< sekcia Publicistika

HLINA o KUCIAKOVI: Big Brother sa pozeral, v tomto prípade našťastie

Alojz Hlina v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

V konzervatívnom priestore sa zjavil prezidentský kandidát František Mikloško a KDH tento fakt nemôže ignorovať, povedal v TABLET.TV Alojz Hlina.

Bratislava 3. októbra (Teraz.sk) – Ak sa potvrdí, že vrahom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je obvinený bývalý policajný vyšetrovateľ T. Sz., bude to aj vďaka využitiu nových metód vyšetrovania. „Vyzerá, že si neuvedomili, že doba pokročila, Big Brother sa pozerá a pozeral sa. V tomto prípade našťastie,“ povedal na margo možných páchateľov vraždy predseda KDH Alojz Hlina.

Hoci bývalý vyšetrovateľ určite pozná tradičné metódy polície, s novými počítať nemusel. „Ak je technologický progres nositeľom určitých negatív z pohľadu súkromia, tak zdá sa, že môžeme hľadať aj nejaké pozitíva,“ poznamenal líder kresťanských demokratov.

„Možno naozaj povedať, že klobúk dole pred prácou polície, ak sú okolnosti také, ako sú definované,“ dodal. „Zdá sa, že sa vykonal veľký kus práce. Pomohli ľudia, technika, pomohla vôľa a záujem to vyšetriť,“ dodal. Na margo apelu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý žiadal pokoj pre prácu polície a prokuratúry, Hlina reagoval, že aj tlak občanov a médií mal zmysel. Práve vďaka nemu si podľa neho nikto nedovolil povedať, že „skutok sa nestal“.

„Do budúcnosti? Musí to byť vyvážené. Pán Čižnár to spomínal v tej rovine, že sa niekto snažil na tejto kauze politicky zarobiť, čo, prísne vzaté, asi aj je pravda. Ale záverečná bilancia ide do plusu, verejný tlak na orgány v primeranej forme určite pomáha. Musíme sa naučiť protestovať a biť za svoje práva,“ tvrdí Hlina.

V tomto zmysle pokladá za chybu, že sa opozičné strany od začiatku nezapojili do protestov a prenechali ich hnutiu Za slušné Slovensko. „Byť na protestoch, je organickou súčasťou politiky. Hodnotím ako chybu, že sme vycúvali z protestov, lebo nám vyrástla konkurencia. Ale prapočiatok toho všetkého bol presne taký, ako mal byť. Ja hodnotím mimoriadne pozitívne, že ľudia prišli a že prišli v takom obrovskom počte. Škoda len, že muselo prísť k smrti dvoch mladých ľudí a až vtedy to nabudilo tie davy,“ poznamenal.



Zároveň zdôraznil, že by bola škoda, ak by sa zhromaždený sociálny kapitál premrhal politizáciou iniciatívy. „Pravdou však je, že vždy to láka a zdá sa, že to láka. A nakoniec sa to cez organizátorov bude nejako transformovať. Viete, čo sa hovorí: Najmenej na protestoch zarobia tí, čo sú pred tribúnou, niečo z toho majú tí na tribúne a najviac tí za tribúnou. Podľa mňa to bude mať nejakú politickú koncovku,“ odhadol Hlina. „Chcem poprosiť organizátorov, aby ten sociálny kapitál, ktorý sa vytvoril tým, že ľudia boli v uliciach, zistili, že to malo význam, nezničili tým, že by bol z toho dojem politického zneužitia. Rozvahu a rozum im prajem,“ povedal.


Prezidentský kandidát


Čo sa týka prezidentského kandidáta KDH, podľa Hlinu je strana v špecifickej situácii. Najprv ako jedna z prvých medializovala, že kandidáta bude vyberať medzi Mariánom Čaučíkom a Miroslavom Mikolášikom. „Aj pán prezident Kiska sa vyjadril, že jeden zo štyroch kandidátov, ktorých by si vedel predstaviť, že ich bude voliť, je pán Čaučík,“ povedal Hlina. V čase, keď sa napokon rozhodli pre Čaučíka, sa rozhodol kandidovať aj bývalý člen KDH a legenda kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku František Mikloško.

„V konzervatívnom priestore sa nám zjavil aj pán Mikloško a my nemôžeme tento fakt odignorovať,“ priznal Hlina. „Javí sa, že riešením by bolo to, keby sme si spravili niečo ako primárky. Druhým najvyšším orgánom KDH po sneme je Rada KDH, čo je približne 120 - členný orgán. Dali by sme tomuto orgánu hlasovať o podpore v tajnej voľbe. Môže to skončiť tak, že medzi pánom Mikloškom a Čaučíkom sa rozhodne na rade tajným hlasovaním,“ naznačil Hlina.

Na otázku, či vylučuje, že by KDH napokon išlo treťou cestou a podporilo niekoho z iných kandidátov, Hlina reagoval, že nechcú nič siliť. „Chceme, aby konzervatívci mali koho voliť, aby voľba bola relevantná a aby to nebol prehratý príbeh. Stále ešte je šanca, že by konzervatívci mohli vygenerovať silného kandidáta,“ uzavrel.


Komunálne voľby


Aj spor o spoločného opozičného kandidáta v Bratislave riešilo KDH princípom „primárok“ – o tom, či s podporou SaS, OĽaNO, Sme rodina a KDH pôjde do volieb Ján Mrva alebo Caroline Líšková rozhodol prieskum agentúry Focus.

„Spokojní nie sme, ale treba férovo uznať, že Caroline Líšková bola v týchto kvázi primárkach pre túto chvíľu slabšia a to rešpektujeme. Ale som spokojný s tým, že nastavujeme určitú politickú kultúru, čo môže znieť pri mojom mene a mene Igora Matoviča niekomu paradoxne,“ reagoval Hlina.

Líšková bude súčasťou Mrvovho tímu a ak uspejú, mala by byť nominovaná na viceprimátorku. Hoci KDH ústami Alojza Hlinu doteraz odmietalo spoluprácu s Borisom Kollárom, v Bratislave napokon podporujú toho istého kandidáta. „My sme formálne pristupovali k dohode. Bola medzi SaS a OĽaNO a pán Kollár k nej pristúpil,“ povedal Hlina. „Majú ten princíp, že kde nás zavolajú, tam tú pečiatku dáme. Ale prvá dohoda bola oni traja a my sme k tej dohode pristúpili. Rešpektujeme, že tam boli oni traja. Ale aj po najnovších skúsenostiach poviem osobne: Chcem veriť, že Slovensko má na to, aby sme dokázali vygenerovať inú politickú kultúru ako v podobe Borisa Kollára a spol.,“ tvrdí Hlina.

Dodal, že KDH generálne nespolupracuje so Smerom-SD a ĽS NS. „Čo sa týka krajských miest, máme svojich kandidátov v dvoch mestách, v štyroch ideme v koalícii a v dvoch nepodporujeme nikoho. Máme veľa kandidátov na starostov a poslancov. Napríklad v Prešove obhajuje pozíciu pani Turčanová,“ povedal.
V Košiciach naďalej podporujú Jaroslava Polačeka, hoci na neho manželka, s ktorou sa rozvádza, podala trestné oznámenie.„Bol to jasný pokus o odstrelenie z volieb. Ja si myslím, že veľa ukáže aj čas. My pána Polačeka v Košiciach podporujeme aj po tom dosť nechutnom ataku. Stále je relevantný kandidát,“ potvrdil Hlina.

Pre KDH podľa neho nebude jednoduché obhájiť výsledok z posledných komunálnych volieb, v ktorých bolo druhou najúspešnejšou stranou, po Smere-SD. Tentoraz je však mimoparlamentnou stranou a okrem toho stále silnie trend nezávislých kandidátov. „Naozaj, ošiaľ nezávislosti je až absurdný, chcem veriť, že už dosiahol vrchol. Hovorí sa, že jeden poslanec bol až taký nezávislý, že vystúpil aj z klubu nezávislých poslancov. Kandidovať teraz za stranu a s pečiatkou strany je už na úrovni hrdinstva. Máme takmer 400 našich starostov a cez 20 primátorov, 4000 poslancov, ktorí kandidujú s našou pečiatkou,“ zhrnul Hlina.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.