Brusel 23. februára (TASR) - Európska únia urobí veľkú chybu, ak dovolí, aby ju jej vlastní občania vnímali ako akýsi elitný klub. Zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Katarína Mathernová to uviedla v predvečer piatkového summitu EÚ v Bruseli.

Najvyššie postavená slovenská funkcionárka v hierarchii Európskej komisie, ako sa v Bruseli hovorí o Mathernovej, bola vo štvrtok večer jedným z hostí debaty na tému "Úspešné Slovensko v neistom svete", ktorá sa konala v rámci série podujatí projektu "Od Tatier k Schumanu". Ten spája Slovákov a Čechov v Bruseli so zaujímavými osobnosťami zo Slovenska a inštitúcií EÚ.

Mnohé z otázok niekoľkých desiatok účastníkov debaty smerovali k tomu, aká budúcnosť čaká EÚ vo svetle tzv. brexitu, migračnej krízy, nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu či jej ďalšieho rozširovania. Mathernová v rámci debaty zdôraznila, že Únia by mala zlepšiť svoj prístup k občanom a byť zrozumiteľnejšia.

"EÚ by mala pracovať na tom, aby nebola vnímaná ako elitný projekt, aby to bol projekt pre ľudí. To, čo by sa malo viac robiť, je komunikovať, vysvetľovať a ukazovať ľuďom, aké všetky výhody majú z členstva v EÚ," zopakovala v rozhovore pre TASR.

Podľa jej slov "toto nerobíme" a občania EÚ už mnohé veci považujú za samozrejmé. Aj také, aké boli ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné. Pripomenula, že počas jej detstva bolo nemysliteľné prekročenie slovensko-rakúskej hranice a ľudia pri takýchto pokusoch aj umierali, zatiaľ čo dnes to mladá generácia považuje za úplnú samozrejmosť.



"Mnohé z vecí, ktoré sa dejú, či už pri prevoze tovaru, služieb, pri cestovaní, alebo možnosti mladých ľudí študovať vonku, pred pár rokmi neexistovali. Nie sme dobrí v inštitúciách v tom, aby sa toto vysvetľovalo," skonštatovala. Dodala, že svoju vinu majú aj politici v členských štátoch, lebo ak niečo dobré urobia, tak je to národné, a keď je nejaký problém, tak za to môže Brusel. "Toto je dynamika, ktorá potom vytvára tú hlúpu náladu voči EÚ, aj na Slovensku."

V tejto súvislosti ako revolučné a prekvapivé vnímala kroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý svoju predvolebnú kampaň založil na pozitívnom odkaze ohľadom Európy a podarilo sa mu to.

Na otázku, ako majú EÚ a národné vlády reagovať na to, že komunikačný priestor, najmä na sociálnych sieťach, ovládli kritici a spochybňovači EÚ a integračných projektov, Mathernová opätovne upozornila na potrebu lepšej prepojenosti medzi inštitúciami EÚ a obyčajnými ľuďmi.

"Je to otázka existencie alebo neexistencie. Prepojenie na občanov, na ľudí. Na tom musíme všetci pracovať a snáď nájdeme konsenzus, aby to aj politici v členských štátoch pochopili ako dôležitú vec. Kydať na EÚ je jednoduché, ale to vedie až k brexitu a nedá sa to vyvážiť v kampani pred referendom, keď to trvá 20 rokov," zdôraznila. Odkázala, že na to si musia dať pozor politici z členských krajín, ale aj ľudia z euroinštitúcií. Všetci podľa nej majú úlohu viesť a kultivovať dialóg o tom, aké výhody členstvo v EÚ prináša.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)