Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia

Po kritike opozičného kandidáta vypukli v mestách v Bolívii nepokoje

Bolívijský prezident Evo Morales (vľavo) hlasuje v prezidentských voľbách 20. októbra 2019 v bolívijskom meste Chapare. Foto: TASR/AP

Znepokojenie v súvislosti s voľbami vyjadril aj Washington.

La Paz 22. októbra (TASR) - Vo viacerých mestách v Bolívii došlo v pondelok večer k násilným zrážkam po tom, ako hlavný opozičný kandidát Carlos Mesa odmietol čiastkové výsledky, ktoré víťazstvo v nedeľňajších prezidentských voľbách pripisujú súčasnému lídrovi Evovi Moralesovi. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.

Kým v mnohých mestách vrátane metropoly La Paz došlo k násilným zrážkam medzi stúpencami oboch súperov, v meste Sucre na juhu krajiny rozhnevaný dav zapálil úrad miestneho volebného orgánu.

Mesa (66) skritizoval v pondelok nevysvetliteľné meškania v oznamovaní výsledkov prezidentských volieb. Moralesa zároveň obvinil z toho, že sa tým pokúšal vyhnúť druhému kolu volieb.

Znepokojenie v súvislosti s voľbami vyjadril aj Washington. Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pre oblasť Latinskej Ameriky Michael Kozak uviedol, že USA voľby pozorne sledovali a v nedeľu večer si všimli náhle prerušenie v sčítavaní výsledkov.

"Volebné orgány by mali okamžite obnoviť dôveryhodnosť a transparentnosť procesu, aby bola rešpektovaná vôľa bolívijského ľudu," napísal Kozak na Twitteri.

Sčítavanie hlasov sa nevysvetliteľne zaseklo v noci na pondelok, pričom zrátaných ostalo len 84 percent. Pozorovateľská misia Organizácie amerických štátov (OAŠ) požiadala príslušné úrady o vysvetlenie.

Po sčítaní 95,2 percenta odovzdaných hlasov podľa utorkových informácií denníka La Razón vedie Morales, ktorý sa uchádza o štvrté funkčné obdobie, so ziskom 46,9 percenta pred exprezidentom Mesom so 36,7 percentami.

Ľavičiar Morales (59) zvíťazil vo všetkých prezidentských voľbách od roku 2005 už v prvom kole. Ako prvý prezident Bolívie z radov domorodého obyvateľstva stojí na čele chudobnej, no na prírodné zdroje bohatej juhoamerickej krajiny 13 rokov a nový mandát by ho udržal pri moci do roku 2025.