Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku vzrástla o 4,6 %

Ilustračná snímka./span> Foto: TASR/AP

V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) po sezónnom očistení zvýšil o 1,1 %. Celkový objem v bežných cenách dosiahol 23,799 miliardy eur a medziročne vzrástol o 7 %.

Bratislava 7. decembra (TASR) - Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku tohto roka o 4,6 %. Jej tempo bolo medziročne vyššie o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Potvrdil tak svoj predchádzajúci rýchly odhad z polovice novembra.

V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) po sezónnom očistení zvýšil o 1,1 %. Celkový objem v bežných cenách dosiahol 23,799 miliardy eur a medziročne vzrástol o 7 %. Štatistici revidovali údaje za predchádzajúce štvrťroky, HDP podľa nich vzrástol v 1. kvartáli o 3,7 % a v 2. štvrťroku o 4,5 %.

"K pozitívnemu ekonomickému vývoju v 3. štvrťroku 2018 prispel hlavne zahraničný dopyt rastom o 5,6 %. Rástol aj domáci dopyt, v porovnaní s 3. štvrťrokom 2017 bol vyšší o 3,7 %," priblížil ŠÚ SR.

V štruktúre domáceho dopytu sa podľa štatistikov zvýšili výdavky na konečnú spotrebu domácností o 3,2 %, na konečnú spotrebu verejnej správy o 1,6 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,9 %. Rast dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu, a to o 6,3 %.

Priemerná mesačná mzda v SR v 3. štvrťroku 2018 stúpla o 6,1 % na 992 eur


Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 3. štvrťroku 2018 dosiahla 992 eur a v porovnaní s 3. štvrťrokom minulého roka sa zvýšila o 6,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 3,3 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 2. štvrťroku 2018 vzrástla o 1,3 %.

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví dodávka elektriny, plynu a pary (1837 eur), informácie a komunikácia (1782 eur) a finančné a poisťovacie činnosti (1677 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (630 eur), ostatných činnostiach (707 eur) a v stavebníctve (717 eur).

Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie v dodávke elektriny, plynu a pary (o 17,8 %), umení, zábave a rekreácii (o 11,4 %) a v informáciách a komunikácii (o 9,3 %).

Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní s 3. štvrťrokom 2017 vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 7,6 % na 1196 eur, príspevkových organizáciách o 6,7 % na 1111 eur, rozpočtových organizáciách o 5,3 % na 1017 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 3,8 % na 733 eur.

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1228 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 758 eur v Prešovskom kraji do 952 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 3. štvrťroku 2017 s najvyšším prírastkom o 7,2 % v Trnavskom kraji.

V 1. až 3. štvrťroku 2018 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 984 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,4 %, reálna mzda vzrástla o 3,7 %. Rast nominálnej mzdy bol o 2 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.

Rast zamestnanosti sa v 3. štvrťroku spomalil na 1,4 %


Dynamika rastu zamestnanosti v SR sa v 3. kvartáli tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška spomalila o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.) na 1,4 %. Počet pracujúcich v absolútnom vyjadrení vzrástol na 2,579 milióna osôb. Po odpočítaní ľudí pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska vzrástla o 1,6 % na 2,440 milióna osôb. V piatok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Nové pracovné príležitosti vznikli najmä vo vybraných odvetviach služieb, kde počet pracujúcich vzrástol o 50.000, z toho najmä v obchode, ubytovacích a stravovacích službách a v doprave a skladovaní. Rast zamestnanosti zaznamenal aj priemysel. Negatívny trend vývoja pretrvával v pôdohospodárstve, kde sa počet pracujúcich znížil o 11.200 osôb.

Z pohľadu regiónov zamestnanosť medziročne najviac vzrástla v krajoch východného Slovenska, a to v Prešovskom kraji o 3,9 % a v Košickom o 3,2 %. Počet zamestnaných osôb rástol aj v ostatných krajoch SR s výnimkou Trnavského, ktorý zaznamenal pokles o 2,5 %. Rovnako aj miera zamestnanosti bola medziročne vyššia vo všetkých krajoch okrem Trnavského, v ktorom klesla o 0,2 p. b.

V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2018 zamestnanosť podľa štatistikov medziročne vzrástla o 1,3 % na 2,559 milióna osôb.

Počet voľných pracovných miest na Slovensku v 3. štvrťroku medziročne vzrástol o 2345 (10,8 %) na 24.075 miest. Najviac v priemyselnej výrobe, verejnej správe, sociálnom zabezpečení a v stavebníctve. Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila v šiestich činnostiach, najvýraznejšie vo veľkoobchode a maloobchode.

Miera nezamestnanosti sa v 3. štvrťroku 2018 medziročne znížila na 6,4 %


Rast zamestnanosti v hospodárstve sprevádzal v 3. štvrťroku 2018 pokles nezamestnanosti, ktorého tempo sa oproti 3. štvrťroku 2017 zrýchlilo o 4,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 20,4 %. Počet nezamestnaných sa tak v 3. štvrťroku 2018 medziročne znížil o 45.000 a dosiahol 175.200 osôb. Bola to najnižšia nameraná hodnota za obdobie od začatia zisťovania. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Miera nezamestnanosti sa medziročne znížila o 1,6 p. b. na 6,4 %. U mužov klesla o 1,8 p. b. na 6 % a u žien o 1,4 p. b. na 6,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2018 oproti 2. štvrťroku 2018) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 13.600 (o 7,3 %) na 173.800 osôb.

Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku 35 až 49 rokov s počtom 58.200 osôb a podielom 33,2 % na celkovej nezamestnanosti. Počet nezamestnaných sa znížil vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie v kategórii 25 až 34-ročných o 14.200 osôb.

Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 27,9 % z celkovej nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne zvýšil o 1,5 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (19,7 %), obchode (7,6 %) a vo verejnej správe (7,5 %).

Nezamestnanosť medziročne klesla vo všetkých krajoch. Najvyšší počet nezamestnaných (41.000 osôb) bol napriek najvýraznejšiemu poklesu o 12.600 osôb v Prešovskom kraji. V tomto kraji bola zároveň aj najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (10,2 %) s najvýraznejším poklesom o 3,2 p. b. V ostatných krajoch sa miera nezamestnanosti pohybovala od 2,7 % v Bratislavskom kraji do 9,8 % v Košickom kraji.

V 1. až 3. štvrťroku 2018 nezamestnanosť medziročne klesla o 19,4 % na 183.600 osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,6 p. b. na 6,7 %.

Saldo zahraničného obchodu SR bolo v októbri 2018 aktívne


V októbri 2018 dosiahol celkový vývoz tovaru zo SR hodnotu 7,608 miliardy eur, pri medziročnom raste o 4,6 %. Celkový dovoz tovaru do SR sa zvýšil o 8,3 % na 7,324 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 284,3 milióna eur, teda bolo o 225,7 milióna eur nižšie ako v rovnakom období minulého roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Za január až október 2018 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz tovaru o 6,9 % na 66,232 miliardy eur a celkový dovoz o 7,4 % na 63,752 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne vo výške 2,48 miliardy eur, teda bolo o 123,7 milióna eur nižšie ako v rovnakom období minulého roku.

Vývoz do členských štátov EÚ v januári až októbri 2018 oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol o 7,3 % a z celkového vývozu tvoril podiel 85,4 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa na celkovom dovoze podieľal 67,7 % a medziročne vzrástol o 9,8 %.

Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári až októbri 2018 oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol o 4,7 % a z celkového vývozu tvoril podiel 14,6 %. Dovoz z nečlenských krajín EÚ sa na celkovom dovoze podieľal 32,3 % a medziročne vzrástol o 2,7 %.

Najviac obchodované v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 60,1 % na celkovom vývoze a 48,2 % na celkovom dovoze.

Po sezónnom očistení údajov v októbri 2018 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 6,582 miliardy eur pri medziročnom raste o 2,2 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 5,1 % na 6,416 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 166,9 milióna eur, teda bolo o 171,5 milióna eur nižšie ako v októbri 2017.

Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo v septembri 451,8 mil. eur


V septembri 2018 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz tovaru o 6 % na 7,031 miliardy eur a celkový dovoz o 6,4 % na 6,579 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 451,8 milióna eur, teda bolo o 1,6 milióna eur nižšie ako v septembri minulého roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v podrobnej správe.

Saldo zahraničného obchodu za január až september 2018 bolo aktívne vo výške 2,196 miliardy eur, teda bolo o 102,1 milióna eur vyššie ako za rovnaké obdobie minulého roku.

Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (3,141 miliardy eur), Francúzskom (1,945 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,930 miliardy eur), Talianskom (1,677 miliardy eur), Rakúskom (1,649 miliardy eur), Poľskom (1,324 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,167 miliardy eur), Českou republikou (1,123 miliardy eur), Španielskom (830 miliónov eur), Maďarskom (722,2 milióna eur) a Rumunskom (672,2 milióna eur).

Najväčšie pasívne saldo bolo s Kórejskou republikou (3,196 miliardy eur), Čínou (2,255 miliardy eur), Ruskou federáciou (1,782 miliardy eur), Malajziou (313,2 milióna eur), Taiwanom (302,8 milióna eur), Japonskom (243,3 milióna eur), Ukrajinou (196,9 milióna eur) a Indiou (155,5 milióna eur).

Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 58,625 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa zvýšil celkový vývoz o 7,2 %.

V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Nemecka o 18,5 %, Českej republiky o 8,8 %, Poľska o 5,4 %, Francúzska o 6,6 %, Talianska o 11,3 %, Rakúska o 4,9 %, Spojených štátov amerických o 8 %, Španielska o 4,4 %, Rumunska o 11,4 % a Ruskej federácie o 1,8 %. Znížil sa vývoz do Maďarska o 1,2 %, Spojeného kráľovstva o 8,4 % a Holandska o 7,8 %.

Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín Európskej únie (EÚ) o 7,8 % - tvoril 85,5 % celkového vývozu SR, a do krajín OECD o 7,2 % - na celkovom vývoze SR sa podieľal 88,5 %.

Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote 56,429 miliardy eur pri medziročnom raste o 7,3 %.

Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom vzrástol dovoz z Nemecka o 13,5 %, Českej republiky o 4,1 %, Kórejskej republiky o 9,3 %, Poľska o 9,3 %, Ruskej federácie o 18,5 %, Talianska o 11,1 %, Francúzska o 2,7 % a Rakúska o 8,1 %. Poklesol dovoz z Číny o 17,5 % a Maďarska o 1,4 %.

Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2017 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 9,2 % - tvoril 67,8 % z celkového dovozu, a z krajín OECD o 6,4 % - na celkovom dovoze SR sa podieľal 66,7 %.

Hlavným zdrojom príjmov domácností boli v 3. štvrťroku odmeny zamestnancov


Hlavným zdrojom príjmov domácností boli v 3. štvrťroku 2018 odmeny zamestnancov, ktoré sa na celkových príjmoch podieľali 51,4 %. Informoval o tom v piatok na tlačovej besede podpredseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.

Uviedol, že v 3. štvrťroku 2018 dosiahli bežné príjmy domácností výšku 18,748 miliardy eur. Oproti 3. štvrťroku 2017 sa dynamika ich rastu zrýchlila o 1,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 6,3 %, reálne vzrástli o 3,5 %. "Vývoj ovplyvnil rast odmien zamestnancov o 7,8 % a hrubého prevádzkového prebytku a hrubých zmiešaných dôchodkov o 2,2 %. Dôchodky z majetku vzrástli o 48,9 %, sociálne dávky o 6,4  % a ostatné bežné transfery o 5,4 %," upozornil.

Bežné výdavky domácností podľa neho dosiahli 5,699 miliardy eur. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2017 nominálne vzrástli o 7,6 %, reálne o 4,8 %. Domácnostiam zostal na ďalšie použitie hrubý disponibilný dôchodok v hodnote 13,048 miliardy eur. Oproti 3. štvrťroku 2017 sa zvýšil o 5,8 %.

Úpravy vyplývajúce zo zmeny nároku na dôchodok dosiahli hodnotu 245,2 milióna eur. Z disponibilného dôchodku použili domácnosti na konečnú spotrebu 93,9 %. Zvyšok tvorili hrubé úspory, ktoré medziročne vzrástli o 9,6 %. Miera úspor v 3. štvrťroku 2018 dosiahla 8 %.

Najväčší podiel na konečnej spotrebe domácností vo výške 12,256 miliardy eur mali podľa Bernadiča výdavky za bývanie 23,9 % a za nákupy potravinárskeho tovaru 18,7 %. Zvýšenie spotrebiteľského dopytu ovplyvnil rast výdavkov vo všetkých odboroch. Najrýchlejšie rástli výdavky za dopravu o 10 % a za reštaurácie a hotely o 9,9 %. V 1. až 3. štvrťroku 2018 medziročne vzrástli bežné príjmy domácností o 6,1 % a bežné výdavky domácností o 6,7 %.

Zisk korporácií v 3. štvrťroku 2018 stúpol o 9,8 % na 3,324 mld. eur


Nefinančné a finančné korporácie hospodárili v 3. štvrťroku 2018 so ziskom v objeme 3,324 miliardy eur. Oproti 3. štvrťroku 2017 sa zisk zvýšil o 9,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tvorba zisku v nefinančných korporáciách sa oproti 3. štvrťroku 2017 zvýšila o 213,6 milióna eur na 2,825 miliardy eur.

Celkovú ziskovosť najvýznamnejšie ovplyvnil dosiahnutý kladný hospodársky výsledok v priemyselnej výrobe 760,9 milióna eur, z toho vo výrobe motorových vozidiel, návesov, prívesov a ostatných dopravných prostriedkov 223,2 milióna eur a vo veľkoobchode a maloobchode 680,5 milióna eur.

Finančné korporácie dosiahli v 3. štvrťroku 2018 zisk vo výške 499 miliónov eur. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách predstavoval 290,9 milióna eur, poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 142,9 milióna eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 65,2 milióna eur. Medziročné zvýšenie hospodárenia finančných korporácií v objeme 82,9 milióna eur bolo spôsobené vyšším ziskom vo finančných inštitúciách a u ostatných finančných sprostredkovateľov. Zisk v poisťovacích korporáciách sa medziročne nezmenil.

Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v 1. až 3. štvrťroku 2018 zisk v hodnote 9,176 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 7,991 miliardy eur a finančné korporácie 1,184 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2017 vzrástol celkový objem zisku o 3,4 %.

Tvorba hrubého kapitálu v 3. štvrťroku stúpla o 6,3 % na 6,548 mld. eur
V 3. štvrťroku 2018 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu výšku 6,548 miliardy eur, v tom tvorba hrubého fixného kapitálu 5,036 miliardy eur a zmena stavu zásob 1,511 miliardy eur. Medziročne sa rast tvorby hrubého kapitálu zmiernil, v 3. štvrťroku 2018 vzrástol o 6,3 %. Tvorba hrubého fixného kapitálu po štyroch štvrťrokoch zaznamenala pokles o 5,7 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil najmä nižší objem nakúpených nových fixných aktív o 5,1 % v hodnote 5,247 miliardy eur. Objem úbytku použitého dlhodobého majetku poklesol o 5,5 % na 528,3 milióna eur.

Na medziročnom poklese investičnej aktivity sa podieľali najmä nižšie investície vo finančných korporáciách, ich objem klesol o 34,3 %. Menej prostriedkov sa investovalo aj v nefinančných korporáciách o 10 %, v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 2,8 % a v domácnostiach o 1,7 %. Vyššie investície boli vo verejnej správe o 11,8 %. Z hľadiska jednotlivých sektorov najväčší podiel investícií (61,7 %) smeroval do nefinančných korporácií.

Medziročný pokles investičného dopytu ovplyvnili nižšie investície do všetkých druhov aktív. Najviac klesli kapitálové výdavky do stavebných investícií o 8,9 %, v tom do budov na bývanie o 7,9 % a ostatných stavieb o 9,3 %. Menej finančných prostriedkov sa vynaložilo aj do strojov a zariadení, zbraňových systémov o 3,3 %, v tom do dopravných prostriedkov o 6,9 %, do ostatných strojov a zariadení o 1,8 %. Nižší bol objem investícií na obstaranie produktov duševného vlastníctva o 3,4 % a na kultivované biologické zdroje o 1,3 %.

Stav zásob v ekonomike sa k 30. septembru 2018 oproti stavu na začiatku roka 2018 výrazne zvýšil o 1,776 miliardy eur. Zvýšenie zásob ovplyvnil najmä nárast zásob materiálu o 718,2 milióna eur, výrobkov a zvierat o 431,7 milióna eur, tovaru o 396,4 milióna eur a nedokončenej výroby o 229,8 milióna eur.

V 1. až 3. štvrťroku 2018 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 15,913 miliardy eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 14,137 miliardy eur a zmena stavu zásob 1,776 miliardy eur. Oproti 1. až 3. štvrťroku 2017 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 7,3 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 6 %.

V 3. štvrťroku 2018 sa na Slovensku začalo stavať 5963 bytov


V 3. štvrťroku 2018 sa začalo v SR stavať 5963 bytov. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2017 sa ich počet zvýšil o 11,4 % vplyvom rastu v súkromnom sektore o 12,3 %. Zvýšila sa aj výstavba v rodinných domoch o 5,2 % na 4075. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový počet dokončených bytov vzrástol o 4,1 % na 4354 v dôsledku rastu v súkromnom sektore o 3,2 %. Najviac bytov bolo dokončených v Bratislavskom (31,4 %) a Trnavskom kraji (16,3 %), najmenej v Trenčianskom kraji (6 %). Počet dokončených bytov sa medziročne zvýšil vo väčšine krajov, relatívne najviac v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Klesol v Košickom, Trenčianskom a Prešovskom kraji.

K 30. septembru 2018 bolo rozostavaných 77.371 bytov, v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2017 ich počet vzrástol o 2,7 %. Pozitívny vývoj bol aj vo výstavbe rodinných domov, ktorých počet sa zvýšil o 5,6 % na 48.398 bytov.

Počas 1. až 3. štvrťroka 2018 sa začala výstavba 15.240 bytov a dokončených bolo 12.658 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa zvýšil počet začatých bytov o 4 % a počet dokončených bytov o 12,2 %.