Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Juraj Hrabko komentuje mimoriadnu schôdzu NR SR.
Autor Juraj Hrabko
V záplave iných udalostí takmer zaniklo, že ministerka školstva M. Lubyová bola nútená vypiť kalich horkosti jej funkcie do dna. Návrh na vyslovenie nedôvery v parlamente je totiž vážnejším aktom, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Hoci už v okamihu jeho podania bolo zrejmé, že vo funkcii ostane, pretože parlamentná matematika naozaj nepustí a odvolanie z funkcie člena vlády je politicky neprípustné.
Akokoľvek sa dnes môže ministerka hrdiť tým, že za jej odvolanie z funkcie hlasovalo iba 43 poslancov, neznamená to, že zvyšok parlamentu je s jej prácou spokojný. Vo funkcii ju držia najmä z politických dôvodov, na základe politických dohôd, a nie preto, lebo školstvo by sa pod jej vedením výrazne zlepšilo alebo, že sa s finančnými prostriedkami zaobchádza výrazne lepšie, ako za jej predchodcu vo funkcii.
M. Lubyová nastupovala do funkcie ministerky s podporou takmer všetkých. Predseda SNS, ktorá ju do funkcie nominovala vtedy vyhlásil, že sa snažil nájsť človeka, ktorý „dokáže skĺbiť aj tretí sektor aj názory opozície, aj tejto vládnej koalície.“ A tak to vtedy aj vyzeralo, proti jej vymenovaniu nezaznel žiadny relevantný hlas, či už zo strany SAV, organizácií a združení venujúcich sa školstvu, ale ani od mimovládnych strán. Napríklad, poslankyne V. Remišová či A. Pčolinská považovali návrh SNS na jej vymenovanie do funkcie „za dobrú voľbu,“ i keď k tomu hneď pridali stranícky nádych, že iba v takom prípade, keď bude rezort skutočne riadiť ona, a nie osoby v pozadí.
Po roku a niekoľko ďalších mesiacov od nástupu M. Lubyovej do funkcie ministerky školstva je takmer všetko inak. Nevidno jej podporu u nikoho z uvedených, s výnimkou vládnej koalície. Hlavné dôvody nespokojnosti takmer všetkých odzneli v parlamente.
Zostáva tristné, že poslanci nevyužili schôdzu na lepšie pomenovanie problémov a riešení, ktoré rezort kvária. Isto, problémy možno nájsť v každej oblasti, u každého ministra, to nie je žiadna novinka, napokon, aj dôvod zvolania schôdze bol iný. Kvalitné školstvo je však základ základov kvality budúcnosti krajiny.
Samozrejme, výsledok rokovania parlamentu možno interpretovať aj tak, ako to urobila ministerka M. Lubyová, ktorá ocenila, že má naďalej dôveru parlamentu a vyhlásila, že bude pokračovať vo všetkých reformách a zmenách, ktoré sa doteraz snažila naštartovať. Lenže faktom je aj to, že po niečo viac ako roku po nástupe do funkcie ministerky, jej už zostala iba dôvera stranícka a koaličná, žiadna iná.
Akokoľvek sa dnes môže ministerka hrdiť tým, že za jej odvolanie z funkcie hlasovalo iba 43 poslancov, neznamená to, že zvyšok parlamentu je s jej prácou spokojný. Vo funkcii ju držia najmä z politických dôvodov, na základe politických dohôd, a nie preto, lebo školstvo by sa pod jej vedením výrazne zlepšilo alebo, že sa s finančnými prostriedkami zaobchádza výrazne lepšie, ako za jej predchodcu vo funkcii.
M. Lubyová nastupovala do funkcie ministerky s podporou takmer všetkých. Predseda SNS, ktorá ju do funkcie nominovala vtedy vyhlásil, že sa snažil nájsť človeka, ktorý „dokáže skĺbiť aj tretí sektor aj názory opozície, aj tejto vládnej koalície.“ A tak to vtedy aj vyzeralo, proti jej vymenovaniu nezaznel žiadny relevantný hlas, či už zo strany SAV, organizácií a združení venujúcich sa školstvu, ale ani od mimovládnych strán. Napríklad, poslankyne V. Remišová či A. Pčolinská považovali návrh SNS na jej vymenovanie do funkcie „za dobrú voľbu,“ i keď k tomu hneď pridali stranícky nádych, že iba v takom prípade, keď bude rezort skutočne riadiť ona, a nie osoby v pozadí.
Po roku a niekoľko ďalších mesiacov od nástupu M. Lubyovej do funkcie ministerky školstva je takmer všetko inak. Nevidno jej podporu u nikoho z uvedených, s výnimkou vládnej koalície. Hlavné dôvody nespokojnosti takmer všetkých odzneli v parlamente.
Zostáva tristné, že poslanci nevyužili schôdzu na lepšie pomenovanie problémov a riešení, ktoré rezort kvária. Isto, problémy možno nájsť v každej oblasti, u každého ministra, to nie je žiadna novinka, napokon, aj dôvod zvolania schôdze bol iný. Kvalitné školstvo je však základ základov kvality budúcnosti krajiny.
Samozrejme, výsledok rokovania parlamentu možno interpretovať aj tak, ako to urobila ministerka M. Lubyová, ktorá ocenila, že má naďalej dôveru parlamentu a vyhlásila, že bude pokračovať vo všetkých reformách a zmenách, ktoré sa doteraz snažila naštartovať. Lenže faktom je aj to, že po niečo viac ako roku po nástupe do funkcie ministerky, jej už zostala iba dôvera stranícka a koaličná, žiadna iná.
