Po 16 rokoch sa éra kancelárky definitívne končí.
Autor Ján Šmihula
Doslova už len hodiny úradovania má pred sebou Angela Merkelová - prvá spolková kancelárka v dejinách Nemecka, ktorá sa stala najvplyvnejšou európskou političkou posledných dvoch desaťročí a podľa časopisu Forbes dlhoročnou líderkou najmocnejších žien sveta. V stredu (8. decembra) by ju mal na poste spolkovej kancelárky vystriedať sociálny demokrat Olaf Scholz.
„Ossi Biene“, čiže „včielku z východného Nemecka“, ako ju tiež prezývali nemecké médiá, neobjavil pre veľkú politiku nikto iný ako Helmut Kohl. Kancelár nemeckého zjednotenia si po páde železnej opony všimol nenápadnú, skôr zakríknuto pôsobiacu dcéru evanjelického farára a postupne prispel k jej vzostupu do politických výšin.
Až tak, že chýbalo skutočne len veľmi málo, aby talentovaná žiačka tromfla aj svojho učiteľa. Totiž, keby zotrvala v úrade do 19. decembra 2021, prekonala by doterajší rekord „večného kancelára“ Helmuta Kohla a stala by sa najdlhšie vládnucim šéfom spolkového kabinetu v dejinách Nemecka. Helmut Kohl zastával post spolkového kancelára 5870 dní - Angele Merkelovej chýbalo na prekonanie rekordu už len 11 dní. O dlhovekosti jej panovania svedčí napríklad aj to, že počas vládnutia Angely Merkelovej sa vystriedali štyria americkí prezidenti a ôsmi talianski premiéri.
Do pádu berlínskeho múru sa talentovaná kvantová chemička o politiku vôbec nezaujímala. Len mesiac potom, ako začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne demolovať nenávidený múr, vstúpila Angela Merkelová v decembri 1989 do novovzniknutej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch). Táto strana sa v auguste 1990 zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala jej členkou. Po zjednotení Nemecka a po prvých celonemeckých voľbách do Spolkového snemu, ktoré sa konali 2. decembra 1990, ju prvý raz zvolili za poslankyňu. Odvtedy, krôčik po krôčiku stúpala až zasadla na samotný politický piedestál.
Ako prvú ženu v histórii CDU si ju nemeckí kresťanskí demokrati zvolili 10. apríla 2000 za šéfku strany (predsedníčkou strany bola až do 7. decembra 2018) a po svojich siedmich predchodcoch sa 22. novembra 2005 stala Angela Merkelová v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádza z východu krajiny alebo ako hovoria Nemci z nových spolkových krajín.
Od roku 2005 určovala, akým smerom sa bude vyvíjať nemecká politika i ekonomika. Isteže, nie všetkých 16 rokov vládnutia kancelárky Merkelovej bolo vydláždených len úspechmi. Hoci prebehlo viacero kríz, počas jej vlády zaznamenala nemecká ekonomika nebývalý rozkvet. HDP na osobu vzrástol o 43-percent a miera nezamestnanosti sa znížila z 11,7 percenta v roku 2005 na súčasných 5,1 percenta, a to napriek dopadu pandémie.
V posledných rokoch sa Angela Merkelová spája najmä s utečeneckou krízou a jej neslávne „Zvládneme to!“ („Wir schaffen das!“ ), ktoré zaznelo prvý raz 31. augusta 2015, tvrdiac, že Nemecko je schopné prijať veľký počet migrantov. Už o rok neskôr ale priznala, že tieto slová nemala radšej vyrieknuť.
V trpezlivosti a hľadaní kompromisov nemala Angela Merkelová konkurenciu, napokon jej životné motto znie: „V pokoji je sila.“ Aj vďaka nemu úspechy jej vládnutia jednoznačne prevládajú nad neúspechmi, keď najmä na medzinárodnej scéne sa stala symbolom stability. Oveľa horšie je to s jej domovskou stranou CDU, ktorá je v zlej kondícii a zvádza vnútorný boj ako sa z tejto nelichotivej situácie dostať.
To ale bude už úloha nového vedenia strany, ktoré si zvolí na budúci rok v januári. Bude na ňom, ako rýchlo sa CDU spamätá zo septembrového volebného debakla a z neustálych personálnych debát, ktoré sprevádzajú CDU od decembra 2018, kedy opustila Angela Merkelová predsednícke kreslo. Aj to napokon výrečne vypovedá o jej politickej sile a mocenskom vplyve.
Angela Merkelová naznačila, že po odchode z politiky sa chce venovať čítaniu, cestovaniu alebo „iným činnostiam“, na ktoré počas pôsobenia v úrade kancelárky nemala čas. K tým „iným činnostiam“ budú zaiste patriť aj vystúpenia na rôznych medzinárodných fórach či sympóziách, na ktorých bude vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti a kontakty určite veľmi žiadanou rečníčkou.
A čo robili jej niektorí predchodcovia po odchode z úradu spolkového kancelára? Tak napríklad Helmut Schmidt (v úrade bol v rokoch 1974-1982) sa stal rečníckou autoritou. Za prednášku bral minimálne 15.000 dolárov, pričom niektorí hostitelia mu platili až 50.000 dolárov. Helmut Kohl (v úrade od roku 1982 do 1998) po skončení na poste kancelára založil veľmi úspešnú firmu pre politické a strategické poradenstvo a Gerhard Schröder (spolkový kancelár v rokoch 1998-2005), ktorého Angela Merkelová vystriedala v roku 2005 v kresle kancelára, sa dal do služieb konzorcia Nord Stream AG, vedeného ruskou spoločnosťou Gazprom.
„Ossi Biene“ takmer rekordná
„Ossi Biene“, čiže „včielku z východného Nemecka“, ako ju tiež prezývali nemecké médiá, neobjavil pre veľkú politiku nikto iný ako Helmut Kohl. Kancelár nemeckého zjednotenia si po páde železnej opony všimol nenápadnú, skôr zakríknuto pôsobiacu dcéru evanjelického farára a postupne prispel k jej vzostupu do politických výšin.
Až tak, že chýbalo skutočne len veľmi málo, aby talentovaná žiačka tromfla aj svojho učiteľa. Totiž, keby zotrvala v úrade do 19. decembra 2021, prekonala by doterajší rekord „večného kancelára“ Helmuta Kohla a stala by sa najdlhšie vládnucim šéfom spolkového kabinetu v dejinách Nemecka. Helmut Kohl zastával post spolkového kancelára 5870 dní - Angele Merkelovej chýbalo na prekonanie rekordu už len 11 dní. O dlhovekosti jej panovania svedčí napríklad aj to, že počas vládnutia Angely Merkelovej sa vystriedali štyria americkí prezidenti a ôsmi talianski premiéri.
Vstup do politiky
Do pádu berlínskeho múru sa talentovaná kvantová chemička o politiku vôbec nezaujímala. Len mesiac potom, ako začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne demolovať nenávidený múr, vstúpila Angela Merkelová v decembri 1989 do novovzniknutej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch). Táto strana sa v auguste 1990 zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala jej členkou. Po zjednotení Nemecka a po prvých celonemeckých voľbách do Spolkového snemu, ktoré sa konali 2. decembra 1990, ju prvý raz zvolili za poslankyňu. Odvtedy, krôčik po krôčiku stúpala až zasadla na samotný politický piedestál.
Prvý raz v úrade spolkového kancelára
Ako prvú ženu v histórii CDU si ju nemeckí kresťanskí demokrati zvolili 10. apríla 2000 za šéfku strany (predsedníčkou strany bola až do 7. decembra 2018) a po svojich siedmich predchodcoch sa 22. novembra 2005 stala Angela Merkelová v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádza z východu krajiny alebo ako hovoria Nemci z nových spolkových krajín.
Plusy i mínusy vládnutia
Od roku 2005 určovala, akým smerom sa bude vyvíjať nemecká politika i ekonomika. Isteže, nie všetkých 16 rokov vládnutia kancelárky Merkelovej bolo vydláždených len úspechmi. Hoci prebehlo viacero kríz, počas jej vlády zaznamenala nemecká ekonomika nebývalý rozkvet. HDP na osobu vzrástol o 43-percent a miera nezamestnanosti sa znížila z 11,7 percenta v roku 2005 na súčasných 5,1 percenta, a to napriek dopadu pandémie.
V posledných rokoch sa Angela Merkelová spája najmä s utečeneckou krízou a jej neslávne „Zvládneme to!“ („Wir schaffen das!“ ), ktoré zaznelo prvý raz 31. augusta 2015, tvrdiac, že Nemecko je schopné prijať veľký počet migrantov. Už o rok neskôr ale priznala, že tieto slová nemala radšej vyrieknuť.
V trpezlivosti a hľadaní kompromisov nemala Angela Merkelová konkurenciu, napokon jej životné motto znie: „V pokoji je sila.“ Aj vďaka nemu úspechy jej vládnutia jednoznačne prevládajú nad neúspechmi, keď najmä na medzinárodnej scéne sa stala symbolom stability. Oveľa horšie je to s jej domovskou stranou CDU, ktorá je v zlej kondícii a zvádza vnútorný boj ako sa z tejto nelichotivej situácie dostať.
To ale bude už úloha nového vedenia strany, ktoré si zvolí na budúci rok v januári. Bude na ňom, ako rýchlo sa CDU spamätá zo septembrového volebného debakla a z neustálych personálnych debát, ktoré sprevádzajú CDU od decembra 2018, kedy opustila Angela Merkelová predsednícke kreslo. Aj to napokon výrečne vypovedá o jej politickej sile a mocenskom vplyve.
Čo po odchode z politiky?
Angela Merkelová naznačila, že po odchode z politiky sa chce venovať čítaniu, cestovaniu alebo „iným činnostiam“, na ktoré počas pôsobenia v úrade kancelárky nemala čas. K tým „iným činnostiam“ budú zaiste patriť aj vystúpenia na rôznych medzinárodných fórach či sympóziách, na ktorých bude vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti a kontakty určite veľmi žiadanou rečníčkou.
A čo robili jej niektorí predchodcovia po odchode z úradu spolkového kancelára? Tak napríklad Helmut Schmidt (v úrade bol v rokoch 1974-1982) sa stal rečníckou autoritou. Za prednášku bral minimálne 15.000 dolárov, pričom niektorí hostitelia mu platili až 50.000 dolárov. Helmut Kohl (v úrade od roku 1982 do 1998) po skončení na poste kancelára založil veľmi úspešnú firmu pre politické a strategické poradenstvo a Gerhard Schröder (spolkový kancelár v rokoch 1998-2005), ktorého Angela Merkelová vystriedala v roku 2005 v kresle kancelára, sa dal do služieb konzorcia Nord Stream AG, vedeného ruskou spoločnosťou Gazprom.