< sekcia Magazín

Slovenskú folkloristku D. K. z Horniakov zavreli za špionáž

Ilustračné foto. Foto: TASR/Martin Palkovič

Venovala sa národnouvedomovacej práci a kultúrnovýchovnej a spolkovej činnosti. Organizovala prednášky, výstavy a divadelné predstavenia a zbierky na podporu slovenských študentov.

Kremnica/Bratislava 7. apríla (TASR) - Folkloristka, národnokultúrna pracovníčka, publicistka a zberateľka Drahotína Kardossová-Križková sa narodila v Kremnici 7. apríla 1867 pred 150 rokmi.

Venovala sa národnouvedomovacej práci a kultúrnovýchovnej a spolkovej činnosti. Organizovala prednášky, výstavy a divadelné predstavenia a zbierky na podporu slovenských študentov.

Absolvovala ľudovú a meštiansku školu. Vydala sa a žila s rodinou v Dolnom Kubíne a neskôr v českom Kroměříži. Pre politické názory a protivojnový postoj bola v rokoch 1914 až 1918 uväznená vo Viedni (dnes Rakúsko) a vo Váci (dnes Maďarsko), zámienkou na jej uväznenie bola špionáž. Po prepustení na slobodu krátko bývala v Kremnici a od roku 1919 žila v Banskej Bystrici, kde aj zomrela.

Zozbierala asi 300 slovenských ľudových prísloví a porekadiel, zapísala asi 150 ľudových piesní, zapisovala aj zvyky a obyčaje a detské hry. Zbierala predmety ľudovej kultúry pre múzeá v Martine a Skalici a pre múzeá v českých mestách Olomouc a Praha. Od roku 1892 sa na podnet Andreja Kmeťa (rímskokatolícky kňaz, historik, botanik, archeológ, publicista a etnograf, organizátor národného života) venovala zbieraniu slovenských ľudových výšiviek. V roku 1895 podala návrh na založenie priemyselno-kupeckého spolku, ktorý by organizoval ich výrobu a odbyt. Podieľala sa na vytvorení zbierky výšiviek pre Národopisnú výstavu českoslovanskú v Prahe (1895).

Zážitky z väzenia literárne spracovala v autobiografickej črte Z dôb utrpení, ktorá vyšla v roku 1923 v Slovenských pohľadoch a v roku 1925 knižne. Písala aj cestopisné črty (Cesta životom) a krátke prózy (Črty o mojom synovi, Črty zo života legionárov). Prekladala z ruštiny. Používala pseudonym D. K. z Horniakov.

Zozbierané výšivky sa stali základom jej odborne zameraných titulov Vzorník krížikového vyšívania ľudového v Honte na Slovensku (1926) a Slovenské ľudové vzory so štyroch krajov Slovenska (1929). V časopisoch Slovenské pohľady, Národné noviny, Živena, Dennica, Časopis i Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti sa zachovali viaceré národopisné štúdie z jej pera.

Členka Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Lipy, Matice slovenskej a Živeny a matka piatich detí Drahotína Kardossová-Križková zomrela v Banskej Bystrici 24. septembra 1944.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.