< sekcia

Kapacita zariadení pre seniorov SR je alarmujúco nedostatočná

Ilustračné foto. Foto: TASR/Milan Kapusta

Kapacitné možnosti sú v zariadeniach pre seniorov, ako aj v špecializovaných zariadeniach na úrovni 26.000 lôžok, pričom viac ako 7500 ľudí čaká na voľné miesto.

Bratislava 7. decembra (TASR) – Populácia na Slovensku rapídne starne, za desať rokov počet seniorov vzrástol o 200.000 a kým v roku 2008 ich bolo 655.000, v súčasnosti tu žije takmer 850.000 ľudí nad 65 rokov. Najväčšie výzvy zistil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v troch oblastiach, jednou z nich je, že kapacitné možnosti zariadení pre seniorov sa nezvyšujú. TASR o tom informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Kapacitné možnosti sú v zariadeniach pre seniorov, ako aj v špecializovaných zariadeniach na úrovni 26.000 lôžok, pričom viac ako 7500 ľudí čaká na voľné miesto. Počet žiadateľov narástol za desať rokov takmer o polovicu a proces vybavenia žiadosti trvá väčšinou viac ako 60 dní. Počet lôžok sa pritom v ostatných dvoch rokoch zvýšil len o 730 miest. Z hľadiska vyhodnocovania a transparentnosti NKÚ považuje za problém, že z hľadiska administratívy je žiadosť vybavená odoslaním požiadavky do zariadenia. Klienti však po administratívnom vybavení žiadostí čakajú aj dva až tri mesiace, kým sa vhodné miesto v zariadení uvoľní.

Druhou výzvou podľa NKÚ sú ekonomické podmienky. Výdavky na prevádzku sociálnych zariadení majú v ostatných rokoch podľa NKÚ stúpajúcu tendenciu a v roku 2017 dosiahli 19 miliónov eur. Tento nárast však nezohľadňuje mzdové požiadavky. Mzda opatrovateľov sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy a ich vekový priemer je skoro 60 rokov. "Alarmujúci je tiež nedostatok odborných zamestnancov, ktorí by poskytovali služby pre seniorov. Zákonom stanovené limity – maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a percentuálny podiel odborných zamestnancov ku koncu minulého roka nespĺňala viac ako tretina zariadení," uviedol Papajčík. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vidí problém tiež v meškajúcej modernizácii ubytovacích či hygienických priestorov. Len na kontrolnej vzorke 14 verejných zariadení predstavuje investičný dlh viac ako osem miliónov eur.

Systém vnútornej kontroly hodnotí NKÚ ako nedostatočný. Napríklad rezort práce za tri roky v období 2015-2017 nevykonal ani jednu kontrolu v seniorskom zariadení. NKÚ tvrdí, že samosprávne kraje nemajú schválené koncepcie rozvoja sociálnych služieb na základe národných priorít a ani poznania cieľov z komunitných plánov obcí. Z ôsmich krajov tak urobili iba dva, Banskobystrický a Prešovský, no i to len na vzorke necelých desiatich percent obcí. "Závažnejšie je, že v týchto koncepciách neurčili personálne, finančné ani organizačné podmienky na ich realizáciu, mali len všeobecný charakter a nedajú sa teda vyhodnotiť. Podľa názoru NKÚ by mal rezort práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k poskytovateľom služieb," poznamenal Papajčík.

NKÚ konštatuje, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za jednu z kľúčových verejných politík. Zodpovedné ministerstvá musia prijímať také strategické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov. Samosprávne kraje by mali svoje koncepčné strategické dokumenty stavať na reálnych a preukazných podkladoch, preto musia oveľa viac spolupracovať s obcami a mestami. Výzvou podľa nich je tiež hľadať možnosti na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby nových.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.