Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťami P.Demeša boli štátny tajomník MZV M.Klus, riaditeľ Odboru krízového manažmentu MZV V.Fraňo, koordkoordinátorka repatriačných letov a spolupráce s EÚ A.Janečková a P.Turošík, z krízového štábu.
Autor Tablet.TV
Bratislava 11. mája (TABLET.TV) - Keďže stojíme pred štvrtou fázou uvoľnenia opatrení v súvislosti pandémiou koronavírusu a hranice sú stále zatvorené, repatriačné procesy pretrvávajú. Viac ako 1300 slovenských občanov stále čaká na repatriáciu. Na TABLET.TV to uviedol Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
„Doposiaľ sme obslúžili 102 krajín a Kosovo. V najvyššej fáze krízy sa nám prihlásilo takmer 10100 občanov. Z nich sa nám prostredníctvom ministerstva podarilo dostať na Slovensko 3975 občanov, pričom 1917 občanov prišlo na Slovensko s pomocou ministerstva v rámci tzv. individuálnych návratov,“ priblížil Klus.
Prvé náznaky, že kríza v súvislosti s novým koronavírusom prerastie do väčších rozmerov aj na Slovensku, prišli podľa riaditeľa Odboru krízového manažmentu MZVaEZ Vladimíra Fraňa už v januári. „Prvú repatriáciu sme zrealizovali ešte koncom januára, keď sme repatriovali slovenských občanov z provincie v blízkosti Wu-chanu,“ spresnil.
Významným medzníkom v prípade doposiaľ zrealizovaných repatriačných letov boli lety do Libanonu a Iraku. Za rezort diplomacie to uviedla Alexandra Janečková, koordinátorka repatriačných letov a spolupráce s EÚ. „Išlo o logisticky náročné operácie, ktoré sme zvládli. Významným momentom bolo, že v prípade Iraku Slovenská republika vôbec prvýkrát dokázala aktivovať mechanizmus únie v oblasti civilnej ochrany,“ vysvetlila Janečková. Zdôraznila, že Slovensko vďaka tomu potvrdilo pozíciu zodpovedného partnera nielen na úrovni Európskej únie, ale aj vo svete.
V súvislosti s repatriačnými procesmi Klus poukazuje na efektivitu európskej spolupráce. „Medzi členskými štátmi sa ukázala vysoká miera solidarity. Špeciálne by som vyzdvihol spoluprácu s Českou republikou, ktorá vo veľkej miere pomohla Slovensku s repatriáciou našich občanov,“ poznamenal. Doplnil tiež, že rovnako aj Slovensko pomohlo viac ako 28 krajinám.
„Mnohí Európskej únii vyčítajú, že v súvislosti s pandémiou konala neskoro. Treba však oceniť, že v pomerne krátkom čase pomohla koordinovať naše repatriačné procesy. Napriek uzavretým hraniciam a aj napriek krízovej situácii, ktorá nastala, nemali sme problém so zásobovaním. Mali sme otvorené hranice pre tranzit, vďaka čomu sme mali dostatok všetkého, čo potrebujeme, s výnimkou zdravotníckeho materiálu, ktorý si každá krajina zabezpečovala po vlastnej linke,“ priblížil Klus. V tejto súvislosti bude v budúcnosti podľa jeho slov nevyhnutné hovoriť o tom, ako si aj takúto sebestačnosť v krízových situáciách dokáže zabezpečiť EÚ sama. „Nikto nečakal, že môže prísť pandémia takýchto rozmerov a pokiaľ ide o zdravotnícky materiál, neboli sme optimálne pripravení,“ uzavrel.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťami.
„Doposiaľ sme obslúžili 102 krajín a Kosovo. V najvyššej fáze krízy sa nám prihlásilo takmer 10100 občanov. Z nich sa nám prostredníctvom ministerstva podarilo dostať na Slovensko 3975 občanov, pričom 1917 občanov prišlo na Slovensko s pomocou ministerstva v rámci tzv. individuálnych návratov,“ priblížil Klus.
Prvé náznaky, že kríza v súvislosti s novým koronavírusom prerastie do väčších rozmerov aj na Slovensku, prišli podľa riaditeľa Odboru krízového manažmentu MZVaEZ Vladimíra Fraňa už v januári. „Prvú repatriáciu sme zrealizovali ešte koncom januára, keď sme repatriovali slovenských občanov z provincie v blízkosti Wu-chanu,“ spresnil.
Významným medzníkom v prípade doposiaľ zrealizovaných repatriačných letov boli lety do Libanonu a Iraku. Za rezort diplomacie to uviedla Alexandra Janečková, koordinátorka repatriačných letov a spolupráce s EÚ. „Išlo o logisticky náročné operácie, ktoré sme zvládli. Významným momentom bolo, že v prípade Iraku Slovenská republika vôbec prvýkrát dokázala aktivovať mechanizmus únie v oblasti civilnej ochrany,“ vysvetlila Janečková. Zdôraznila, že Slovensko vďaka tomu potvrdilo pozíciu zodpovedného partnera nielen na úrovni Európskej únie, ale aj vo svete.
V súvislosti s repatriačnými procesmi Klus poukazuje na efektivitu európskej spolupráce. „Medzi členskými štátmi sa ukázala vysoká miera solidarity. Špeciálne by som vyzdvihol spoluprácu s Českou republikou, ktorá vo veľkej miere pomohla Slovensku s repatriáciou našich občanov,“ poznamenal. Doplnil tiež, že rovnako aj Slovensko pomohlo viac ako 28 krajinám.
„Mnohí Európskej únii vyčítajú, že v súvislosti s pandémiou konala neskoro. Treba však oceniť, že v pomerne krátkom čase pomohla koordinovať naše repatriačné procesy. Napriek uzavretým hraniciam a aj napriek krízovej situácii, ktorá nastala, nemali sme problém so zásobovaním. Mali sme otvorené hranice pre tranzit, vďaka čomu sme mali dostatok všetkého, čo potrebujeme, s výnimkou zdravotníckeho materiálu, ktorý si každá krajina zabezpečovala po vlastnej linke,“ priblížil Klus. V tejto súvislosti bude v budúcnosti podľa jeho slov nevyhnutné hovoriť o tom, ako si aj takúto sebestačnosť v krízových situáciách dokáže zabezpečiť EÚ sama. „Nikto nečakal, že môže prísť pandémia takýchto rozmerov a pokiaľ ide o zdravotnícky materiál, neboli sme optimálne pripravení,“ uzavrel.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťami.
