Praha 11. januára (TASR) – Z deviatich kandidátov si voliči v Českej republike budú v piatok 12. a sobotu 13. januára voliť nového prezidenta krajiny. Voľba prezidenta ČR je priama a dvojkolová. Vyhlásil ju predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Milan Štěch v auguste 2017.

Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu všetkých platných hlasov, do 14 dní sa uskutoční druhé kolo volieb. Je naplánované na 26. a 27. januára a postúpia do neho dvaja kandidáti s najvyšším počtom platných odovzdaných hlasov. Prezidentom ČR sa stane kandidát, ktorý v druhom kole získa najvyšší počet hlasov. Druhé kolo voľby sa uskutoční aj v prípade, ak sa ho zúčastní len jeden kandidát.

Českú hlavu štátu môže voliť každý občan krajiny, ktorý aspoň v druhý deň prvého kola volieb dosiahol vek 18 rokov.

Volebné miestnosti budú otvorené v piatok 12. januára od 14.00 h do 22:00 h a v sobotu 13. januára od 08.00 h do 14.00 h. V prípadnom druhom kole sa volebné miestnosti pre voličov otvoria v piatok i sobotu v rovnakom čase ako v prvom kole.

O hlasy občanov krajiny sa uchádzajú títo kandidáti (v abecednom poradí): Jiří Drahoš, Pavel Fischer, Petr Hanning, Marek Hilšer, Michal Horáček, Jiří Hynek, Vratislav Kulhánek, Mirek Topolánek a Miloš Zeman.

Priamu voľbu prezidenta schválila Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v roku 2011. Ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta ČR podpísal vtedajší prezident ČR Václav Klaus. Prvá priama voľba prezidenta sa konala v januári 2013. Vtedy sa o post na Pražskom hrade uchádzalo deväť kandidátov. Do druhého kola postúpili Karl Schwarzenberg a Miloš Zeman; zvíťazil v ňom Miloš Zeman so ziskom 54,8 percenta hlasov (vyše 2,7 milióna hlasov). Karel Schwarzenberg dostal 45,19 percenta hlasov. Na druhom kole voľby sa zúčastnilo 59,11 percenta voličov.

Do roku 2011 bol prezident ČR volený nepriamo poslancami a senátormi českého parlamentu.

Prvým prezidentom samostatnej Českej republiky sa v roku 1993 stal posledný prezident Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR) Václav Havel. Počas jeho druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta ČSFR narastali rozpory medzi českou a slovenskou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel bol jednoznačným zástancom spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov a v tomto smere uplatňoval aj svoj politický vplyv, uvádza webový server hrad.cz.

Po júnových parlamentných voľbách v roku 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už neboli schopné zhodnúť na funkčnej podobe federácie a rozpory českých a slovenských politikov sa stali hlavným dôvodom, že pri voľbe prezidenta 3. júla 1992 už Havel dostatok poslaneckých hlasov nedostal. Podľa zákona ešte dočasne zostal hlavou štátu aj po tejto neúspešnej voľbe.

Z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.

Po opustení úradu sa Havel na niekoľko mesiacov stiahol z verejného života. V polovici novembra 1992 - v čase politického smerovania k samostatnému českému štátu - potvrdil, že sa chce uchádzať o funkciu prezidenta republiky. Oficiálny návrh na jeho kandidatúru podali 18. januára 1993 štyri poslanecké kluby vládnej koalície. Tvorili ju: Občianska demokratická strana (ODS), Kresťanskodemokratická strana (KDS), Kresťanská a demokratická únia - Československá strana ľudová (KDU-ČSL) a Občianska demokratická aliancia (ODA).

Poslanecká snemovňa 26. januára 1993 zvolila Havla za prvého prezidenta samostatnej ČR.

Od roku 1993 mala Česká republika troch prezidentov. Boli nimi:

dve funkčné obdobia Václav Havel (1993-2003), dve funkčné obdobia Václav Klaus (2003-2013) a úradujúci prezident Miloš Zeman (od roku 2013 doteraz), zvolený v prvej priamej voľbe hlavy štátu.

Funkčné obdobie prezidenta ČR trvá päť rokov. Hlavou štátu môže byť maximálne dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia.