< sekcia Magazín

Hudobný skladateľ Béla Bartók zomrel pred 70 rokmi v New Yorku

Béla Bartók Foto: Wikipédia

Béla Bartók sa narodil 25. marca 1881 v mestečku Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Budapešť/Bratislava 26. septembra (TASR) - Maďarský hudobný skladateľ, klavirista, pedagóg a etnomuzikológ Béla Bartók kombinoval ľudovú a tradičnú hudbu s modernistickými postupmi, z čoho vznikali unikátne hudobné diela. Od jeho úmrtia uplynie v sobotu 26. septembra 70 rokov.

Skladateľ zložil originálne hudobné diela prvej polovice 20. storočia. Bol skladateľom, ktorý si najmä poznávaním a živým stykom s najvýznamnejšími vtedajšími hudobnými prúdmi, spolu s tvorivým obmieňaním charakteristických tonálnych a rytmických modelov, vytvoril vlastný, individuálny hudobný prejav.

V období medzi dvoma vojnami ho považovali skôr za vynikajúceho klaviristu, propagátora modernej hudby a folkloristu než za skladateľa, hoci komponovať začal už ako osemročný.

Béla Bartók sa narodil 25. marca 1881 v mestečku Nagyszentmiklós (dnes Sannicolau Mare v Rumunsku) vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V Bratislave, kam sa jeho ovdovená matka presťahovala s deťmi, zjavne hudobne nadaný mládenec študoval na gymnáziu a učil sa u maďarského skladateľa Lászlóa Erkela. Ešte predtým absolvoval v Bratislave pred verejnosťou svoj prvý koncert – mal 11 rokov a zahral na ňom aj svoju vlastnú skladbu. Potom študoval na hudobnej akadémii v maďarskej Budapešti.

Zbieral a študoval ľudové piesne okolitých národov, na ich zaznamenávanie používal moderný výdobytok – gramofón. Napísal mnoho štúdií o ľudovej hudbe. Skomponoval Dva portréty pre orchester (Ideál, Groteska) a jedno z najpôsobivejších diel neofolklorizmu, Allegro barbaro pre klavír.

Keď mal 20 rokov, začal vyučovať hru na klavíri na hudobnej akadémii v Budapešti. V rokoch nasledujúcich po prvej svetovej vojne sa venoval komponovaniu a súčasne ako vynikajúci klavirista podnikol koncertné cesty po Európe, hral aj vo Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) a v Spojených štátoch amerických (USA). Od roku 1934 pracoval v maďarskej akadémii vied a venoval sa výskumu maďarskej ľudovej hudby. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ako neskrývaný odporca fašizmu emigroval s manželkou pianistkou Dittou Pásztoryovou do USA, kde mu na Kolumbijskej univerzite (Columbia University) v New Yorku umožnili venovať sa práci s balkánskou ľudovou hudbou, živil sa vyučovaním a koncertovaním. Pokračujúce vážne ochorenie mu znemožňovalo tieto aktivity, ale nahral niekoľko gramoplatní pre hudobné štúdio. Venoval sa aj vlastnej tvorbe.

Z rozsiahlej tvorby Bélu Bartóka dodnes nestratila na jedinečnosti jeho Cantata profana, Divertimento pre sláčikový orchester, tri klavírne koncerty a mnohé iné skladby. Jeho posledné dokončené dielo je Sonáta pre sólové husle.

Veľmi cenný je Bartókov vedecký výskum, ktorý pozostáva z 15.000 záznamov ľudových piesní z rôznych krajín, z toho asi 3200 slovenských. Je autorom baletu-pantomímy Zázračný mandarín, baletu Drevený princ a jedinej opery – Hrad kniežaťa Modrofúza.

Béla Bartók zomrel 26. septembra 1945 v New Yorku v USA na ťažké ochorenie. Jeho ostatky boli v roku 1988 premiestnené do Maďarska, spočívajú na cintoríne v Budapešti.

Bartókova podobizeň sa nachádza na 1000-forintovej maďarskej bankovke z rokov 1983-1992, ktorá v súčasnosti už nie je v obehu.