< sekcia Publicistika

A. ŠKREKO: Autorské právo sa autorom vzďaľuje

Na snímke generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton Škreko. Foto: TASR - Michal Svítok

Prečítajte si rozhovor s generálnym riaditeľom sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR Antonom Škrekom.

Bratislava 10. októbra (Teraz.sk) - Generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton ŠKREKO v rozhovore pre Teraz.sk uviedol, čo sa aktuálne deje v oblasti právnej regulácie autorských práv u nás doma aj v Európe a naznačil, aké trendy možno očakávať.

Jednou z hlavných činností, ktorým sa ministerstvo kultúry venuje, je nastavovanie regulácie v oblasti autorského práva. Čo sa udialo v tejto oblasti za ostatné obdobie?
Je to tak. Dlhodobou prioritou ministerstva je vytváranie kvalitného a vyváženého právneho rámca pre autorov a ďalších nositeľov práv, ktorými sú najmä výkonní umelci, hudobní či filmoví producenti alebo vysielatelia. Ako uviedol nestor práva duševného vlastníctva na Slovensku profesor Ján Švidroň, Autorský zákon je ťažiskovým právnym predpisom pre oblasť kultúry. Autorský zákon je jediným súkromnoprávnym kódexom v gescii ministerstva kultúry a zásadne ovplyvňuje všetky oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu – teda oblasti hospodárstva, ktorá je postavená na využívaní a ekonomickom zhodnocovaní výsledkov tvorivej činnosti. Preto je akákoľvek zmena v autorskoprávnej legislatíve doslova ostro sledovaná nielen umelcami, ale aj producentmi, podnikateľmi v kreatívnom priemysle, ako aj veľkými internetovými spoločnosťami.

Môžete konkretizovať tie zásadné zmeny?
Ešte v roku 2013 sme zaviedli možnosť využitia tzv. verejných licencií a zásadne zmenili dovtedajšiu paradigmu povinnej písomnej formy licenčných zmlúv. V roku 2015 bol prijatý úplne nový Autorský zákon, ktorý okrem precíznej transpozície práva EÚ priniesol akcent na tvorbu a používanie diel v digitálnom prostredí, ako aj nový zmluvný typ rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Ako jedni z prvých v Európe sme kodifikovali režim osirelých diel i obchodne nedostupných diel. Nuž a v tomto roku sme stihli aj prvú novelu Autorského zákona, ktorá do nášho právneho poriadku zaviedla nové medzinárodné pravidlá pre použitie diel v prospech osôb so zdravotným postihnutím a aktuálne je v druhom čítaní v Národnej rade SR ďalšia novela Autorského zákona, ktorá reaguje na aplikačné podnety v oblasti výkonu kolektívnej správy práv.

Ako sa zdá, autorské právo je poriadne dynamickou oblasťou. Spomenuli ste právo EÚ i medzinárodný kontext. Ako tieto dva rozmery vstupujú do nášho zákona a podmienok pre domácich autorov a interpretov?
To, že ide vskutku o dynamickú oblasť možno demonštrovať aj na zásadných prioritách Európskej komisie na jej aktuálne funkčné obdobie. Ide o agendu tzv. Jednotného digitálneho trhu, ktorá z hľadiska európskej legislatívy, teda smerníc a nariadení, obsahuje samostatný balíček pre autorské právo s návrhmi dvoch nových smerníc a dvoch nových nariadení. Z nich polovica, jedna smernica a jedno nariadenie, je už aj prijatá a účinná. Na pôde Medzinárodnej organizácie duševného vlastníctva (jedna z organizácií v štruktúre OSN) boli zase v ostatnom období prijaté medzinárodným spoločenstvom dve nové multilaterálne medzinárodné dohody – jedna pre oblasť výkonných umelcov v audiovízii a druhá pre potreby osôb so zrakovým postihnutím.
Právo EÚ, ako aj medzinárodné právo zásadne vstupuje aj do nášho právneho poriadku. Ako členský štát EÚ, ako aj člen medzinárodného spoločenstva je Slovensko viazané právnymi aktmi prijatými na týchto platformách. Náš Autorský zákon sa tak prirodzene mení a vyvíja aj s ohľadom na zmeny za našimi hranicami. Právo EÚ priamo transponujeme do nášho zákona a medzinárodné dohovory sa i napriek ich častej prednosti pred našimi zákonmi v zmysle Ústavy SR snažíme rovnako implementovať do zákona tak, aby bolo právo ľahko čitateľné a takpovediac z jedného miesta dostupné našim občanom.


Na snímke generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton Škreko.
Foto: TASR - Michal Svítok


Čo konkrétne nám aktuálne priniesli novinky z EÚ a z medzinárodných dohovorov?
Ak zostanem v intervale ostatných päť rokov, ako hlavné novinky možno uviesť novú európsku úpravu tzv. osirelých diel a hlavne po prvýkrát na európskej úrovni kodifikovanú úpravu kolektívnej správy práv. Konkrétne sme teda do Autorského zákona zaviedli osobitný režim pre tzv. osirelé diela, teda diela, ktoré sú síce autorskoprávne chránené, ale nepoznáme meno ich autora, alebo ho nevieme nájsť. Zákon zaviedol osobitnú výnimku, na základe ktorej je možné takéto dielo použiť aj bez súhlasu autora. Kolektívna správa práv (u nás realizovaná známymi organizáciami ako napr. SOZA či LITA) zase doznala na úrovni zákona zásadný posun k transparentnosti a spresneniu pravidiel fungovania tejto špeciálnej služby, ktorá spája autorov a používateľov ich diel.

Medzinárodný dohovor známy ako Marakéšska zmluva zase priniesol novú výnimku pre použitie diel bez súhlasu autora pre potreby osôb s poruchami zraku či čítania a vnímania písaného textu. Autorské právo tak nesleduje len ochranu autorov a možnosti hospodárskeho zhodnotenia ich tvorby, ale aj záujmy verejnosti na dostupnosti kultúry pre znevýhodnené skupiny, resp. na osobitné účely.


Spomenuli ste, že EÚ pre nás aktuálne chystá aj ďalšie novinky. Môžeme si ich trošku priblížiť?
Ako som už uviedol, Európska komisia presadzuje komplexný balíček opatrení pre autorské právo. V jeho rámci sú aktuálne otvorené dva nástroje – nová smernica o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu a návrh nariadenia, ktoré sa bude venovať retransmisii, teda sekundárnemu použitiu diel v digitálnom svete.
Predovšetkým o spomenutej smernici sme toho už i z našich médií mali možnosť získať rôzne informácie. Rieši totiž dve nové oblasti. Jednou je nové právo vydavateľov na ochranu ich obsahu osobitne vo vzťahu k využívaniu tohto obsahu na internete veľkými globálnymi spoločnosťami ako napr. Google, ktoré síce sami obsah nevytvárajú, ale istými spôsobom s ním pracujú a dokážu ho i nepriamo obchodne využiť. Druhou je zavedenie novej povinnosti pre poskytovateľov internetových služieb na monitorovanie a odstraňovanie nelegálne uploadovaného obsahu, teda takých diel, ktorých umiestnenie na internet nebolo realizované so súhlasom autora.

K týmto témam samozrejme prebieha čulá diskusia nielen na úrovni zákonodarcov, ale predovšetkým v prostredí autorov, organizácií kolektívnej správy, ale aj vydavateľov, producentov a poskytovateľov internetových služieb. Slovensko v tejto chvíli zaujíma rezervovaný postoj k novému právu vydavateľov, ktorí sú už podľa platného práva chránení právom autorov ich článkov, ako aj osobitným právom k databáze.


A čo takto napríklad osobitné právo v tejto oblasti?
Možno uvažovať o limitovanom nastavení nového osobitného práva pre vydavateľov špeciálne zacieleného k digitálnemu prostrediu. Tému ochrany práv autorov na internete považujeme rovnako ako Európska komisia za zásadnú a vítame iniciatívy, ktoré by postavenie autorov v digitálnom prostredí zlepšilo. Podstatné je zabezpečiť pokiaľ možno čo najefektívnejší výkon práv autorov tak, aby nedochádzalo k neoprávnenému použitiu ich diel na internete, avšak zároveň za súčasného dodržania slobody slova a ochrany súkromia.

Národná rada SR aktuálne prerokúva novelu Autorského zákona. Novela je pomerne stručná a ako bolo možné vo verejnej debate zachytiť, reaguje na konkrétne aplikačné problémy. Čoho sa bude táto aktuálna zmena týkať?
Spomenuli sme už, že autorskoprávna oblasť je dynamická a nesmierne živá. To platí aj pre aktuálny vývoj na domácej scéne. Ministerstvo po mnohých diskusiách so zástupcami autorov aj podnikateľov, najmä z oblasti cestovného ruchu a rôznych prevádzok, kde dochádza k tzv. verejnému prenosu (hrá tam hudba z rádia, CD alebo je používaný televízor) pripravilo stručnú novelu Autorského zákona, ktorá prináša spresnenia do procesu tvorby výšky licenčných odmien autorov a uzatvárania licenčných zmlúv s používateľmi. V prípade schválenia tohto návrhu organizácie kolektívnej správy budú pri určení výšky licenčných odmien v ich sadzobníkoch zohľadňovať nové kritériá ako ekonomická hodnota použitia diel, skutočnosť, či pri použití diel dochádza k majetkovému prospechu používateľa, alebo napr. aj obsadenosť hotela. Zároveň budú organizácie kolektívnej správy povinné prerokovať novo pripravovaný sadzobník aj so združeniami používateľov.

Teraz mi logicky napadla úprava zábezpeky. Môžete to vysvetliť?
Ďalšou zásadnou zmenou bude úprava zábezpeky pri podaní žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy a výšky licenčnej odmeny súdom. Takúto žalobu môže dnes podať používateľ, ktorý sa s organizáciou kolektívnej správy nedohodol na licenčnej zmluve a do zábezpeky zložil licenčnú odmenu vo výške ako požaduje sadzobník organizácie kolektívnej správy. S touto zábezpekou však nemohol ani používateľ ani organizácia kolektívnej správy počas trvania sporu nakladať. Po novom postačí, ak takýto používateľ zaplatí organizácii kolektívnej správy polovicu sadzobníkovej odmeny. S týmito peniazmi však už bude môcť organizácia kolektívnej správy nakladať, teda prerozdeliť ich autorom. O zvyšku odmeny potom rozhodne súd.

Na snímke generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva MKSR, člen Rady Audiovizuálneho fondu Anton Škreko.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Na tomto všetkom sa podarilo nájsť zhodu v celom prostredí?
Kompromisy sa niekedy rodia ťažko. V prípade aktuálnej novely Autorského zákona sa to podarilo čiastočne. Práve otázka zábezpeky, o ktorej sme hovorili, zostala témou, ktorá čiastočne rozdeľuje zástupcov autorov a podnikateľov. Na jednej strane panuje obava zo zneužitia takéhoto nastavenia a na druhej presvedčenie o potrebe vyvážiť práva a povinnosti autorov a používateľov diel. Toto bude zrejme téma, o správnosti riešenia ktorej sa presvedčíme až praxou. Napokon pri zavádzaní noviniek to nie je výnimočná situácia.

Je nepochybné, že ochrana práv autorov je nevyhnutná aj dnes, vo veku internetu a globalizácie. Zároveň je zjavné, že to nie je úloha jednoduchá a novinky, ktoré prináša doba zákon často krát reflektuje s istým oneskorením. Ako odhadujete trendy, ktoré nám prinesie blízka budúcnosť?
Je pravdou, že legislatíva je niekedy až príliš ťažkopádna a možno i pomalá vzhľadom na technologický či iný vývoj situácie v oblasti uplatňovania a ochrany autorských práv. Trendy sa odhadujú ťažko, isté však je, že už dnes sa musíme snažiť uvažovať v intenciách tzv. technologicky neutrálnych noriem, teda takých, ktoré jasne stanovia základné pravidlá a bez ohľadu na prostredie či konkrétny stav techniky budú aplikovateľné. Bohužiaľ dnes sa príliš často stretávame aj v normotvorbe s reagovaním na konkrétne situácie, či dokonca záujmy bez toho, aby sme vnímali problematiku v širších kontextoch. Preto skôr vyslovím obavu, aby sa autorské právo nevzdialilo až príliš od autorov samotných.

Autorov však ohrozujú silní ekonomickí hráči, teda nadnárodné značky. Ako ovplyvňujú úpravy Autorského zákona?
Mám pocit, že ostatné diskusie, a to tak u nás doma, ale aj na európskej pôde často reflektujú záujmy silných hráčov na trhu internetovej ekonomiky či kreatívneho priemyslu pod pláštikom ochrany autorov, ktorých skutočné spoločenské postavenie, ale aj odmeňovanie nie je témou dňa. Autorské právo sa tak čoraz viac stáva výborným nástrojom konkurenčného boja „podnikateľov s obsahom“ a aplikuje sa takmer všade, kde to čo i len trošku zaváňa tvorivou činnosťou kdesi na začiatku procesu. Pritom stále platí, že jediný kto je spôsobilý na tvorbu je človek, fyzická osoba a všetky tie skvelé výlučné autorské práva sú bytostne odvodené od autora, ktorého výtvor však musí spĺňať aj isté formálne právne predpoklady, aby mohol byť zákonom chránený ako autorské dielo. A napokon, všetci „podnikatelia s obsahom“ sú závislí od tvorby autorov, nie naopak.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.