< sekcia Publicistika

NECHALA: Patríme k lídrom EÚ v transparentnosti, ale iba v legislatíve

Pavel Nechala v Tablet.tv Foto: TABLET.TV

Robert Mistrík presvedčil stranu SPOLU-občianska demokracia svojou proeurópskou orientáciou, ale aj tým, že kandidatúrou na post prezidenta nesleduje žiadne iné politické ciele, povedal Pavel Nechala.

Bratislava 27. júna (Teraz.sk) – Pokiaľ ide o legislatívu, Slovensko patrí k lídrom Európy v transparentnosti. Keď sa však porovnajú výsledky, ktoré tieto legislatívne opatrenia priniesli, s očakávaniami v čase ich prijímania, opatrenia sa ukazujú ako nedostatočné. V diskusii na TABLET.TV to povedal expert strany SPOLU – občianska demokracia pre otázky právneho štátu Pavel Nechala.

„Tieto opatrenia nemôžeme vnímať len v tej základnej, legislatívnej podobe,“ povedal Nechala, ktorý sa ako spolupracovník Transparency International Slovensko (TIS) spolupodieľal na príprave zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zavádzaní regulácie konfliktu záujmov, ale aj príprave zákona o „whistleblowingu“, teda chránenom oznamovaní nekalých praktík na pracovisku.

„Návrh o whistleblowingu, chránenom oznamovaní, bol prijatý ako návrh vtedajšieho ministra Roberta Kaliňáka. Ja som na tom zákone pracoval a spoliehal som sa na to, že keď bol schválený v roku 2014, štátne inštitúcie vyvinú dostatočné úsilie na to, aby oznamovanie nekalých praktík na ústredných orgánoch štátnej správy fungovalo. Prípadne v celej štátnej správe,“ spomína Nechala.



„Keď sme robili v Transparency International Slovensko výskum, ako bola zabezpečená implementácia, zistili sme, že bol iba prepísaný zákon, neboli urobené ani školenia pre zamestnancov týchto inštitúcií a tieto inštitúcie nedostávajú vo väčšine prípadov žiadne podnety. Inými slovami, dobrý zákon, ale mizerná implementácia,“ dodáva.

Oznamovanie nekalých praktík by podľa neho malo byť prirodzenou ochranou organizácie a nemalo by byť chápané ako prejav neloajality alebo zrady kolegov. „Samozrejme, je tu množstvo prekážok, ktoré bránia oznamovaniu. Skúmali sme ich. Najčastejšie to býva strach pred postihom a súčasne nedôvera k tomu, že niečo bude prešetrené. Nato, aby ste vytvorili prostredie rezistentné voči nekalým praktikám, potrebujete viac ako internú smernicu, potrebujete pracovať so svojimi zamestnancami, musí to byť úloha tak vedenia organizácie, ako aj zamestnancov,“ zdôraznil právnik.


Vstup do straníckej politiky


V strane Miroslava Beblavého má Nechala na starosti podobnú agendu, ako v TIS. „Aj práca v politickej strane, aj keď je to iný prístup, súvisí s ovplyvňovaním chodu štátu a zlepšovaním fungovania jeho inštitúcií. Venujem sa tým veciam, ktorým som sa venoval aj v Transparency, teda právnemu štátu a zlepšovaniu fungovania z pohľadu transparentnosti,“ povedal Nechala.

„Prinášame v tejto sfére nové opatrenia, ktoré sme zhrnuli do programového dokumentu Rekonštrukcia štátu. Chceme o ňom otvoriť diskusiu, aby aj politika bola viac vecná a menej len o emóciách,“ zdôraznil.

Jedným z cieľov SPOLU je napríklad posilnenie Úradu pre verejné obstarávanie alebo Protimonopolného úradu. „Problémom je aj nízke finančné ohodnotenie niektorých štátnych zamestnancov. Štátny sektor nie je atraktívny pre špičkových ľudí, na druhej strane, práve takých tam potrebujeme,“ tvrdí Nechala.

Jednou z priorít strany je podľa neho aj tlak na riešenie veľkých korupčných prípadov. „Asi nebude tajomstvom, že slovenská verejnosť je veľmi kritická voči orgánom činným v trestnom konaní práve za stíhanie veľkej korupcie. Máme vytvorené špecializované trestné inštitúcie, či už je to Národná kriminálna agentúra alebo Špecializovaný trestný súd či špeciálna prokuratúra. Očakávali by sme, že práve tieto inštitúcie budú dosahovať výsledky aj v prípade veľkej korupcie. Keď sa pozeráme na štatistiky, je to prevažne malá korupcia, kde sa to darí viac,“ povedal s dodatkom, že stíhanie menších prípadov korupcie je jednoduchšie a menej naráža na politické tlaky.

„My sme predložili vlastný návrh toho, ako by mal byť policajný prezident volený. Súhlasíme s tým, aby tam bola ingerencia ministra vnútra, ale navrhli sme okrem verejného vypočutia aj konečné menovanie prezidentom SR. Navrhli sme aj vytvorenie Rady pre integritu, ktorá by mala prevziať funkcie policajnej inšpekcie,“ vysvetľuje Nechala.

SPOLU presadzuje zmeny aj v mediálnej oblasti. „Máme snahu posilniť médiá a vytvoriť prostredie, kde sa bude rozvíjať aj investigatívna žurnalistika. Napríklad navrhujeme to, aby žaloby na ochranu osobnosti dostali osobitnú podmienku pred začatím konania, aby žalobca bol povinný na začiatku preukázať, že mu bola spôsobená závažná ujma. A až potom by pokračovalo ďalej,“ vysvetľuje.

Často sa totiž podľa neho stáva, že žalobca ani nedúfa v úspech svojej žaloby voči médiu a podáva ju účelovo. „Veľa žalôb má najmä odstrašujúci efekt a cieľom je samotné vyvolanie súdneho konania a nie víťazstvo v tomto konaní,“ tvrdí Nechala.


Boj proti korupcii a GDPR


V aktuálnom volebnom období zaviedla vládna koalícia pre firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky, povinnosť registrovať v špeciálnych zoznamoch. Dá sa z nich zistiť, kto je tzv. konečným užívateľom výhod. Cieľom opatrenia je zabrániť účasti schránkových firiem s neznámym pozadím na štátnych tendroch.
„Na jednej strane treba povedať, že toto opatrenie sa stretlo s veľkou nevôľou podnikateľského sektora, lebo so sebou prináša administratívnu a finančnú záťaž. Na druhej strane, ambícia je dlhodobejšia. Mať schopnosť dohľadať, kto bol v minulosti vlastníkom akej spoločnosti a akým spôsobom podnikal,“ hodnotí opatrenie Nechala.

„V súčasnosti je napríklad riaditeľ českej Transparency International v konflikte s premiérom Andrejom Babišom a informácie čerpá práve zo slovenského registra partnerov verejného sektora,“ pripomenul.

Na otázku, kedy je podľa neho dar lekárovi ešte darom a kedy ho už treba považovať za úplatok, Nechala odpovedal, že každú situáciu je treba posudzovať individuálne. „Aby sme mohli hovoriť o úplatku a korupčnom správaní, musí dôjsť nie iba k získaniu nejakej nenáležitej výhody, ale súčasne musí prísť k zneužitiu funkcie, povolania alebo zamestnania,“ povedal.

„V prípade lekára, ak bol dar poskytnutý až po vykonaní služby a nie je tam prísľub nejakého budúceho uprednostnenia, alebo iná situácia, ktorá by mohla ukazovať, že došlo k zneužitiu funkcie, v takom prípade hovoríme o dare a nie o korupcii,“ zhrnul právnik.

V diskusii krátko komentoval aj nové európske nariadenie o ochrane osobných údajov známe ako GDPR (General Data Protection Regulation).

„Právo na súkromie a právo na informácie, právo na slobodu prejavu sú odlišné práva, ktoré sú vo vzájomnom protiklade. Je to tak v poriadku,“ vysvetľuje. Podľa Nechalu je nariadenie, ktoré výrazne komplikuje život podnikateľom na internete, nevyhnutné.

„Ak chceme budovať dôveru k informačným technoĺógiám, musíme zároveň umožniť brániť sa voči ich zneužitiu,“ tvrdí. „Nové nariadenie GDPR sa pripravovalo od roku 2012, je súčasťou veľkej politickej agendy Jednotný digitálny trh. Prichádzajú nové technológie, drony, autonómne vozidlá, internetové technológie, ktoré budú významným spôsobom zasahovať do súkromia fyzických osôb. Nové nariadenie sa iba snaží vyvážiť túto nerovnováhu,“ tvrdí.

V roku 2014 riešil podľa neho Európsky súd pre ľudské práva prípad, kedy bol sťažovateľ nespokojný s tým, že bola v miestnych novinách v minulosti publikovaná správa o jeho exekúcii. „A keď dal svoje meno do vyhľadávača, vždy sa objavila táto exekúcia. Začal bojovať a napokon musel Google upraviť svoje pravidlá. Máme právo byť zabudnutí a aj právo byť vymazaný podľa článku 17 nariadenia GDPR. Na druhej strane, aj v tomto nariadení sú výnimky a jednou z nich je práve realizovanie práva na slobodu prejavu a prístup k informáciám,“ povedal Nechala s tým, že v minulosti bolo veľmi komplikované a finančne nákladné uchovať nejakú informáciu. V súčasnosti je to však jednoduché a lacné.


Otázka prezidenta


V závere debaty Nechala odpovedal na otázku, prečo napokon jeho strana a Progresívne Slovensko podporujú rôznych prezidentských kandidátov. „My sme sa rozhodovali autonómne, rovnako, ako sa rozhodovalo Progresívne Slovensko, ktoré postavilo vlastného kandidáta. My sme tiež zvažovali túto možnosť. Nakoniec sme sa rozhodli podporiť kandidáta, ktorý už je v prezidentskej súťaži prítomný. Nie je to náš kandidát. Pán Mistrík kandiduje ako občiansky kandidát a podporuje ho Spolu – občianska demokracia a už aj Sloboda a solidarita. Zbiera podporu ďalších politických strán,“ povedal Nechala.

Mistrík podľa neho nemá pri kandidatúre žiadne postranné politické úmysly a jeho jediným cieľom je zabojovať o úrad prezidenta. „Nás presvedčil svojou proeurópskou orientáciou, aj tým, že jeho skutočným cieľom je táto funkcia a chce vykonávať funkciu prezidenta republiky. Pýtali sme sa veľmi priamo, či má aj iné politické ambície a chce kredit, ktorý získa z kampane využiť v nejakej politickej strane. Z jeho odpovedí vyplýva, že má záujem iba o funkciu prezidenta. Myslíme si, že ju vie zastávať veľmi dôstojne a na prospech Slovenskej republiky,“ uzavrel Nechala.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.