Bratislava 11. októbra (TASR) - Skúsenosti záchranárov ukazujú, že mnohým ľuďom by bolo možné zachrániť život, keby im ich blízki či kolegovia vedeli poskytnúť prvú pomoc. Jej základy by mal preto poznať každý. Nevedomosť, strach, ale aj neochota poskytnúť prvú pomoc pripravuje mnohých o šancu na prežitie, upozorňujú záchranári.

Na Slovensku sa ročne zaznamená asi 4000 prípadov náhlych zastavení obehu srdca, čo je približne počet všetkých obyvateľov Trenčianskych Teplíc. "Ako keby každý rok vymreli," skonštatoval prezident Slovenského Červeného kríža (SČK) Viliam Dobiáš. Upozornil, že až dvom tretinám ľudí pritom možno zachrániť život oživovaním zo strany svedkov. V prípade oživovania záchrannou službou prežíva len 10 až 12 percent oživovaných, priblížil. Problémom je aj to, že kým sanitka príde, mozog človeka môže bez poskytnutia prvej pomoci odumrieť.

O záchrane života tak často rozhodujú minúty pred príchodom záchranky. Platí preto, že robiť čokoľvek je lepšie ako nič. Ako hovorí prezident SČK, zlomených rebier, ku ktorým prichádza asi u dvoch tretín resuscitovaných, sa pri oživovaní obávať netreba. Na rozdiel od zástavy srdca sa na ne neumiera.

Pri zastavení krvného obehu alebo dýchania je osoba v bezvedomí, nedýcha, prípadne dýcha lapavo. Či postihnutý vníma, treba overiť napríklad zatrasením za rameno a oslovením. Kým v minulosti sa v rámci prvej pomoci pri spriechodnení dýchacích ciest mal vytiahnuť jazyk, dnes treba zranenému ležiacemu na chrbte zakloniť hlavu a zdvihnúť bradu. V prípade oživovania treba začať 30 stlačeniami hrudníka, tie sa následne striedajú s dvoma vdychmi. S oživovaním treba pokračovať až do príchodu záchranárov alebo pozitívnej odozvy zraneného.