< späť

Ladislavovi Dérerovi patrí čestné miesto v radoch slovenských lekárov

Ilustračné fotoFoto: TASR/AP

Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, ale aj chorobami z povolania.

Bratislava 11. decembra (TASR) – Popredný predstaviteľ slovenskej medicíny, akademik Ladislav Dérer sa venoval problémom imunogenetiky a matematickému vyjadreniu biologických javov. V pondelok 11. decembra uplynie 120 rokov od jeho narodenia.

Lekár Ladislav Dérer patrí medzi zakladateľov slovenského vnútorného lekárstva, ktorému vtisol pečať svojej osobnosti a vychoval preň celý rad odborníkov. Právom sa hovorí o Dérerovej škole na Slovensku, lebo pre ňu vypracoval programy, stanovil ciele a upriamil na ich realizáciu svojich žiakov. Významne sa pričinil o rozvoj zdravotníctva na Slovensku, o vybudovanie materiálnej základne zdravotníctva, osobitne v hlavnom meste Slovenska. Plody jeho práce dokumentuje celý rad moderných zdravotníckych zariadení i medicínske centrum v Bratislave na Kramároch, ktoré vybudovali jeho žiaci a kde tamojšia nemocnica nesie jeho meno.

Narodil sa 11. decembra 1897 v Bratislave. Po ukončení vysokoškolských štúdií medicíny začal pôsobiť na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracoval takmer celý svoj profesionálny život, okrem obdobia rokov druhej svetovej vojny. Vtedy pôsobil ako primár v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne, kde sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti. V posledných rokoch života sa venoval vedeckej práci v Slovenskej akadémii vied (SAV).

Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, patofyziológiou krvi pri obehových poruchách, problémami včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka, tuberkulózou pľúc a čriev, chorobami z povolania (napr. silikóza baníkov), otázkami alergie atď. Medzinárodný ohlas vyvolali jeho štúdie o indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene. Orientoval sa na širšie biologické otázky z okruhu hematológie, úspešne skúmal periodicitu niektorých dejov v organizme, štádiovosť v krvotvorbe a iné problémy. Usiloval sa o uplatňovanie genetických hľadísk a matematických metód v medicíne.

Jeho bohatá publikačná činnosť, najmä Dérerove práce o biologických rytmoch v dozrievaní leukocytov, ktoré dodnes cituje svetová literatúra, o význame ošetrovateľstva, ktorému venoval kapitolu vo svojej prvej povojnovej odbornej monografii z oblasti propedeutiky, sú i dnes cenným informačným prameňom. V roku 1929 vydal ako spoluautor Klinickú fyziológiu krvi. Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať i zdravotné povedomie na Slovensku, okrem iného i po vojne vydávaným časopisom Zdravoveda.

S menom akademika Ladislava Dérera je spojená aj história Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave. V roku 1950, keď začala fakultná knižnica pracovať v provizórnych priestoroch vtedajšieho dekanátu Lekárskej fakulty UK s fondom 5000 zväzkov, sa s myšlienkou vytvorenia centrálnej knižnice najvážnejšie zaoberali práve akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš.

Život, významné odborné, vedecké a učiteľské dielo Ladislava Dérera si Slovenská internistická spoločnosť každoročne v marci pripomína usporiadaním podujatia Dérerov memoriál, na ktorom sa udeľuje Dérerova cena ako cena predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti za prácu v oblasti internej medicíny.

Plodný život akademika Ladislava Dérera, profesora vnútorného lekárstva, zakladajúceho člena Slovenskej akadémie vied (SAV), popredného vedca a vysokoškolského pedagóga, pretrhla predčasná smrť. Zomrel 28. marca 1960 v Bratislave, dožil sa 62 rokov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.