< sekcia Publicistika

Predpovede počasia na ďalší deň sú presné na viac než 95 percent

Ilustračné foto. Foto: TASR

Klimatológ Jozef Pecho: V roku 2100 môže byť na Slovensku klíma ako v Turecku či Grécku.

Bratislava 23. marca (TASR) – Na najbližších 24 hodín sú schopní meteorológovia predpovedať počasie s presnosťou vyše 95 percent. Uviedol klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v relácii pohľad na oblohu na TABLET.TV.

„Meteorológovia sú často konfrontovaní s rôznymi názormi na presnosť predpovedí počasia. Ale vzhľadom na komplexnosť atmosféry sú výsledky predpovedí počasia už na hranici možností,“ povedal Jozef Pecho.

„Niektoré typy počasia alebo poveternostných situácií sa potom predpovedajú ťažšie, napríklad zimné inverzie, alebo letné búrky. Ľudia často očakávajú, že im meteorológ povie týždeň vopred, či budú búrky a kde presne budú. To sa, samozrejme, nedá. Dá sa predpovedať, že bude situácia priaznivá pre vznik búrok, ale nevieme presne „trasovať“, kadiaľ búrka pôjde,“ doplnil klimatológ Jozef Pecho.

Celkovo je podľa jeho slov počasie predpovedateľné približne do desiatich dní. Potom, za týmto horizontom, je tvorba predpovedí zložitá a neistá, pretože „vejár“ scenárov, akými sa počasie môže uberať, je veľmi veľký a úspešnosť predpoveď klesá k 50 percentám. Ako sa mohli presvedčiť aj návštevníci Dňa otvorených dverí SHMÚ priamo na pracovisku, kde predpovede počasia vznikajú, sú pre ich tvorbu dôležité výstupy numerických modelov. Dôležité slovo však má aj odborník, ktorý výstupy z počítačov koriguje na základne vlastnej skúsenosti, terénu či mikroklimatických podmienok v danej oblasti.

Predpoveď z roku 1989.
Foto: TASR


Zaručená senzácia: Najtuhšia zima za 1000 rokov


Popri kvalifikovaných predpovediach sa často objavujú v médiách aj z odborného hľadiska nekompetentné správy, napríklad, že má prísť najteplejšie leto za posledných 200 rokov alebo najtuhšia zima za posledných 1000 rokov. Predpovedať, aké nás čaká leto alebo zima však nie je možné.

„S určitou mierou presnosti sa by sa dalo predpovedať, že leto bude teplotne nadnormálne alebo podnormálne. To si však vyžaduje od odborníka presnú znalosť štatistiky predošlých rokov, ale aj toho, ako sa vyvíja globálny klimatický systém v posledných mesiacoch. Lebo to, aké nás napríklad čaká leto a aká bude zima, závisí značne od teploty okolitých morí oceánov a tie sa správajú veľmi konzervatívne, teda sa ich teplota mení len pomaly. Ich stav teda môže naznačiť, akým smerom sa počasie môže uberať. Nie je to však predpoveď počasia, je to len rámcová prognóza,“ doplnil klimatológ Jozef Pecho.

Podoba predpovedí počasia sa v posledných rokoch výrazne zmenila, pribudli v nej grafické prvky. Ľudia tiež často využívajú aplikácie, ktoré však vychádzajú len zo spomínaných počítačových modelov – a ich výstupy v danom mieste nemusia byť vždy presné.

Spoliehanie sa na jednoduché obrázky a piktogramy tiež oslabuje schopnosť laika rozumieť počasiu, jeho zákonitostiam, a teda aj terminológií predpovedí. Príkladom môže byť rozhorčenie dámy, ktorú rozčúlila predpoveď, podľa ktorej malo byť – 2 až + 6 stupňov.

Predpoveď z roku 1989.
Foto: TASR


Ako bude v roku 2100?


Inou kapitolou sú potom globálne klimatické modely, ktoré dokážu predpovedať, ako sa môže vyvíjať klíma v najbližších rokoch, desaťročiach či storočiach. „Nedá sa predpovedať, aké bude počasie 1. januára 2050, ale dá sa štatisticky predpovedať, aká bude v roku 2050 klíma,“ povedal Jozef Pecho, ktorý mal počas Dňa otvorených dverí na túto tému aj prednášku pre verejnosť. Rozhodujúcim faktorom pre vývoj klímy je potom koncentrácia skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého, ktoré sa neustále zvyšuje a ovplyvňuje čoraz výraznejšie charakter počasia v posledných desaťročiach.

Ak by sa nebrala do úvahy ľudská činnosť a mierne ochladzovanie, počítačový model by predpokladal počas 21. storočia mierne ochladzovanie. Vzhľadom na tento faktor je však reálny scenár, že sa do konca storočia môže otepliť o 4 až 5 stupňov. Najmenej sa otepľuje v rovníkových zemepisných šírkach, výraznejšie v miernom pásme a najvýraznejšie v polárnych oblastiach, predovšetkým na severnej pologuli, kde je arktická oblasť pokrytá oceánom.

Konkrétne na Slovensku sa do roku 2050 môže otepliť o 2 stupne, či zodpovedá klimatickým podmienkam Srbska a do roku 2100 až o 4,5 stupňa, čím sa naša klíma priblíži súčasnému Turecku a Grécku. Samozrejme redukcia emisií by vrátila do hry optimistickejšie scenáre s oteplením o 1,5 prípadne najviac 2 stupne do roku 2100, ako predpokladajú aj závery Klimatickej dohody prijatej v Paríži v roku 2015.

O predpovediach počasia, ale aj o témach klimatickej zmeny, čistoty ovzdušia, kvality našich vôd či hydrologických pozorovaní sa mohli dozvedieť návštevníci počas sobotňajšieho Dňa otvorených dverí v sídle SHMÚ na bratislavskej Kolibe. Pri príležitosti Svetového dňa vody a Svetového meteorologického dňa 22. a 23. marca si pripravili atraktívny program pre verejnosť viaceré pracoviská SHMÚ na celkom Slovensku.

A na záver niekoľko základných pojmov


Interval teplôt – ak má byť podľa predpovede – 2 až + 6 stupňov, znamená to, že denná teplota sa na území Slovenska bude pohybovať od – 2 v chladnejších oblastiach (hory, sever krajiny), až po 6 stupňov. Pre výrazne chladnejšie počasie sa v predpovediach často zdôrazňovalo, že „na Orave, Liptove s Spiši“ bude menej stupňov. Napríklad Podunajská nížina sa uvádza ako miesto s vyššími teplotami oproti iným regiónom.

Tlaková výš alebo anticyklóna - Oblasť s vysokým tlakom vzduchu, pre ktorú je typické slnečné a jasné počasie. Na jeseň či v zime sa vyskytujú pri vysokom tlaku inverzie. Výš si možno predstaviť aj ako mohutný vzduchový vír, v ktorom vzduch prúdi smerom von a stáča sa na severnej pologuli v smere hodinových ručičiek (na južnej pologuli proti smeru).

Tlaková níž alebo cyklóna – Oblasť s nízkym tlakom vzduchu. Typická je pre ňu oblačnosť a zrážky. Vzduch prúdi smerom dovnútra níže a stáča sa proti smeru hodinových ručičiek na severnej pologuli a proti smeru hodinových ručičiek na južnej. Mimoriadne hlboké tlakové níže sprevádza aj silný vietor.
Pre tropické cyklóny sa používajú termíny hurikán – v severnej Amerike, tajfún – v Ázii, alebo cyklón.

Tlaková výš môže mať výbežok, prípadne sa spomína hrebeň vyššieho tlaku vzduchu, čo je oblasť s vyšším tlakom medzi dvoma tlakovými nížami. Na druhej strane sa v predpovediach spomína brázda nízkeho tlaku vzduchu, teda oblasť nízkeho tlaku medzi tlakovými výšami.

Izobary sú čiary, ktoré spájajú body s rovnakou hodnotou tlaku vzduchu. Ak sú izobary mimoriadne husté, znamená to veľký tlakový gradient, teda veľký rozdiel medzi hodnotami tlaku medzi určitými oblasťami. Práve tu zvykne fúkať silný vietor.

Teplý front – postupujúce teplotné rozhranie, v ktorom rýchlejšie postupuje teplý vzduch. Je sprevádzaný poklesom tlaku a intenzívnejšími resp. trvalejšími zrážkami.

Studený front – studený vzduch postupuje rýchlejšie, podsúva sa pod teplý vzduch a vytláča ho nahor. Tlak pred frontom klesá, na fronte stúpa. Studený front sprevádza ochladenie, zrážky vo forme prehánok a po jeho prechode aj vyjasnenie.

Najmä studený front môže byť zvlnený, čo znamená, že prechádza pomalšie a zrážky môžu trvať dlhšie.

Oklúzny front – vzniká, ak v prízemnej vrstve „susedia“ dve studené vzduchové hmoty a teplý vzduch je vytlačený nahor.

Inverzia – teplota vzduchu klesá s pribúdajúcou výškou. Niekedy vznikne opačná situácia, vzduch je chladnejší v prízemných vrstvách a vo vyšších vrstvách je vzduch teplejší. Inverzné počasie prináša hmly alebo nízku oblačnosť – teda v nížinách je chladno a hmlisto, na horách je, naopak, jasno a teplo. Inverzné počasie je typické pre jeseň a zimu.