Paríž 26. septembra (TASR) - Bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac zomrel vo štvrtok vo veku 86 rokov. Informovali o tom agentúra AFP a denník Le Figaro s odvolaním sa na jeho rodinu.
"Prezident Jacques Chirac zomrel ráno pokojne v kruhu svojej rodiny," uviedol jeho zať Frederic Salat-Baroux. V uplynulých rokoch sa exprezident zriedkavo ukazoval na verejnosti a bolo o ňom známe, že trpel zlým zdravotným stavom.
Chirac bol stredopravicovým politikom, ktorý zastával post hlavy štátu v rokoch 1995 - 2007. V rokoch 1974 - 1976 a 1986 - 1988 bol premiérom a od roku 1977 do roku 1995 pôsobil vo funkcii starostu Paríža.
Bol druhým najdlhšie slúžiacim francúzskym povojnovým prezidentom po svojom socialistickom predchodcovi Francoisovi Mitterrandovi.
Na medzinárodnej scéne je pamätný tým, ako nahneval Spojené štáty svojím verejným nesúhlasom s vojnou v Iraku v roku 2003.
Chirac bol prvým francúzskym lídrom, ktorý uznal, že francúzsky štát sa počas druhej svetovej vojny podieľal na prenasledovaní Židov a ich posielaní do nacistických koncentračných táborov.
Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia si uctili Chiracovu pamiatku minútou ticha hneď, ako sa dozvedeli o jeho úmrtí.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker podľa agentúry AP uviedol, že Európska únia stratila jedného z najpevnejších obrancov európskej jednoty. Chirac podľa Junckera zanechal na EÚ nezmazateľnú stopu a jeho "odkaz pre Francúzsko a EÚ zostane s nami navždy".
Steinmeier: Nemecko vďačí Chiracovi za mnoho vecí
Politickú angažovanosť vo štvrtok zosnulého bývalého francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca ocenil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.
"Jacques Chirac vytváral politiku a budúcnosť svojej krajiny a Európy a mal odvahu postaviť sa kriticky k dejinám vlastnej krajiny," napísal Steinmeier v kondolenčnom liste adresovanom francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Jeho slová citovala agentúra DPA.
Podľa Steinmeiera Chirac ako francúzsky premiér a prezident desaťročia formoval dejiny a politický život Francúzska. "Správa o smrti Jacqua Chiraca ma napĺňa hlbokým smútkom," uviedol Steinmeier a dodal, že Nemecko mu vďačí za mnohé.
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder vyhlásil, že Chirac bol lídrom, ktorý vedel, že "Európa môže fungovať len vtedy, ak bude existovať zhoda medzi Nemeckom a Francúzskom".
Schröder, ktorý bol kancelárom Nemecka v rokoch 1998-2005, sa v roku 2003 pridal na stranu Chiraca, ktorý bol takisto ako on proti vojne v Iraku vedenej Spojenými štátmi.
"Bol to skúsený politik, Európan, ktorý poznal dejiny, a okúzľujúca osobnosť," povedal o Chiracovi nemecký exkancelár. "Tento človek, ktorý sa stal mojím priateľom, mi bude chýbať," dodal Schröder.
Najdôležitejším Chiracovým symbolickým gestom bolo podľa Schrödera pozvanie na oslavy 60. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, ktoré mu zaslal v roku 2004. Schröder sa tak stal prvým nemeckým kancelárom, ktorý bol na túto významnú udalosť pozvaný.
Ako napísala agentúra AP, na Chiraca si zaspomínali aj britskí súčasní či bývalí politici a štátnici, ktorých názory na Európu boli často v rozpore so Chiracovým postojom.
Bývalý britský premiér Tony Blair (1997-2007) nazval Chiraca "veľkolepou osobnosťou francúzskej i európskej politiky". "Aj keď z času na čas nastali odlišnosti (v názoroch), vždy bol milý, veľkorysý a poskytoval osobnú podporu," povedal Blair.
Blairov predchodca v úrade John Major vyhlásil, že Chirac "bol vždy pripravený byť priateľom a partnerom Spojeného kráľovstva". Chirac bol podľa jeho slov "očarujúcim mužom, vrcholným politikom a zároveň človekom, ktorý svoj názor dokázal zmeniť na základe faktov, presvedčenia či okolností".
Chiracovi vzdal hold aj libanonský premiér Saad Harírí, ktorý povedal, že Chirac "držal Libanon za ruku v najťažších časoch". Otec súčasného predsedu vlády - bývalý premiér Rafík Harírí - bol totiž Chiracovým blízkym priateľom. Po tom, čo bol na Rafíka Harírího v roku 2005 spáchaný atentát, pricestoval Chirac spolu so svojou manželkou do Bejrútu, aby podporil takzvanú cédrovú revolúciu, ktorá vyústila do odstúpenia vlády a odchodu sýrskej armády.
Macron vzdal hold exprezidentovi Chiracovi: Bol to veľký Francúz
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vzdal vo štvrtok hold jednému zo svojich predchodcov v úrade - Jacquovi Chiracovi, ktorý zomrel vo štvrtok vo veku 86 rokov.
Vo svojom televíznom príhovore Macron označil Chiraca za "veľkého Francúza", ktorý bol stelesnením svojej krajiny. Pripomenul súčasne, že Chiraca dnes oplakáva nielen Francúzsko, ale spomína sa naňho naprieč celou Európou.
"Jacques Chirac bol veľkým Francúzom, slobodným a milujúcim našu kultúru... Bol to štátnik, ktorého sme mali radi tak, ako on mal rád nás," uviedol Macron.
Chirac podľa Macrona "zažil v politike všetko: úspechy, aj pár prehier, vernosť i sklamania".
Macron v príhovore pripomenul aj niekoľko zásadných rozhodnutí, ktoré Chirac ako prezident prijal.
Ako príklad uviedol Chiracov prejav z roku 1995, ktorý predniesol na parížskom velodróme Vél d'Hiv a v ktorom prvýkrát uznal zodpovednosť Francúzska za deportácie Židov počas druhej svetovej vojny.
Macron tiež vyhlásil, že Chirac viedol "nezávislé a hrdé Francúzsko, ktoré je schopné postaviť sa proti neoprávnenému vojenskému zásahu", ktorým bolo odmietavé stanovisko k účasti Francúzska vo vojne v Iraku v roku 2003.
Vyzdvihol tiež Chiraca "za boj za Európu národov, a nie za Európu trhov". Dodal, že Chirac chcel "silnejšiu a lepšie chránenú Európu založenú na neochvejnom francúzsko-nemeckom priateľstve".
Či už hovoril s farmármi, robotníkmi alebo s umelcami, "mal v sebe hlbokú lásku k ľuďom v celej ich rozmanitosti", uviedol Macron.
Ako informovali francúzske médiá, Elyzejský palác od 21.00 h SELČ otvoril svoje brány, aby sa ľudia mohli zapísať do vystavených kondolenčných kníh. Urobiť tak bude možné až do nedele večera. Vzdať hold Chiracovi bude možné aj na ďalších miestach v Paríži - napríklad i v Invalidovni.
Elyzejský palác v priebehu podvečera oznámil, že budúci pondelok bude vo Francúzsku dňom štátneho smútku. V tento deň na poludnie sa v parížskej Katedrále sv. Sulpícia uskutoční omša.
Chirac bude mať štátny pohreb. Uskutoční sa na budúci týždeň. Miesto, kde sa obrad uskutoční, zatiaľ nie je známe.
Mesto Paríž, ktorého bol Chirac dlhé roky primátorom, si pamiatku exprezidenta uctilo vo štvrtok o 21.00 h SELČ vypnutím osvetlenia na jednej zo svojich najcharakteristickejších dominánt - Eiffelovej veži, uviedla televízia BFMTV.
Profil zosnulého bývalého francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca
Jacques René Chirac sa narodil 29. novembra 1932 v Paríži. V mladosti inklinoval skôr k ľavicovému politickému spektru, čo ho ako 18-ročného viedlo k tomu, že sa podpísal pod Štokholmskú výzvu proti jadrovému zbrojeniu.
Neskôr sa však z neho stal zapálený gaullista podporujúci znižovanie daní, privatizáciu služieb, voľný trh a tvrdé bezpečnostné opatrenia. Bol členom gaullistickej strany, ktorá mnohokrát zmenila svoj názov a od roku 1976 pôsobí ako Združenie pre republiku (RPR), na ktorej vzniku má svoj podiel.
Študoval na prestížnom Inštitúte politických štúdií (1954-57) v Paríži a jeden semester absolvoval na Harvardovej univerzite v USA. Po skončení štúdia na Škole národnej administratívy v roku 1959 vstúpil do služieb štátu ako člen kabinetu premiéra Georgesa Pompidoua na poste poradcu pre otázky Alžírska. Neskôr pôsobil ako štátny tajomník viacerých ministerstiev: v rokoch 1967-68 na ministerstve sociálnej starostlivosti a v období rokov 1968-71 na ministerstve hospodárstva a financií.
Smrť Charlesa de Gaulla mu v roku 1969 otvorila cestu do Elyzejského paláca. V rokoch 1971-72 pracoval ako minister v úrade premiéra pre styk s parlamentom. V roku 1972 sa stal ministrom poľnohospodárstva a od roku 1974 viedol ministerstvo vnútra a bol poverený prípravou prezidentských volieb, ktoré sa mali konať o dva roky neskôr, avšak náhla smrť Georgesa Pompidoua ich urýchlila.
Na archívnej snímke bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac.Foto: TASR/AP
Víťazom predčasných prezidentských volieb sa v roku 1974 stal Valéry Giscard d'Estaing a premiérom francúzskej vlády Jacques Chirac. Ten však po vnútorných nezhodách v roku 1976 dobrovoľne z postu odstúpil.
V rokoch 1977-95 bol Chirac starostom Paríža. Presadzoval programy starostlivosti o starých, chorých a slobodné matky, čo mu prinieslo vysokú popularitu a moc. V roku 1979 sa stal poslancom Európskeho parlamentu (EP).
V prezidentských voľbách prvýkrát kandidoval v roku 1981. Vyhral ich však Francois Mitterrand, ktorý si ho vybral za svojho premiéra. Bol to historický krok, pretože vo Francúzsku dovtedy nevládli premiér a prezident, ktorí by pochádzali z odlišných krídel politického spektra. Chirac sa staral predovšetkým o domácu politickú scénu a Mitterrand mal na starosti medzinárodné dianie.
Druhý pokus o prezidentské kreslo mu v roku 1988 opäť nevyšiel, porážka ho čakala v druhom kole. Ostal naďalej starostom Paríža.
Za prezidenta ho zvolili 17. mája 1995. Vo svojom volebnom programe sľuboval zníženie daní a vytváranie pracovných miest. Celý svet na seba upozornil tým, že povolil testy atómových zbraní v Tichomorí, no pod tlakom voličov od toho musel o rok neskôr upustiť.
Ako prezident v roku 1997 rozpustil parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Jeho Hnutie za republiku v nich utrpelo prehru a zvyšné strany ho donútili prijať za premiéra Lionela Jospina, ktorý pochádzal z opozície. Zostalo to tak na nasledujúcich päť rokov. Toto usporiadanie ho ako prezidenta pripravilo o mnoho právomocí, zostala mu právomoc rozhodovať len v zahraničnej a vojenskej politike.
Na druhé volebné obdobie v úrade hlavy štátu bol zvolený 5. mája 2002, keď mal v predvolebnej kampani za oponenta kontroverzného politika Jeana-Marie Le Pena a v predvolebnej kampani Chiraca dokonca postrelili, pravdepodobne za jeho dôsledné vystupovanie proti Le Penovmu extrémizmu.
Hoci jeho pôsobenie na poste prezidenta nebolo práve úspešné - jedna z najvyšších nezamestnaností v rámci Európskej únie či niekoľko obvinení z korupcie na parížskej radnici, pre ktoré ho obvinili z podozrenia na trestný čin defraudácie - Chiraca vnímali ako hlavného odporcu voči vojne v Iraku. Spolu s vtedajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyzývali na diplomaciu miesto vojenského zásahu, čo mu prinieslo sympatie francúzskej verejnosti a kritiku zo strany Spojených štátov. Po 12 rokoch v prezidentskom úrade nemal záujem o tretí mandát. Právomoci hlavy štátu odovzdal 16. mája 2007 Nicolasovi Sarkozymu.
Zdravotný stav Chiraca sa po odchode z prezidentského kresla rapídne zhoršil. Zaviazal sa, že nebude poskytovať nijaké politické vyhlásenia. Tento sľub porušil iba raz, v roku 2011, keď sa zmienil o možnej podpore prezidentského kandidáta socialistov Francoisa Hollanda.
Exprezidenta Chiraca odsúdili v decembri 2011 za korupciu na dva roky podmienečne. Korupčný proces sa týkal nelegálneho financovania jeho konzervatívnej strany začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď bol starostom Paríža. Chirac, ktorý sa pre zdravotné ťažkosti na vynesení rozsudku nezúčastnil, bol vôbec prvým súdne stíhaným francúzskym prezidentom.
Jacques Chirac je nositeľom Veľkého kríža Národného radu za zásluhy a Radu za umenie a literatúru.
