Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Merania z na najvyššie obývaného miesta na Slovensku patria medzi najviac využívané vo svete.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 7. marca (TASR) – Intenzitu kozmického žiarenia merajú slovenskí vedci na Lomnickom štíte už 30 rokov. Monitorovací systém - 8-detektorový NM84 je na najvyššie obývanom mieste na Slovensku uložený v akomsi plechovom domčeku a vďaka tomuto prístroju nemu sa vedcom darí skúmať vplyv žiarenia na zemský povrch a atmosféru.
"Domček bol vybudovaný v roku 1982 a máme dáta z 30-ročných meraní a veľmi vysokú štatistiku. Primárne žiarenie dopadá do atmosféry, vzniká sekundárne žiarenie a to produkuje ďalšie zložky, my tu vlastne meriame variácie, zmeny toho terciárneho žiarenia," vysvetlil Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV) Košice. Zmeny intenzity kozmického žiarenia sú podľa neho dôležité pre poznanie fyzikálnych procesov, ktoré prebiehajú medzi Slnkom a Zemou aj pre tzv. kozmické počasie. "To vyvoláva negatívne efekty napr. na družiciach, v atmosfére, na lietadlách, ale aj v technologických systémoch na zemskom povrchu," upozornil Kudela.
V roku 1989 bola najsilnejšia erupcia s produkciou častíc vysokých energií, čo prinieslo 180-percentné zvýšenie oproti normálnemu pozadiu. To malo podľa Kudelu vplyv najmä na funkciu lietadiel. Merania z Lomnického štítu patria medzi najviac využívané vo svete. "Máme pomerne veľkú štatistiku, v reálnom čase poskytujeme tieto dáta do iných stredísk," zdôraznil. Kozmické žiarenie je vlastne neustály tok častíc galaktického pôvodu, ktorý cez atmosféru dopadá aj na Zem.
Kozmické žiarenie podľa neho súvisí so slnečnou činnosťou a sekundárnym efektom je napríklad aj polárna žiara. "Prvá polárna žiara, ktorú som tu zaregistroval, bola 17. novembra 1989. To sú také šmuhy, zelené svetielkujúce pásy, akoby namaľované na čiernej nočnej oblohe, ja som to videl celkom trikrát," doplnil Langer. Slnko je vlastne hlavným modulátorom galaktického kozmického žiarenia.
Kozmické žiarenie objavil Victor F. Hess v roku 1912 a našiel v ňom množstvo elementárnych častíc. "My vlastne cez toto žiarenie nepriamo pozorujeme slnečnú činnosť," vysvetlil Langer. Kozmické žiarenie je podľa vedcov impozantným zdrojom informácií o sile vesmíru, avšak zároveň pôsobí na zemskú atmosféru. Základné údaje o kozmickom žiarení poskytuje meranie neutrónového monitora, ktorý je aj na Lomnickom štíte.
"Domček bol vybudovaný v roku 1982 a máme dáta z 30-ročných meraní a veľmi vysokú štatistiku. Primárne žiarenie dopadá do atmosféry, vzniká sekundárne žiarenie a to produkuje ďalšie zložky, my tu vlastne meriame variácie, zmeny toho terciárneho žiarenia," vysvetlil Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV) Košice. Zmeny intenzity kozmického žiarenia sú podľa neho dôležité pre poznanie fyzikálnych procesov, ktoré prebiehajú medzi Slnkom a Zemou aj pre tzv. kozmické počasie. "To vyvoláva negatívne efekty napr. na družiciach, v atmosfére, na lietadlách, ale aj v technologických systémoch na zemskom povrchu," upozornil Kudela.
V roku 1989 bola najsilnejšia erupcia s produkciou častíc vysokých energií, čo prinieslo 180-percentné zvýšenie oproti normálnemu pozadiu. To malo podľa Kudelu vplyv najmä na funkciu lietadiel. Merania z Lomnického štítu patria medzi najviac využívané vo svete. "Máme pomerne veľkú štatistiku, v reálnom čase poskytujeme tieto dáta do iných stredísk," zdôraznil. Kozmické žiarenie je vlastne neustály tok častíc galaktického pôvodu, ktorý cez atmosféru dopadá aj na Zem.
Tu bude player
"Vplyv na Zem to má napríklad na technologické zariadenia, prenos elektrickej energie na veľké vzdialenosti, diaľkové rozvody, ropovody i na diaľkové lety, ktoré musia ísť v dôsledku kozmického žiarenia do nižších letových hladín," vymenoval vedecko-technický pracovník ÚEF SAV Košice Ronald Langer, ktorý na Lomnickom štíte pracuje od roku 1985. Kozmické žiarenie podľa neho súvisí so slnečnou činnosťou a sekundárnym efektom je napríklad aj polárna žiara. "Prvá polárna žiara, ktorú som tu zaregistroval, bola 17. novembra 1989. To sú také šmuhy, zelené svetielkujúce pásy, akoby namaľované na čiernej nočnej oblohe, ja som to videl celkom trikrát," doplnil Langer. Slnko je vlastne hlavným modulátorom galaktického kozmického žiarenia.
Kozmické žiarenie objavil Victor F. Hess v roku 1912 a našiel v ňom množstvo elementárnych častíc. "My vlastne cez toto žiarenie nepriamo pozorujeme slnečnú činnosť," vysvetlil Langer. Kozmické žiarenie je podľa vedcov impozantným zdrojom informácií o sile vesmíru, avšak zároveň pôsobí na zemskú atmosféru. Základné údaje o kozmickom žiarení poskytuje meranie neutrónového monitora, ktorý je aj na Lomnickom štíte.
