Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zachor mapuje miesto neďaleko Novák, kde bol v rokoch 1941 až 1944 pracovný a koncentračný tábor pre Židov. Od marca do októbra 1942 z neho vyviezli približne 5600 ľudí do táborov v Poľsku.
Autor TASR/TERAZ.sk
Prievidza 3. októbra (TASR/TERAZ.sk) - Svedectvá piatich bývalých väzňov zaniknutého koncentračného a pracovného tábora, ktorý sa nachádzal v katastri obce Koš v okrese Prievidza, predstavuje projekt Zachor/ Pamätaj. Premiéru rozšíreného filmu autorov Ľuba a Moniky Stachovcov si dnes mohla verejnosť pozrieť v Dome kultúry v Prievidzi nielen za ich účasti, ale aj niektorých bývalých väzňov.
Odkaz filmu sa skrýva priamo v názve, hebrejské slovo zachor totiž znamená pamätaj, povedal Stacho. "Tým, že som rodákom z hornej Nitry a vyrastal som v čase, keď ešte tábor existoval, povedal som si, že musím preto niečo spraviť, aby sa tábor dostal do povedomia Slovákov. Začal som zbierať materiály a čo je neuveriteľné, ľudia, čo tam boli, ešte žijú, tak sa mi podarilo natočiť výpovede jeho piatich bývalých väzňov," načrtol.
O svojich spomienkach vo filme hovoria Alžbeta Schicková-Tauberová, Rozália Becková-Steinerová, Alexander Bachnár, Dalma Špitzerová-Holanová a Jozef Weiss. Záverečnú scénu dokumentu točili filmári ešte dnes, zachytáva trojicu bývalých väzňov, ako sa pozerajú na krajinu, kde tábor stál. Materiály získali Stachovci i z múzeí či archívov.
"Veľké národy sa s tým vyrovnali už po vojne, komunizmus bolo obdobie, keď problematika holokaustu a Židov bola tabuizovaná... Musíme sa s tým vyrovnať, musíme mať to povedomie, že to tu bolo a takto sme zachovali a spraviť pre to niečo, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. To je aj cieľom môjho filmu, aby som pripomenul koncentračný a pracovný tábor, aby som ukázal úžasnú húževnatosť, pracovitosť ľudí, ktorí pod tlakom deportácií, že každú chvíľu môžu byť vyvezení do vyhladzovacích táborov, podávali neuveriteľné pracovné výkony," skonštatoval Stacho. Poukázal na to, že svojou pracovitosťou sa ľudia tam snažili ukázať, že sú pre krajinu prospešní.
Zachor mapuje miesto neďaleko Novák, kde bol v rokoch 1941 až 1944 pracovný a koncentračný tábor pre Židov. Od marca do októbra 1942 z neho vyviezli približne 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor fungoval do vypuknutia Slovenského národného povstania ako pracovný, bolo tam 17 dielní. Po vojne slúžil ďalším internačným zámerom Československa. Neskôr bol postupne rozobratý a materiál rozkradnutý, dnes sú tam už len polia. Od minulého týždňa tábor pripomína pamätník, osadili ho tam z iniciatívy prievidzského gymnázia.
Odkaz filmu sa skrýva priamo v názve, hebrejské slovo zachor totiž znamená pamätaj, povedal Stacho. "Tým, že som rodákom z hornej Nitry a vyrastal som v čase, keď ešte tábor existoval, povedal som si, že musím preto niečo spraviť, aby sa tábor dostal do povedomia Slovákov. Začal som zbierať materiály a čo je neuveriteľné, ľudia, čo tam boli, ešte žijú, tak sa mi podarilo natočiť výpovede jeho piatich bývalých väzňov," načrtol.
O svojich spomienkach vo filme hovoria Alžbeta Schicková-Tauberová, Rozália Becková-Steinerová, Alexander Bachnár, Dalma Špitzerová-Holanová a Jozef Weiss. Záverečnú scénu dokumentu točili filmári ešte dnes, zachytáva trojicu bývalých väzňov, ako sa pozerajú na krajinu, kde tábor stál. Materiály získali Stachovci i z múzeí či archívov.
"Veľké národy sa s tým vyrovnali už po vojne, komunizmus bolo obdobie, keď problematika holokaustu a Židov bola tabuizovaná... Musíme sa s tým vyrovnať, musíme mať to povedomie, že to tu bolo a takto sme zachovali a spraviť pre to niečo, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. To je aj cieľom môjho filmu, aby som pripomenul koncentračný a pracovný tábor, aby som ukázal úžasnú húževnatosť, pracovitosť ľudí, ktorí pod tlakom deportácií, že každú chvíľu môžu byť vyvezení do vyhladzovacích táborov, podávali neuveriteľné pracovné výkony," skonštatoval Stacho. Poukázal na to, že svojou pracovitosťou sa ľudia tam snažili ukázať, že sú pre krajinu prospešní.
Zachor mapuje miesto neďaleko Novák, kde bol v rokoch 1941 až 1944 pracovný a koncentračný tábor pre Židov. Od marca do októbra 1942 z neho vyviezli približne 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor fungoval do vypuknutia Slovenského národného povstania ako pracovný, bolo tam 17 dielní. Po vojne slúžil ďalším internačným zámerom Československa. Neskôr bol postupne rozobratý a materiál rozkradnutý, dnes sú tam už len polia. Od minulého týždňa tábor pripomína pamätník, osadili ho tam z iniciatívy prievidzského gymnázia.
