Rím 10. septembra (TASR) - Taliansky Senát vyslovil v pondelok večer dôveru novej vláde Giuseppeho Conteho. Za Conteho vládu hlasovalo 169 senátorov, pričom potrebný bol súhlas 161 členov hornej komory parlamentu. Proti bolo 133 senátorov a piati sa zdržali hlasovania, informovala spravodajská televízia Sky TG24.

Počas rozpravy pred hlasovaním prebehla búrlivá výmena názorov medzi staronovým premiérom Giuseppem Contem a jeho bývalým koaličným partnerom a exministrom vnútra Matteom Salvinim z krajne pravicovej strany Liga Severu.

"Opúšťam miesto vo vašej vláde, ale zachovávam si česť a priazeň miliónov Talianov," povedal podľa agentúry DPA Salvini počas rozpravy.

Foto: TASR/AP

V pondelok vyslovila dôveru Conteho vláde dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa, kde za ňu hlasovalo 343 poslancov a 263 bolo proti. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.

V poradí 66. talianska povojnová vláda zložila prísahu do rúk prezidenta Sergia Mattarellu vo štvrtok. Druhý kabinet 55-ročného Conteho má 21 ministrov, medzi nimi má zastúpenie aj sedem žien. Koaličnú vládu vytvorili dve doteraz rivalizujúce strany — protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S) a stredoľavicová Demokratická strana (PD).

Chronológia talianskych vlád v priebehu posledných 25 rokov

Taliansky Senát vyslovil v utorok večer dôveru novej vláde premiéra Giuseppeho Conteho. Už deň predtým tak urobila dolná komora talianskeho parlamentu, Poslanecká snemovňa. Kabinet tak teraz môže začať naplno pracovať.

TASR v tejto súvislosti prináša chronológiu talianskych premiérov a vlád za posledných 25 rokov:

Carlo Azeglio Ciampi – nezávislý
28. apríla 1993 – 10. mája 1994

Širokú koalíciu tvorili kresťanskí demokrati (Democrazia Cristiana, DC), socialisti a ľavica (PSI-PDS), Talianska liberálna strana (PLI), Talianska republikánska strana (PRI), sociálni demokrati (PDSI) a Federácia zelených (FdV).

Silvio Berlusconi — Forza Italia (Taliansko vpred)
11. mája 1994 – 17. januára 1995

Forza Italia (Taliansko vpred) bola v širokej koalícii s Ligou Severu a tiež s Národnou alianciou, ktorá bola spájaná s neofašistami. Berlusconiho kabinet bol prvou pravicovou vládou v Taliansku od roku 1945.

Lamberto Dini (1995-1996) — nezávislý
17. januára 1995 – 17. mája 1996

Po prvý raz v histórii Talianska bol nový 21-členný vládny kabinet zostavený väčšinou z nadstraníckych odborníkov. Kabinet podporila ľavica, sociálni demokrati, ale napríklad aj Liga Severu.

Romano Prodi – Olivovník
18. mája 1996 – 21. októbra 1998

Prodiho ľavicová koalícia Olivovník získala najviac hlasov v aprílových všeobecných voľbách, vládu podporovala aj Strana komunistickej obnovy (Partito della Rifondazione Comunista, PRC).

Massimo D'Alema – Demokratická strana ľavice
21. októbra 1998 – 22. decembra 1999
22. decembra 1999 — 25. apríla 2000

Vláda predsedu Demokratickej strany ľavice (PDS) vystriedala predošlý ľavicovo-centristický kabinet Romana Prodiho, ktorý 9. októbra iba o jeden hlas neprešiel hlasovaním o dôvere v dolnej komore parlamentu. Medzi novými ministrami boli aj členovia umiernenej Marxistickej strany talianskych komunistov, ktorá sa odštiepila od PRC.

Giuliano Amato – Olivovník
26. apríla 2000 – 11. júna 2001

V koalícii boli Demokratická strana ľavice (PDS), Talianska ľudová strana (PPI), Obnova Talianska (RI), Strana komunistickej obnovy (PRC), Demokratický zväz pre republiku (UDR), Talianski socialistickí demokrati (SDI).

Silvio Berlusconi – Forza Italia (Taliansko vpred)
11. júna 2001 — 23. apríla 2005
23. apríl 2005 — 17. mája 2006

V kabinete mali okrem Berlusconiho strany Forza Italia zastúpenie jeho spojenci Národná aliancia (AN), Liga Severu (LN) a Kresťanskodemokratický stred (CCD) s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). V ďalšom období, po 23. apríli 2005, pribudol nový koaličný partner Kresťanskodemokratický stred (UDC-centre).

Romano Prodi — Olivovník, Demokratická strana
17. mája 2006 – 8. mája 2008

Vláda stredoľavicovej koalície zahŕňala až deväť strán od katolíkov po komunistov.

Silvio Berlusconi — Ľud slobody
8. mája 2008 – 16. novembra 2011

Stredopravicovú koalíciu tvorilo Berlusconiho nové hnutie Ľud slobody (PdL), Liga Severu (LN) a Hnutie za autonómiu juhu. Berlusconi podal demisiu pod tlakom dlhovej a hospodárskej krízy.

Mario Monti — nezávislý
16. novembra 2011 – 28. apríla 2013

Montiho vládu podporovali subjekty ako Demokratická strana (PD), konzervatívna strana Ľud slobody (PdL) expremiéra Silvia Berlusconiho, Centristická únia (UdC), Budúcnosť a sloboda (FLI) či Aliancia pre Taliansko (ApI).

Enrico Letta – Demokratická strana
28. apríla 2013 – 22. februára 2014

Veľkú koalíciu tvorili stredopravicová Demokratická strana (PD), Ľud slobody (PdL) a Scelta Civica (centristi Maria Montiho).

Matteo Renzi - Demokratická strana
22. februára 2014 – 12. decembra 2016

Stredoľavicová koalícia zvíťazila vo voľbách do dolnej komory talianskeho parlamentu, keď získala 29,5 percenta hlasov. Renzi bol najmladším premiérom v dejinách Talianska ako republiky i v Európskej únii. Priemerný vek členov jeho kabinetu bol 46 rokov.

Paolo Gentiloni — Demokratická strana
12. decembra 2016 – 1. júna 2018

Jeho vláda mala 19 ministrov vrátane jedenástich členov niekdajšieho Renziho kabinetu. Koaličným partnerom PD bol Nový pravý stred (NCD) spolu s Ľudovou alternatívou a tiež Centristi za Európu.

Giuseppe Conte — nezávislý
1. júna 2018 - 20. augusta 2019 (rezignácia)

Conteho nominovali na premiéra Hnutie piatich hviezd (M5S) a Liga Severu (LN) v rámci dohody o koaličnej vláde, ktorá mala 18 ministrov a ktorej súčasťou boli aj nezávislí experti.

Premiér Conte predložil 20. augusta 2019 rezignáciu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi. Stalo sa tak po rozprave o vládnej kríze v Senáte, v ktorej premiér obvinil ministra vnútra a predsedu LN Mattea Salviniho z nezodpovedného správania. M5S a Demokratická strana (PD) sa dohodli na vytvorení vládnucej koalície a zabránili tak predčasným voľbám. Líder M5S Luigi Di Maio požiadal prezidenta Sergia Mattarellu, aby zostavením vlády poveril doterajšieho premiéra Giuseppeho Conteho.