< sekcia M.R.Štefánik

V Predmieri postavili prvú mohylu Štefánika, v obci žil J. I. Bajza

Obec Predmier v okrese Bytča patrí medzi najstaršie osídlené lokality v oblasti severozápadného Slovenska, v roku 2018 oslávila 825. výročie prvej písomnej zmienky. Na snímke socha M.R. Štefánika pred Farským kostolom sv. Gála v Predmieri 8. marca 2019. Foto: FOTO TASR - Erika Ďurčová

Prvú mohylu Milana Rastislava Štefánika na Slovensku postavili už dva týždne po jeho smrti, 19. mája 1919 v Predmieri v okrese Bytča.

Predmier 9. marca (TASR) - Obec Predmier v okrese Bytča patrí medzi najstaršie osídlené lokality v oblasti severozápadného Slovenska, v roku 2018 oslávila 825. výročie prvej písomnej zmienky.

Podľa starostu Štefana Klusa bol Predmier poddanským mestečkom, ktoré patrilo považskobystrickému panstvu. "V súčasnosti žije v obci zhruba 1380 obyvateľov. Máme skôr staršiu populáciu, pretože máme problém s výstavbou. Pri rieke Váh je melioračné územie a rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy do Žiliny predelila Predmier na obytnú a priemyselnú časť. V nej kúpila pozemky súkromná firma a veľmi ťažko sa tam bude presadzovať výstavba. V budúcnosti uvažujeme o novom územnom pláne obce, v ktorom sa určite budeme musieť zaoberať touto témou," povedal starosta Predmiera.

"Verím, že mladých ľudí by mohla pritiahnuť do obce výstavba troch bytoviek, zhruba so 66 bytmi a deväť bytov by mala vytvoriť súkromná firma po rekonštrukcii budovy starej školy," doplnil.

Najvýznamnejším rodákom je spisovateľ a katolícky kňaz Jozef Ignác Bajza, autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti, vydaného v rokoch 1784 - 1785. "Je po ňom pomenovaná miestna základná škola a v jednom z parkov je umiestnená jeho busta. Máme už odkúpený rodný dom, na ktorom sme dali minulý rok urobiť strechu. Do dvoch rokov by sme v ňom chceli zriadiť pamätnú izbu Jozefa Ignáca Bajzu," uviedol Klus.

Jedinečný pohľad do histórie Predmiera ponúkajú podľa kronikárky obce Jolany Letríkovej kroniky Martina Jozefa Dubravku, ktoré písal od roku 1933 do roku 1980. "Máme štyri knihy kroník, ktoré som podrobne preštudovala. V jednej z nich som sa dočítala o Mestskej knihe obce Predmier. Do dnešných dní sa zachovala v osobnom vlastníctve. Začala sa písať v roku 1734, keď bol richtárom Predmiera Ján Kudlati. Druhý najstarší záznam v knihe pochádza z roku 1743 a posledný záznam je z roku 1850. Obsah zápisov je rôznorodý, najčastejšie sa týkajú predaja, zálohovania a prevodu majetku," dodala kronikárka Predmiera.



Mohylu M. R. Štefánika postavili v obci dva týždne po jeho smrti


Prvú mohylu Milana Rastislava Štefánika na Slovensku postavili už dva týždne po jeho smrti, 19. mája 1919 v Predmieri v okrese Bytča. Podľa kronikárky obce Jolany Letríkovej je dlhoročná štefánikovská tradícia súčasťou histórie Predmiera.

"Zrodila sa po správe o tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika a prispeli k nej vojaci 18. pešieho pluku z Hradca Králové, ktorý vykonával hliadkovú a strážnu službu na Považí smerom k Žiline. Vojaci s legionármi a občanmi Predmiera na jar 1919 odstránili mohylu uhorskej kráľovnej Alžbety, zvanej Sisi, a na jej mieste dva týždne po Štefánikovej smrti postavili jeho mohylu. Štefánikovu sochu v životnej veľkosti postavili na jej mieste 19. októbra 1930 a do základov pomníka uložili mramorovú dosku z mohyly," povedala Letríková.

Z iniciatívy správcu rímskokatolíckej ľudovej školy Gejzu Štercela sa po oslavách 48. výročia narodenia Štefánika stretli richtári z okolitých obcí s učiteľmi Martinom Jozefom Dubravkom, Jozefom Malgotom a legionármi Jandom a Fusekom. "Zvolili výbor na stavbu pomníka. Uskutočnili finančnú zbierku, do ktorej prispeli i okolité obce. Prispeli tiež občania Predmiera, hoci vtedy bola v obci veľká bieda. Samotný Štercl prispel veľkou sumou. Výbor oslovil akademického sochára Pavla Bána z Turčianskych Teplíc, aby navrhol Štefánikov pomník. Súrodenci Štefánika – sestra Elena a brat Mirko - mu poskytli svoje fotografie. Prvú sochu v hodnote 15.000 Kčs výbor neprijal, preto Bán vytvoril novú sochu z kvalitného pieskovca," uviedla kronikárka.

"V rokoch 1948 až 1958 boli všetky pamiatky – pamätné tabule, mohyly a pomníky M. R. Štefánika - na Slovensku odstránené. Zachoval sa iba jediný pamätník v životnej veľkosti, a to práve v Predmieri. Obyvatelia obce ho strážili vo dne, v noci. Snahy odstrániť sochu boli i v roku 1968. Napokon ju zničila až príroda. Počas veľkej búrky 8. júna 1998 vyvrátila víchrica 200-ročnú lipu, ktorej konáre pomník úplne zdemolovali. Po rekonštrukcii ho slávnostne odhalili 24. júla 1999," pripomenula Letríková.

Podotkla, že o hlbokých koreňoch štefánikovskej tradície v Predmieri svedčí i vznik Spolku M. R. Štefánika v roku 2000. "Organizoval spomienkové slávnosti pri rôznych výročiach, zájazdy do Košarísk a na Bradlo. V spolupráci s obecným úradom pripravil v apríli 2001 putovnú výstavu Generál Štefánik – astronóm, vojak a diplomat. Predmierčania sa i dnes hrdo hlásia k tomuto velikánovi – mužovi nezlomnej vôle. Svedčí o tom i pripravovaná spomienková slávnosť v sobotu 4. mája 2019 pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika," uzavrela kronikárka Predmiera.




Dychová hudba Predmierčanka je súčasťou života obce už 113 rokov


Kultúrny a spoločenský život obce Predmier v okrese Bytča obohacuje dychová hudba Predmierčanka už 113 rokov. V roku 1906 si mladí majstri a tovariši nábytkovej továrne Hetzel založili hudobný krúžok, jeho kapelníkom sa stal Ferdinand Pecháček.

Prvé verejné vystúpenie dychovej hudby sa uskutočnilo už na Vianoce 1906, druhé na Silvestra toho istého roku a počas fašiangového obdobia v roku 1907 už hrala pred každým domom v Predmieri, Rašove a Plevníku. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 museli muzikanti narukovať na front a niektorí z nich sa už nevrátili. Po skončení sa vojny v roku 1918 musela hudba začínať odznova a v roku 1926 sa sformovalo tretie zoskupenie hudobníkov. Po skončení sa druhej svetovej vojny v roku 1945 sa vývoj dychovej hudby spojil s menom hudobníka a kapelníka Jozefa Bajzu. Na jeho post nastúpil v roku 1972 syn Anton.

"V súčasnosti má Predmierčanka 23 stálych členov a sme veľmi hrdí na to, že všetci sú z Predmiera. Zatiaľ sa chválime tým, čo môj otec vychoval. Má to veľkú výhodu, lebo sa vieme pri rôznych akciách dať rýchlo dokopy. Najčastejšie sú cirkevné akcie, ale zúčastňujeme sa aj na regionálnych festivaloch. Na konci augusta sami usporadúvame festival dychových hudieb, na ktorý pozývame regionálne dychovky, ale vždy aj nejakého hosťa," hovorí súčasný kapelník Peter Bajza.

Pred rokom prevzal vedenie dychovky po otcovi Antonovi. "Tradícia Bajzovcov, priamych potomkov rodáka z Predmiera Jozefa Ignáca Bajzu, pokračuje. Po mojom starom otcovi viedol Predmierčanku vyše 40 rokov môj otec, ktorý sa narodil v rodnom dome Jozefa Ignáca Bajzu," podotkol kapelník.

Najmladší člen Predmierčanky má 17 rokov a najstarší bude mať 75 rokov. "Pravidelne každý piatok máme spoločné skúšky. Na začiatku roka vyberie kapelník program, ktorý trénujeme, aby sme boli pripravení. Na skúšky sa, samozrejme, nepodarí pravidelne prísť všetkým, ale vždy je na nich minimálne 15 ľudí. Máme jedného speváka a dve speváčky. Spevák už má svoje roky, asi prestane a budeme musieť hľadať za neho náhradu. Nájsť náhradu za mužský spev je veľmi problematické. Máme v obci veľmi šikovných chlapcov, len sa hanbia. Uvidíme, či naberú odvahu," uzavrel Bajza.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.