< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Koaličná SaS

Komentár Juraja Hrabka. Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko komentuje voľbu ústavných sudcov.

Už niekoľko mesiacov trvá verejná dišputa o voľbe ústavných sudcov, ktoré zmení Ústavný súd na nepoznanie. Parlament má voliť a zvoliť 18 kandidátov, z ktorých by potom mal prezident vymenovať 9 nových ústavných sudcov. Následne ich inštalovať do funkcie a to na dlhých 12 rokov.

O významnosti Ústavného súdu netreba vôbec pochybovať. V krátkosti, ide o jedno z mocenských centier, ktorého rozhodnutia sú na Slovensku nezvrátiteľné a zmeniť ich dokážu iba medzinárodné súdy. Aj to iba v niektorých prípadoch. Preto tiež ide o jeden z najhlavnejších a najdôležitejších úkonov, ktoré má urobiť parlament v tomto volebnom období, teda počas štyroch rokov. Zmenu Ústavy totiž nemožno porovnávať so žiadnou zmenou iného zákona: napokon, reči o jej dôležitosti, potrebe úcty a rešpektu k nej, vyslovené
ústavmi politikov pri príležitosti výročia jej schválenia spred dvoch týždňov, sú ešte v čerstvej pamäti.

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo v tejto súvislosti návrh zmien, ktorými tne rovno do Ústavy. Prezident A. Kiska ich opakovane označil za nedostatočné a mimovládne strany verejne prezentovali podobné nesúhlasné názory.

Tento týždeň uviedol v mene Smeru-SD, Mosta-Híd a SNS minister spravodlivosti G. Gál návrh novely Ústavy v parlamente. Vzhľadom na predchádzajúce tvrdé a tvrdšie vyjadrenia mimovládnych strán o tomto návrhu, bolo možné právom očakávať, že sa v parlamente spustí politická kuca-paca: že mimovládni poslanci koaličný návrh roznesú faktami a argumentmi na franforce a že koaliční poslanci ho budú faktami a argumentmi obhajovať, kým im budú sily stačiť. Napokon, k tomu aj slúži tzv. všeobecná rozprava v prvom čítaní. V druhom
a v treťom čítaní už ide o iné záležitosti.

Rýchla analýza ukazuje, že politici všetkých strán a straníckych tričiek zlyhali aj pri uvedenom návrhu. Ich debata o návrhu na zmenu Ústavy v takmer prázdnej rokovacej sále trvala iba niekoľko desiatok minút a zúčastnili sa jej iba štyria poslanci, ku ktorým, už nie vo vystúpení v rozprave, ale iba s faktickou poznámkou, pribudol piaty. Ešte raz – zo 150 poslancov prehovorili k zásadnej zmene Ústavy a k ešte zásadnejším navrhovaným zmenám súvisiacimi s obsadením Ústavného súdu, iba piati.

K rozporu medzi slovami a skutkami prišlo aj pri hlasovaní o tomto návrhu. Do druhého čítania ho posunula koalícia Smer-SD, Most.Híd, SNS a SaS. Poslanci ostatných strán koaličný návrh nepodporili: buď hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali.

Nech už SaS – na rozdiel od ostaných mimovládnych strán – viedlo k podpore vládnej koalície hocičo alebo hocikto, isté je, že tým opäť pomiešala politickú scénu v súvislosti so základným poznaním, kto je kto. Koalícia pritom nebola vôbec odkázaná na hlasy poslancov SaS, ktorí do nohy aj ruky hlasovali za to, aby návrh prešiel do druhého čítania, ocitol by sa tam aj bez ich pomoci. Očividne tak ide o úspech ministra G. Gála, ktorý už v prvom čítaní dokázal pre koaličný návrh získať ústavnú väčšinu poslancov. Za návrh totiž hlasovalo až 95
poslancov, vrátane všetkých 20-tich zástupcov SaS.

Koalícia Smer-SD, Most.Híd, SNS a SaS je v súvislosti s návrhom na ďalšiu zmenu Ústavy jednoducho fakt. Každý má možnosť pozrieť si výsledky hlasovania, je to tam napísané čierne na bielom. Prirodzene, je to vec politickej taktiky a stratégie SaS, pričom treba zvýrazniť, že pridať sa k vládnej koalícii nie je ani trestný čin a ani nič inak odsúdeniahodné. Ale ani prirodzené.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.