< späť

CHMELÁR a HRABKO: Kotleba je favoritom, ktorý môže prísť o všetko

Na snímke Eduard Chmelár (vľavo) a Juraj Hrabko (vpravo) v diskusnej relácii Tablet.TV. Foto: Tablet.TV

Prípad zverejnenia daňových informácií I.Matoviča a kauza jeho tvrdení o premiérovi nie sú podobné. Ale to neznamená, že zodpovedné orgány nemajú dvojaký meter, zhodli sa v TABLET.TV Hrabko a Chmelár.

Bratislava 14. októbra (Teraz.sk) – Hoci prieskumy v Banskobystrickom samosprávnom kraji favorizujú v boji o post predsedu nezávislého kandidáta Jána Luntera, najsilnejším kandidátom, najmä v prípade nízkej voličskej účasti, je stále Marian Kotleba (ĽS NS). „Má skrytých voličov a náskok Luntera je veľmi malý. Rozhodujúcu úlohu musia zohrať samotní odstupujúci kandidáti Mičev a Klus, musia nájsť rozumné dôvody pre to, prečo je rozumné ísť voliť. Od voličskej účasti závisí všetko, pri vysokej voličskej účasti Kotleba matematicky nemá šancu,“ povedal v diskusii s publicistom Jurajom Hrabkom politický analytik Eduard Chmelár.

Obaja sa zhodli na tom, že vklad prezidenta Andreja Kisku, ktorý ocenil rozhodnutie Martina Klusa a Stanislava Mičeva odstúpiť v Lunterov prospech, môže byť skôr kontraproduktívny. Podľa Chmelára prezident už dnes spoločnosť skôr polarizuje ako spája a mohol časť voličov odradiť.

„Tieto vyjadrenia sa dajú považovať aj za zasahovanie prezidenta do volieb. Neupieram mu jeho názor, ale treba vidieť aj spôsoby a kontext v ktorom to robí,“ povedal Hrabko. Dodal, že on by v súčasnej situácii nesortoval strany na demokratické a nedemokratické. „ĽS NS musíme vnímať ako stranu, ktorá pôsobí v rámci ústavy a zákona, zatiaľ ju nikto nezrušil,“ upozornil.

S Chmelárom súhlasí v tom, že voličská účasť bude dôležitým faktorom, ale aj to, ktorá strana zmobilizuje viac voličov. „Pôjde o to, kto bude mať viac „trvanlivých“ voličov, ktorí sa reálne zdvihnú zo stoličiek a prídu voliť. Na toto doplatil v Banskej Bystrici Smer pred štyrmi rokmi. Kto všetko je dnes za pánom Lunterom, to je bizarná koalícia, počnúc Smerom cez maďarské strany, cez SaS, OĽaNO, SNS až po prezidenta. Všetci tí, čo sa na celoštátnej úrovni nedokážu na ničom dohodnúť,“ poznamenal Hrabko.



Taktika „všetci na jedného“ je podľa Chmelára kontraproduktívna. „V slovenskej povahe je brániť alebo ľutovať toho, na ktorého sa príliš útočí. Ak Kotleba prehrá, príde o všetko, Všetci sa od neho odpoja, všetky tie pijavice a sponzori, ostane už len v parlamente izolovaným extrémistickým politikom, ktorého vplyv bude postupne klesať. Ak by to triumfálne vyhral, neviem, čo ho zastaví, lebo hranica iracionality bola už dávno prekročená,“ poznamenal Chmelár.

Premiér a Matovič


Pre predstaviteľov koalície a opozície platia podľa právneho zástupcu poslanca Národnej rady Igora Matoviča Daniela Lipšica rôzne pravidlá v trestnom konaní. Matoviča prokurátor navrhol obžalovať pre ohováranie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Lipšic sa odvoláva sa na to, že kým Igora Matoviča obvinili, konanie voči premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý bol jedným z podozrivých v prípade ohrozenia daňového tajomstva Igora Matoviča, zastavili.

Chmelár aj Hrabko sa zhodli na tom, že dva prípady, ktoré Lipšic porovnáva, sú v skutočnosti úplne odlišné. To však neznamená, že nemôže mať pravdu, keď hovorí o dvojakom metri pre koaličných a opozičných politikov.
„Súhlasím s tým, že sa tu miešajú dve veci a podľa mňa zavádza Robert Fico, aj Daniel Lipšic,“ povedal Chmelár. Premiér uviedol údaje podliehajúce daňovému tajomstvu, zatiaľ však nikto nespochybnil ich pravdivosť. Polícia preverovala inú vec, ako sa dôverné údaje dostali k premiérovi a na verejnosť.

Matovič obvinil premiéra, že má na účte na Belize stámilióny dolárov, sám však pripustil, že to nemusí byť pravda, keďže jeho zdroj je anonymný. Premiér jeho informácie poprel a zatiaľ sa ich nijako nepodarilo potvrdiť.
„Narážajú tu na seba dva princípy, daňového tajomstva a slobody prejavu. Princíp slobody prejavu na základe rozhodnutia Ústavného súdu umožňuje „vyniesť“ určité informácie, ak sú vo verejnom záujme. Porovnávať to s kauzou Belize je podľa mňa úplne mimo misu, od veci. Vzťahovalo by sa to na to, keby pán Matovič vyniesol preukázanú vec. Keby to nebolo len obvinenie. Ak by to bola pravdivá vec, ktorú vie dokázať, v takom prípade by právo slobody prejavu bolo na jeho strane,“ reagoval Chmelár.

„Prípad Matovič je úplne iný, sú tam úplne iné okolnosti. Tieto dva prípady podľa môjho názoru nesúvisia. Rozdielny meter, ako hovoril Daniel Lipšic, tam podľa mňa ale je. Podstatné podľa mňa je, že máme oficiálne vyšetrovateľom potvrdené, že Robert Fico porušil daňové tajomstvo. To, že nie je stíhaný, je druhá vec,“ upozornil Hrabko.

„Takú čudnú definíciu slobody prejavu, akú uviedol vyšetrovateľ, som ešte nepočul. A to dvadsať rokov na túto tému prednášam,“ doplnil Hrabka Chmelár.

Majetkové priznania


Anylytici reagovali aj na iciatívu predsedu NR SR a SNS Andreja Danka zostaviť koalično – opozičnú komisiu, ktorá by hľadala spoločný návrh novely ústavného zákona o konflikte, ktorý by sprísnil majetkové priznania politikov. Aktuálne zároveň predložili do parlamentu dva samostatné návrhy novely poslanci okolo Miroslava Beblavého a OĽaNO.

„Ten zákon platí viac ako desať rokov a odvtedy každá politická garnitúra hovorí, že ho treba zmeniť. Že majetkové priznania nie sú dobré, napríklad sudcovia ich majú omnoho prísnejšie. A ani tie nie sú ideálne,“ reagoval Hrabko s tým, že dnes verejnosť nemá reálny prehľad o majetkových prírastkoch politikov.

Na schválenie podľa neho dlhodobo chýba politická vôľa. „Treba si uvedomiť, že je to ústavný zákon a je na to treba 90 hlasov. Je to zhoda okolností, že teraz dáva návrh OĽaNO aj Miroslav Beblavý. OĽaNO ho predkladalo už aj predtým a Beblavý sa potrebuje zviditeľniť, lebo zakladá stranu. A takých návrhov bolo v minulosti viac, ale nikdy neprišlo k finálnej dohode. Nikdy sa nenašlo 90 hlasov, ktoré by schválili požadované zmeny. Všetci ich chcú, ale nikdy sa na nich nevedia dohodnúť,“ dodal.

Podľa Chmelára je problémom aj potreba ústavnej väčšiny na zmenu zákona. „Tých 90 hlasov je výhovorkou. Nevidím dôvod, prečo by takýto zákon musel byť ústavný. Lebo takto je to figový list pre jednu aj druhú stranu, navzájom sa ohadzujú tým, že „my sme chceli, ale oni nechceli“. Tomu sa nedá veriť. Keby naozaj chceli, tak sa dohodnú. Je to už evergreenová téma, ktorá sa nevyrieši ani teraz. Čisto z vecného hľadiska, ja považujem za nedostatočné aj opozičné návrhy a rozšíril by som to oveľa viac. Kapre si samy rybník nevypustia,“ povedal.

Katalánska kríza


Hrabko aj Chmelár reagovali aj na dve zahraničné témy, ktoré zaujali európsku verejnosť, výroky českého prezidenta Miloša Zemana a pokračovanie katalánskej krízy.

Hoci sa očakávalo, že katalánsky parlament začiatkom týždňa formálne odhlasuje samostatnosť, stalo sa niečo iné. Poslanecká väčšina návrh formálne neodhlasovala, podpísali však deklaráciu nezávislosti. Tá má podľa nich vstúpiť do platnosti neskôr, po skončení rokovaní medzi katalánskym premiérom Carlesom Puigdemontom a španielskym Marianom Rajoyom.

Ten však namiesto rokovaní dal Kataláncom ultimátum, aby sa vyjadrili, či ich krok znamenal vyhlásenie nezávislosti alebo nie.

„Je to ako v tej Werichovej rozprávke, cisár oblečený aj nahý, vyhlásil aj nevyhlásil nezávislosť na základe referenda - nereferenda. Celé je to uvedené do zmätku. Ja to čítam tak, že túto bitku vyhral španielsky premiér, ale ešte nevyhral vojnu,“ poznamenal Chmelár.

„Naďalej považujem za hlavného vinníka toho, čo sa stalo, španielskeho premiéra. Kvôli tomu, ako sa k tomuto autonómnemu územiu správal za posledné roky. Za veľmi nešťastnú považujem aj úlohu Európskej únie. Najprv tvrdila, že je to vnútorná záležitosť Španielska a teraz vyzýva Kataláncov, aby dodržiavali španielsku ústavu. To už nie je zasahovanie do vnútorných záležitostí Španielska?,“ pýta sa.

Európska únia podľa neho celkom jednoznačne podporila Madrid. „To sa jej môže vypomstiť nie len z hľadiska popularity v Barcelone, ale aj z hľadiska dôvery v Brusel v prípade, že sa podobné záležitosti stanú inde v Európe,“ tvrdí.

„Katalánsky premiér vyzýva na dialóg a španielsky to odmieta. Výzva katalánskemu premiérovi, aby jasne povedal, či vyhlásili alebo nevyhlásili nezávislosť je veľmi zvláštna, lebo katalánskemu premiérovi musí byť jasné, že jedna z tých odpovedí môže mať za následok povel na útok,“ odhadol Chmelár. „Katalánsko je obkľúčené tankami. A nie je pripravené na nezávislosť, aj keby to sa o to jednostranne pokúsilo, lebo základnou podmienkou nezávislosti je kontrola nad vlastným územím. A hoci španielska polícia referendum de facto zmarila, v tejto chvíli Puigdemont nemá legitimitu na vyhlásenie nezávislosti a možno si to aj uvedomuje,“ dodal.

„Nezávislosť nevyhlásili. To je jednoduchá odpoveď na otázku,“ poznamenal Hrabko. „Text o nezávislosti bol iba podpísaný, katalánsky parlament o ňom vôbec nerokoval. Podpísalo sa 72 politikov, ale parlament o ňom nerokoval. A keby rokoval, katalánsky premiér hovoril o odložení účinnosti deklarácie,“ hodnotí Hrabko.

Chmelár oponoval, že podľa neho sa 72 podpisov pod deklaráciou nedá len tak prehliadnuť. „Väčšina členov katalánskeho parlamentu podpísala Deklaráciu nezávislosti a katalánsky premiér povedal, že Katalánci dosiahli svoju nezávislosť, je to vec interpretácie. Naozaj sú z toho všetci zmätení,“ povedal Chmelár.

„Väčšina katalánskeho parlamentu podpísala aj prezenčnú listinu... ,“ reagoval Hrabko, podľa ktorého by rozhodujúcim momentom bolo riadne hlasovanie parlamentu. „Nezávislosť je závislá od akceptácie medzinárodného spoločenstva. Inak je im absolútne na nič,“ upozornil.

„Španielsky premiér katalánskeho ponížil svojou otázkou, či vyhlásili nezávislosť. A jediná rozumná vec, ktorá ostáva katalánskemu premiérovi, je neodpovedať. Situácia je vážna, ale ona sa upokojí. Otázkou je, aké podhubie to vytvorí pre niečo, čo sa môže stať o päť alebo desať rokov,“ dodal Hrabko.

„Jediná cesta k upokojeniu situácie by bola, ak by bol Rajoy ochotný začať aspoň diskutovať o nejakej forme federácie. Ak nie je ochotný ustúpiť ani o krok, skôr, či neskôr sa mu to vypomstí,“ reagoval Chmelár.

Zemanove výroky


Chmelár aj Hrabko kritizovali vyjadrenie českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý v prejave pred parlamentným zhromaždením Rady Európy vyhlásil, že obsadenie Krymu Ruskom je „vec daná“ a Ukrajincom poradil, aby radšej začali s Ruskou federáciou rokovať o kompenzáciách za stratené územie.

„Vyjadrenie českého prezidenta považujem za nešťastné. Tak, ako to povedal prezident Zeman, tak sa o tom môžeme rozprávať pri pive. Ale ako prezident si to nemôže dovoliť povedať,“ reagoval Chmelár.

Ak by český prezident chcel prispieť k riešeniu krízy, neprednášal by podľa neho prejavy, ale uprednostnil by tichú diplomaciu. A hľadal by cestu k riešeniu pôvodného problému, ktorým sú podľa Chmelára záruky bezpečnosti pre Ruskú federáciu. Kým ich nebude mať, dobrovoľne podľa neho Ukrajine Krym nevráti.
„Ale zároveň si myslím, že situácia okolo neho sa zbytočne zhysterizovala. Prejav Miloša Zemana stretol s vášnivou, možno až hysterickou reakciou na českej či ukrajinskej politickej scéne a napokon aj Rusi odmietli myšlienku kompenzácií. Ale zároveň sa nepovedalo, že Zeman od iných poslancov zožal búrlivý potlesk a Rada Európy napokon prijala uznesenie, ktoré v duchu toho, čo Zeman povedal, smeruje k odstráneniu protiruských sankcií,“ pripomenul Chmelár.

„Slovensko veľmi správne drží od začiatku pozíciu, že tak Kosovo, ako aj Krym sú ilegálne. Je to principiálna pozícia. Ale jedna vec sú politické pozície a iná akademické debaty. Z politickej pozície je úplne neprijateľné povedať, že je to v poriadku, už sa s tým zmierme. Ale faktický stav vecí je ten, že teraz sa Krym dá vrátiť Ukrajine jedine vojnou. Chceme v Európe vojnu?,“ opýtal sa Chmelár.

„Keby som bol českým občanom, za prezidenta Zemana sa hanbím už dlhšie, ale teraz duplom. Nemal ani faktickú pravdu. Prečo to urobil? Podľa mňa to súvisí s voľbami, ktoré sú v Českej republike na spadnutie. Česká vláda dala od neho ruky preč, nemal od nej mandát,“ reagoval Hrabko.

„Bola to kortešačková záležitosť. Povedal to, čo si v Českej republike väčšina ľudí myslí. Nepovedal to ako prezident, ani ako diplomat, ale ako kandidát na prezidenta,“ súhlasil Chmelár.

„Nebol tam pozvaný ako kandidát na prezidenta, ale ako hlava štátu. Jeho návrh je zlý z akejkoľvek strany. Nedá sa to takto robiť. Ak prijmeme princíp, že nech si to Rusi nechajú a zaplatia za to, tak by sme o chvíľu mohli prísť aj o Slovensko,“ uzavrel Hrabko.


Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.