dnes Maďarsko). V Košiciach tak stále prevládala poľnohospodárska malovýroba, čo záviselo aj od surovinového zázemia. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 1910 sa Košice s 34 priemyselnými prevádzkami a 3230 pracovníkmi podieľali iba necelým jedným percentom na uhorskej priemyselnej produkcii.
K reálnemu spriemyselňovaniu Košíc v rámci Uhorska dochádzalo až po revolúcii 1848-1849. Prvý parný stroj do výroby v meste zaviedol cukrovar v roku 1852 a od roku 1857 fungoval mestský pivovar. Kumulácia kapitálu miestnych podnikateľov sa odrazila aj pri vzniku prvého peňažného ústavu v meste – Košickej sporiteľne v roku 1844.
V bývalom hornom Uhorsku boli ako prvé založené dve centrá Obchodnej a priemyselnej komory - v Bratislave a v Košiciach. V roku 1890 sa k nim pridalo centrum v Banskej Bystrici.
V Košiciach mala sídlo pobočka Obchodnej a priemyselnej komory s pôsobnosťou pre celý vtedajší košický dištrikt - od roku 1850. V rámci jej aktivít v priestoroch mestskej jazdiarne, na podporu miestneho priemyslu, zorganizovali 21. júna 1857 Prvú hornouhorskú priemyselnú výstava.
Výstavy sa osobne zúčastnil aj panovník František Jozef I. - pri príležitosti svojej druhej návštevy slobodného kráľovského mesta Košice.
Na jeseň, dňa 9. októbra 1872 bolo v Košiciach založené Vyššie strojnícke učilište (dnešná Stredná priemyselná škola strojnícka), ktoré sa stalo prvým tohto typu v Uhorsku. Škola si udržiavala vysokú úroveň. V roku 1877 ju počas svojej tretej návštevy Košíc navštívil i cisár František Jozef I., pričom jej kvalitu porovnal s viedenskou školou.
Napriek postupujúcej industrializácii, či prvej priemyselnej výstave, neboli do Košíc pritiahnuté väčšie investície ťažkého strojárenstva a zbrojárstva, ktorých centrom sa stal - k Budapešti bližší - Miškovec (dnes Maďarsko). V Košiciach tak stále prevládala poľnohospodárska malovýroba, čo záviselo aj od surovinového zázemia. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 1910 sa Košice s 34 priemyselnými prevádzkami a 3230 pracovníkmi podieľali iba necelým jedným percentom na uhorskej priemyselnej produkcii.
