< sekcia Publicistika

M. KLUS: Pre prezidenta Putina je znovuzvolenie Zemana dobrou správou

Martin Klus v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Ľudsky rozumiem ministrovi Lajčákovi, že do toho nechce ísť. Ak by potvrdil kandidatúru A. Kiska, nebolo by jednoduché poraziť ho ani takýto skúseným diplomatom, povedal v TABLET.TV M. Klus (SaS).

Bratislava 28. januára (Teraz.sk) – Ako premiér doviedol Miloš Zeman Českú republiku do Európskej únie a NATO, ako prezident však často obhajoval záujmy Číny a Ruskej federácie. „Myslím si, že Ruská federácia a aj prezident Putin pomerne intenzívne sledovali tieto voľby. Pre prezidenta Putina je znovuzvolenie Miloša Zemana určite dobrou správou,“ povedal v diskusii na TABLET.TV politológ a poslanec SaS Martin Klus.

Reagoval tým na prekvapivo rýchle a jednoznačné vyjadrenie ruského prezidenta, podľa ktorého si českí voliči zvolili hlavu štátu, ktorá obhajuje ich záujmy. „Nie je žiadnym tajomstvom, že Miloš Zeman bol obhajovateľom záujmov Ruskej federácie napríklad vtedy, keď hovoril o anexii Krymu ako o hotovej veci. Čo mi je ľúto, lebo za chvíľu tu budeme mať 70. výročie komunistického puču a lete 50. výročie okupácie z roku 1968,“ povedal Klus. Dodal, že vylúčiť sa nedá ani ruské ovplyvňovanie českých volieb prostredníctvom rôznych konšpiračných webov.

Rozhodujúcim faktorom Zemanovho víťazstva však bola podľa Klusa dominancia v televíznych diskusiách. „Milošovi Zemanovi, ako výbornému rečníkovi a glosátorovi, skúsenému politikovi, sa podarilo dostať Jiřího Drahoša tam, kde ho chcel mať. Do role akademika, ktorý nemá politickú skúsenosť. A ukázalo sa, že sa Milošovi Zemanovi, na rozdiel od Jiŕího Drahoša, podarilo mobilizovať voličov. Aj tých, ktorí by za iných okolností voliť nešli,“ povedal Klus.



V tej voličskej vzorke, ktorá sa zúčastnila prvého kola volieb, by zrejme v druhom kole uspel skôr Drahoš. Ale voličov prišlo viac a väčšina nových sa zrejme priklonila k Zemanovi. „Rozhodli štyri percentá zvýšenej voličskej účasti. Ja som si to pôvodne nemyslel, ale ukazuje sa, že vyššia volebná účasť pomohla práve Zemanovi. Vo veľkej miere boli zúročené predvolebné diskusie a väčšia známosť Zemana ako politika,“ poznamenal Klus.

Zemanova stratégia


„To, že Miloš Zeman nechodil pred prvým kolom do diskusií, bola dobrá politická stratégia. Lebo by tam čelil obrovskej presile, keďže väčšina kandidátov bola proti nemu. Nechal jednotlivých kandidátov, aby sa vybíjali proti sebe. Čo potom v druhom kole zneistilo protizemanovský tábor,“ povedal Klus.

V druhom kole však už Zemanovi nehrozilo, že by v debatách čelil tlaku väčšiny diskutujúcich, mal už iba jedného oponenta. Televízne debaty vyslovene potreboval aj preto, že v prvom kole nedosiahol taký výsledok, aký očakával. Aj Andrej Babiš, ktorý Zemana pred prvým kolom podporoval, po ňom naznačil istý odstup. „Andrej Babiš sa chcel poistiť pre prípad, že by to so Zemanom nevyšlo. Ak by sa prezidentom nestal Miloš Zeman, aj tak by potreboval mať prezidenta aspoň čiastočne na svojej strane,“ hodnotí Klus.

„Na druhej strane, Miloš Zeman musel počítať s tým, že uspieť môže iba ak doslova vymaže Drahoša v diskusiách. Jiří Drahoš urobil strategickú chybu, keď vyzval Miloša Zemana na diskusiu,“ dodáva.

Drahoš bol podľa neho zvyknutý na korektné akademické diskusie a v neférovej politickej debate sa nevedel Zemanovi vyrovnať. „Mnohí Česi pochopili, že to bola nerovná a neférová diskusia medzi politikom a akademikom. Ak aj poradcovia radili Jiřímu Drahošovi, aby bol tvrdší, v konečnom dôsledku to niekedy pôsobilo komicky. Skôr mu to ublížilo, ako pomohlo,“ povedal Klus.

Dodal, že možno neboli až tak dôležité samotné televízne diskusie ako to, čo sa dialo po nich. „A to súvisí so sociálnymi sieťami. Veľmi šikovne si obidve skupiny podporovateľov nastrihali rôzne vyjadrenia a to potom vzbudzovalo ďalšiu diskusiu. Vyvolávalo to vysokú mieru pozornosti a keďže v diskusiách Jiŕí Drahoš často ťahal za kratší koniec, najmä v menších mestách to vyvolávalo dojem, že Zeman by mal ostať prezidentom na ďalších päť rokov, lebo je silnejšou osobnosťou,“ konštatuje Klus, podľa ktorého je masarykovský vzor prezidenta - osobnosti v Českej republike veľmi silný.

„Ukázala sa schopnosť mobilizácie tradičnými médiami, mám pocit, že Drahošov tím precenil silu sociálnych médií v Českej republike,“ poznamenal Klus.

Drahošova perspektíva


Na druhej strane, Jiří Drahoš prehral iba tesne a podľa Klusa zhromaždil veľký politický kapitál. „Mňa pozitívne prekvapuje, že Česi hľadali inšpiráciu aj na Slovensku a o Jiŕím Drahošovi sa hovorilo ako o českom Kiskovi. A pozitívne ma prekvapilo aj to, že pá Drahoš ostáva vo verejnom živote. Možno počíta so scenárom Ivety Radičovej, ktorá so cťou prehrala prezidentský súboj s Ivanom Gašparovičom, ale neskôr sa stala slovenskou premiérkou,“ povedal. „Vďaka podpore, ktorú získal, je veľmi vážnym kandidátom pre niektorú zo štandardných politických strán. Viaceré z nich sú na hranici zvoliteľnosti. Alebo sa môže pokúsiť o vytvorenie vlastnej politickej sily. Prekvapujúce by nebolo ani to, ak by vznikla koalícia strán po vzore SDK z roku 1998,“ odhaduje Klus.

Pre Českú republiku podľa neho táto voľba priniesla silnejšiu perspektívu vlády ANO Andreja Babiša. „Už včera, po víťaznej tlačovke sa Zeman nechal počuť, že nechá Andrejovi Babišovi toľko priestoru, koľko bude potrebovať. Zdá sa, že prezident Zeman urobí všetko preto, aby Andrej Babiš mohol byť čo najdlhšie obdobie hoc aj premiérom v demisii,“ poznamenal Klus.

Zeman má podľa neho do istej miery pravdu v tom, že predčasné voľby by v tejto fáze Českej republike neprospeli. „Ale na druhej strane ani tento ústavný vývoj, kedy máme vládu bez väčšiny v parlamente, je dlhodobo neudržateľný. Momentálne Andrej Babiš nemá proti sebe kompaktnú opozíciu, je tam niekoľko politických strán, ktoré sú na pol ceste k jeho podpore. Teda sa môže v tejto situácii sa môže Andrej Babiš cítiť pomerne komfortne,“ povedal.

Zeman bude podľa Klusa silný prezident s presahom do exekutívy. „Ak dnes prezident hovorí, že dá Andrejovi Babišovi toľko priestoru, koľko potrebuje, Babiš sa mu musí zavďačiť. Predpokladám, že ho bude prizývať k výkonu exekutívneho mandátu a Miloš Zeman nebude len prezidentom, ktorý reprezentuje, ale ktorý má skutočný vplyv na chod vlády a dokonca aj na legislatívu,“ uzavrel Klus.

Lajčákovo rozhodnutie


V diskusii komentoval aj niekoľko slovenských politických tém. Napríklad rozhodnutie Miroslava Lajčáka nekandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách môže byť podľa neho motivované snahou vyhnúť sa diskreditácii ale možno aj konfrontácii s Andrejom Kiskom.

„Zmenilo sa len to, že sa hľadá iný kandidát, ktorý by mohol byť podporený Smerom-SD. Ja ľudsky rozumiem ministrovi zahraničných vecí, že do toho nechce ísť. Ak by potvrdil kandidatúru Andrej Kiska, nebolo by jednoduché poraziť ho ani takýto skúseným diplomatom. A takúto prehru nechce riskovať. Druhá vec, kauza Hlávková bol len vrchol ľadovca toho, čo by ho čakalo, ak by kandidoval za prezidenta,“ poznamenal poslanec SaS.

Exekučná amnestia


Na margo pripravovanej vládnej exekučnej amnestie povedal, že ak sa dobre pripraví, môže byť prospešná. „Čakáme na finálnu podobu návrhu. Zatiaľ sú tri možnosti. Keď som kandidoval na župana Banskobystrického samosprávneho kraja, som mal možnosť spoznať viacero ľudí, ktorí uviazli v dlhovej pasci. Nemajú žiadnu motiváciu hľadať si prácu, lebo zárobok by im okamžite zobral exekútor,“ povedal. „Pre týchto ľudí je to šanca na nový život. Na druhej strane, je to veľmi neštandardný postup. Je dôležité nastaviť ten postup tak, aby to nepodporilo špekulantov. Ak amnestiu spustíme, musí to byť niečo unikátne,“ dodal Klus.

Rómska kriminalita


Kritickejší je k zámeru ministra vnútra Roberta Kaliňáka sprísniť legislatívu tak, aby policajtom umožnila efektívnejšie zasahovať v rómskych osadách. „Minister vnútra s týmto plánom prichádza po desiatich rokoch. Na čo doposiaľ čakal? A opäť sa snaží riešiť dôsledky, ale nie príčiny. My sme predstavili reformu, ktorá je orientovaná na riešenie príčin. Je orientovaná na vzdelávanie mladých Rómov a ich integráciu do spoločnosti. To, čo chce riešiť minister vnútra, je postavené len na represii,“ tvrdí.

„Mám dojem, že je to len spôsob ako zaujať. Po porážke Mariana Kotlebu v Banskej Bystrici sa ukazuje, že na rómsku problematiku by mohli reagovať niektorí voliči,“ poznamenal poslanec za SaS.