Postupim/ Bratislava 22. júna (TASR) - Wilhelm von Humboldt sa do dejín zapísal ako nemecký filozof, štátnik, jazykovedec a hlavný predstaviteľ humanizmu v období nemeckého klasického idealizmu. Bol bratom prírodovedca a bádateľa Alexandra von Humboldta. Wilhelm von Humbolt bol zároveň zakladateľom univerzity v nemeckom Berlíne, ktorá sa na počesť oboch bratov od roku 1949 nazýva Humboldtova univerzita. Od jeho narodenia uplynulo dnes 250 rokov.

Friedrich Wilhelm Christian Carl Ferdinand von Humboldt sa narodil 22. júna 1767 v nemeckom meste Postupim. Študoval právo, archeológiu a filozofiu v dnešných nemeckých mestách Frankfurte nad Odrou a v Göttingene. V roku 1789 navštívil francúzsku metropolu Paríž, neskôr Švajčiarsko, krátky čas pôsobil v diplomatických službách, potom bol súkromným učiteľom. Jeho priateľmi boli nemecký spisovateľ a dramatik Johann Christoph Friedrich von Schiller a nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe.

V rokoch 1801 až 1809 pracoval v pruských štátnych službách. Bol ministrom kultúry a školstva a členom Pruskej akadémie vied (Preußische Akademie der Wissenschaften). Založil humanistické gymnázium a bol iniciátorom základnej koncepcie a napokon zakladateľom univerzity v Berlíne (teraz Humbolt Universität zu Berlin). Zúčastňoval sa na rôznych kongresoch a rokovaní bol členom štátnej rady. Udržiaval styky s najväčšími učencami svojej doby a svoj voľný čas venoval štúdiu jazykov.

Nemecký diplomat Wilhelm von Humboldt zomrel 8. apríla 1835 v nemeckom Berlíne vo veku 68 rokov.

Vzdelanie považoval za nevyhnutnosť. Varoval všetkých pred ľudskou hlúposťou. "Zo všetkých hlúpych ľudí je najneznesiteľnejší scestovaný hlupák. Priváža si hlúposť iných národov a pridáva ju k svojej", znie citát filozofa.