Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mýtus o prvom chorvátskom prezidentovi je aj v roku 2013 taký silný, že len v rozmedzí niekoľkých týždňov vznikli vo veľkých mestách Split a Osijek dva pamätníky venované Tudjmanovi
Autor TASR
Haag/Záhreb 30. mája (TASR) - Bývalého chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana iba jeho predčasná smrť zachránila od lavice obžalovaných pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Napísal to vo svojom článku komentátor chorvátskeho spravodajského servera Index.hr Petar Vidov.
"To je záver, ktorý neodvratne vychádza na povrch po procesoch, ktoré haagsky tribunál viedol proti chorvátskym generálom Antemu Gotovinovi a Mladenovi Markačovi, ako aj šestici z Herceg-Bosny. Oba tieto procesy spája právnický termín združená zločinecká akcia," napísal Vidov vo svojom komentári s názvom "Franjo Tudjman - vojnový zločinec".
Ako ďalej zdôraznil, haagsky súd ako vodcu tejto združenej zločineckej akcie identifikoval práve exprezidenta Tudjmana. "Je to veľký úder pre reputáciu krajiny, ktorá sa o mesiac stane plnoprávnym členom EÚ, a krajiny, ktorej sociálnodemokratický premiér sa údajne neštíti pokloniť na Tudjmanovom hrobe," píše Vidov.
Mýtus o prvom chorvátskom prezidentovi je aj v roku 2013 taký silný, že len v rozmedzí niekoľkých týždňov vznikli vo veľkých mestách Split a Osijek dva pamätníky venované Tudjmanovi, podotkol zároveň chorvátsky server Index.hr.
"Rozsudok šestici z Herceg-Bosny by mal ten mýtus konečne zboriť a otvoriť cestu k pravej 'detudjmanizácii' chorvátskej spoločnosti," uzavrel Vidov.
ICTY v stredu odsúdil šiestich bývalých lídrov niekdajšej samozvanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna, ktorá vznikla v 90. rokoch na území Bosny a Hercegoviny, za vojnové zločiny dovedna na 111 rokov väzenia. Najvyšší trest - 25 rokov za mrežami - dostal niekdajší premiér Herceg-Bosny Jadranko Prlič. Tribunál rozsudkami potvrdil, že existovala združená zločinecká akcia na čele s prvým chorvátskym prezidentom Franjom Tudjmanom, citoval portál Index.hr.
"To je záver, ktorý neodvratne vychádza na povrch po procesoch, ktoré haagsky tribunál viedol proti chorvátskym generálom Antemu Gotovinovi a Mladenovi Markačovi, ako aj šestici z Herceg-Bosny. Oba tieto procesy spája právnický termín združená zločinecká akcia," napísal Vidov vo svojom komentári s názvom "Franjo Tudjman - vojnový zločinec".
Ako ďalej zdôraznil, haagsky súd ako vodcu tejto združenej zločineckej akcie identifikoval práve exprezidenta Tudjmana. "Je to veľký úder pre reputáciu krajiny, ktorá sa o mesiac stane plnoprávnym členom EÚ, a krajiny, ktorej sociálnodemokratický premiér sa údajne neštíti pokloniť na Tudjmanovom hrobe," píše Vidov.
Mýtus o prvom chorvátskom prezidentovi je aj v roku 2013 taký silný, že len v rozmedzí niekoľkých týždňov vznikli vo veľkých mestách Split a Osijek dva pamätníky venované Tudjmanovi, podotkol zároveň chorvátsky server Index.hr.
"Rozsudok šestici z Herceg-Bosny by mal ten mýtus konečne zboriť a otvoriť cestu k pravej 'detudjmanizácii' chorvátskej spoločnosti," uzavrel Vidov.
ICTY v stredu odsúdil šiestich bývalých lídrov niekdajšej samozvanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna, ktorá vznikla v 90. rokoch na území Bosny a Hercegoviny, za vojnové zločiny dovedna na 111 rokov väzenia. Najvyšší trest - 25 rokov za mrežami - dostal niekdajší premiér Herceg-Bosny Jadranko Prlič. Tribunál rozsudkami potvrdil, že existovala združená zločinecká akcia na čele s prvým chorvátskym prezidentom Franjom Tudjmanom, citoval portál Index.hr.
