< sekcia Magazín

Šieste masové vymieranie živočíchov začalo,toto je najohrozenejších 15

Albatros amsterdamský Foto: Vincent Legendre

Vyhynutie hrozí mnohým živočíchom. Aktuálne je na jeho prahu 15 druhov stavovcov. Z toho šesť obojživelníkov, šesť vtákov a tri cicavce.

Bratislava 19. apríla (Teraz.sk) - Pätnásť druhov stavovcov je na prahu vyhynutia. Týka sa ich totiž absolútne najvyššie známe riziko, že veľmi skoro opustia evolučnú scénu. Predovšetkým v dôsledku ľudských činností. Priamo či nepriamo.

V časopise Current Biology to konštatovali dvanásti vedci a ochranári z Dánska, USA, Veľkej Británie a Austrálie. Tím viedli Dalia Condeová z University of Southern Denmark v Odense a John Fa z Imperial College v Londýne. Skúmali 841 vysoko ohrozených živočíchov. Veľkú časť možnoi zachrániť. Stálo by to 1,3 miliardy dolárov ročne. Tieto peniaze by išli najmä na ochranu ich životného prostredia, čo by prinieslo aj ďalšie úžitky.

Osudový index


V prípade 15 z 841 analyzovaných vysoko ohrozených druhov sú však šance, že sa ich podarí zachrániť, tak či onak veľmi nízke. Tento neúprosný záver vychádza z takzvaného indexu ochranárskej príležitosti, ktorý zostavili práve spomenutí odborníci.

Zohľadnili v ňom možnosti zachovať zvyšné životné prostredie ohrozených druhov, zvyčajne obmedzené na jediné miesto, náklady, politickú stabilitu v oblasti a pravdepodobnosť premeny krajiny kvôli poľnohospodárstvu či výstavbe. Ďalej možnosť založiť chránené záložné populácie v zoologických záhradách a potrebné náklady a znalosti.

Červenší červený zoznam


Zoznam príslušných 841 druhov cicavcov, plazov, vtákov a obojživelníkov zostavila ochranárska organizácia Alliance for Zero Extinction (AZE, Združenie pre nulové vymieranie) na základe chmúrne známeho Červeného zoznamu ohrozených alebo kriticky ohrozených druhov. Tento dokument pravidelne upravuje a vydáva International Union for the Conservation of Nature (IUCN, Medzinárodná únia pre ochranu prírody).

„Miesta uvádzané AZE predstavujú najnenahraditeľnejšiu kategóriu biodiverzitne dôležitých miest. Hodnotenia ochranárskej príležitosti akcentujú naliehavosť zavedenia opatrení, kým nebude neskoro. Hlavné je racionálne určiť, čo treba spraviť pre najohrozenejšie druhy v ich životnom prostredí i v zoo,“ povedala Dalia Condeová.
Vrzlík Wilkinsov
Foto: Peter Ryan

Dve pätiny „v ažurite“, ale...


Vedkyňa s kolegami zistila, že 39 percent z 841 skúmaných druhov má slušné šance na záchranu pred vymretím. Z odhadnutých nákladov treba vyše 1 miliardy dolárov na ochranu prírodného prostredia. Okolo 160 miliónov dolárov na záložné populácie v zoologických záhradách.

„Tieto náklady vyzerajú vysoké, no záchrana predmetných druhov je zásadne dôležitá pre zníženie frekvencie vymierania už do roku 2020. Keď to porovnáme s globálnymi vládnymi výdavkami v iných sektoroch, napríklad s vojenským rozpočtom USA, ktorý je vyše 500-krát vyšší, investícia do ochrany miest s vysokou biodiverzitnou hodnotou je malá,“ povedal člen tímu Hugh Possingham z University of Queensland v St. Lucia.

„Otázka nestojí tak, či ohrozené druhy chrániť v prírode alebo v zajatí. Situácia a obmedzené zdroje diktujú celú paletu prístupov, od zásahov v divočine po odchov po zoo,“ zdôraznila Onnie Byersová z IUCN. Na programoch sa už podieľa vyše 800 zoo z 87 krajín.

...pätnástka „má zatiaľ smolu“


Z obojživelníkov sú najviac ohrozené salamandra Lyciasalamandra billae z Turecka, žaba perereca Bokermannohyla izecksohni z Brazílie, stromová žaba Hypsiboas dulcimer a trpaslíčia žaba Physalaemus soaresi, obe tiež z Brazílie, hniezdiaca žaba Pseudophilautus zorro zo Srí Lanky, a napokon žaba Allobates juanii z Kolumbie.
Žaba Physalameus soaresi
Foto: Ivan Sazima

Z vtákov škovránok tenkozobý (Mirafra ashi) zo Somálska, monarch tahitský (Pomarea nigra) z Francúzskej Polynézie, tajfúnnik madeirský (Pterodroma madeira) z Portugalska, víxhrovník maskarénsky (Pseudobulweria aterrima) z ostrova Reunión, vrzlík Wilkinsov (Neospiza wilkinsi) z ostrova Tristan da Cunha a albatros amsterdamský (Diomedea amsterdamensis) z ostrova Nový Amsterdam.

Zoznam „podmienečne odsúdených“ uzatvárajú tri cicavčie druhy. Myš Lophuromys eisentrauti z Kamerunu. Šplhavý potkan Tylomys bullaris z Mexika. A napokon púštny hlodavec Geomys tropicalis, takisto z Mexika.

Šieste masové vymieranie


Vymieranie organizmov je prírodný jav. Odhaduje sa, že postihlo 96 až 98 percent druhov, ktoré kedy žili na Zemi. Existuje prírodná alebo „pozaďová“ hodnota vymierania. O číslach sa stále diskutuje. Podľa IUCN je ale súčasné tempo vymierania 1000-krát až 10.000-krát vyššie. Sú za tým najmä ľudia. Sčasti priamym hubením, najviac likvidáciou divočiny.

Pritom sa dosiaľ podarilo skatalogizovať iba asi 1,9 milióna druhov. Odhady, koľko ich v skutočnosti žije na Zemi, sa pohybujú v širokom rozpätí. Od 5-10 miliónov po desiatky miliónov druhov. IUCN preferuje hodnotu 13-14 miliónov druhov.

V geologickej minulosti Zeme je známych päť veľkých masových vymieraní. V prvohorách tri, v druhohorách dve (na posledné, pred 65 miliónmi rokov, doplatili veľké dinosaury). To „naše“, spôsobené aktuálnymi ľudskými činnosťami, sa niekedy označuje ako šieste.

Zdroj: Current Biology zo 16.3. 2015; Komuniké University of Southern Denmark zo 16.3. 2015

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.