Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

Príslušníčky prezidentovej stráže: Čestná stráž nie je len na okrasu

Čestná stráž prezidenta SR. Foto: TASR/Štefan Puškáš

V čestnej stráži prezidenta slúži spolu deväť žien.


Bratislava 13. augusta (TASR) - Čestná stráž prezidenta SR nie je len na okrasu, zhodujú sa jej príslušníčky Andrea Rišianová a Marta Jacková. Andrea je kapitánka a Marta slobodníčka. V čestnej stráži slúži spolu deväť žien. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky dvojica hovorí, ako sa do čestnej stráže dostali, ako vyzerá ich deň aj to, ako ľudia reagujú, keď vidia v čestnej stráži ženu. Prezrádzajú tiež, že byť v prezidentovej čestnej stráži neznamená iba nehybne stáť pred palácom.


-Ako ste sa stali príslušníčkami Čestnej stráže prezidenta SR?-

Marta:
Niekoľko z členov mojej rodiny slúži v uniforme. Navrhli mi, či by som nechcela vyskúšať stať sa policajtkou alebo vojačkou. Rozhodla som sa pre ozbrojené sily. Mojím snom bolo dostať sa k čestnej stráži pána prezidenta, čo som aj uviedla na regrutačnej skupine. Po úspešnom splnení podmienok vstupu do ozbrojených síl som bola zaradená do výberového konania na voľnú funkciu v Čestnej stráži prezidenta SR. Keď som úspešne splnila všetky požiadavky a kritériá, jednoducho ma vybrali.

Andrea: Odmalička som mala skôr chlapčenské záľuby, ocovi som často pomáhala s "majstrovačkami". Pílka a kladivo znamenali pre mňa to, čo pre iné dievčatá bábiky. Po tom, čo mi strednú školu vybrali rodičia, som si ale povedala, že vysokú školu si už vyberiem sama. Po úspešnom absolvovaní Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši som sa v hodnosti poručík dostala do Levíc k 13. mechanizovanému práporu, kde som približne rok vykonávala funkciu veliteľky opravárenskej čaty. Počas môjho pôsobenia v Leviciach som dostala ponuku pracovať v Čestnej stráži prezidenta SR. S radosťou a hrdosťou som ju prijala.

-Aká je vaša funkcia?-

Marta:
V súčasnosti vykonávam funkciu strážnej čestnej stráže.

Andrea: Ja vykonávam funkciu náčelníčky skupiny bezpečnosti a ochrany informácií.

-Verejnosť vidí čestnú stráž najčastejšie ako stráži Prezidentský palác (zabezpečovanie výkonu čestného stráženia). Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom nudná práca. Čo vás na nej lákalo?-

Andrea: Náš útvar má v rámci ozbrojených síl jedinečné postavenie, myslím, že práve táto výnimočnosť nás obe priťahovala.

-Výnimočný len postavením alebo aj úlohami?-

Andrea:
Čestná stráž prezidenta SR je neoddeliteľnou súčasťou Ozbrojených síl SR. Vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta SR a jeho hostí v tomto sídle, organizuje a vykonáva vojenské pocty a podľa zákona v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta SR a obrany jeho sídla.

-Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?-

Marta:
Začíname ranným telesným cvičením, dopoludnia nasleduje výcvik z odbornej alebo vševojskovej prípravy. Popoludní je služobná telesná príprava alebo samoštúdium, počas ktorého profesionálni vojaci zdokonaľujú svoje odborné vedomosti, prípadne sa plnia hospodárske úlohy. V prípade štátnej a protokolárnej akcie si vyberáme uniformy, zbrane a nacvičujeme jednotlivé cviky.

Andrea: Okrem úloh vyplývajúcich z denného poriadku a rozvrhu výcviku jednotky plníme aj úlohy súvisiace so zabezpečením činnosti útvaru Čestnej stráže prezidenta SR, úlohy vyplývajúce z plánovacích dokumentov a v neposlednom rade úlohy vyplývajúce zo samotného funkčného zaradenia profesionálneho vojaka.

-Okrem čestného stráženia sídla prezidenta SR ste spomínali aj ochranu prezidenta. Čiže, keď sa niečo deje, môžete zakročiť, ak by bol napríklad prezident ohrozený? Sme totiž zvyknutí, že čestnú stráž vidíme len nehybne stáť alebo pochodovať, nie fyzicky chrániť prezidenta.-


Andrea: V stave bezpečnosti osobnú ochranu hlavy štátu zabezpečuje Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR službou Policajného zboru. V zmysle zákona je jednou z dominantných úloh čestnej stráže zabezpečiť ochranu prezidenta SR a obranu jeho sídla v konkrétnych stavoch: v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

-Takže neplatí, že čestná stráž je len na okrasu?-

Marta a Andrea:
Určite nie.

Andrea: Čestná stráž prezidenta SR to nie sú len nehybne stojaci vojaci v pekných uniformách pred Prezidentským palácom. Pravidelne sa zapájame do veľkého počtu dobročinných aktivít organizovaných Ligou proti rakovine, spolupracujeme s detským onkologickým oddelením na bratislavských Kramároch, Slovenským Červeným krížom a Domovom sociálnych služieb profesora Karola Matulaya v Bratislave.

-A čo tam robíte?-

Marta:
V rámci spolupráce s Domovom sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pomáhame organizovať rôzne športové podujatia pre klientov s mentálnym znevýhodnením. V prípade spolupráce s detskou onkológiou každoročne organizujeme dobrovoľnú finančnú zbierku, ktorú počas návštevy oddelenia odovzdávame rodinám malých pacientov.

-Ako to vnímajú deti?-

Andrea:
Sú veľmi radi a veľa sa pýtajú. Sledujú ukážky výstroja a výzbroje čestnej stráže. S viacerými pacientmi udržujem pravidelný kontakt. V minulosti som sa na oddelení zoznámila s dvanásťročným chlapčekom, ktorý sa pýtal na pána prezidenta a či ho môže prísť pozrieť. Ale bol v špeciálnom režime, tzv. leukopenickom, a musel byť zavretý v izbe. Nemohol teda ísť na deň otvorených dverí, o ktorom sme deťom vtedy rozprávali. Bol sklamaný a mne to prišlo ľúto. Tak sme mu zariadili, aby mohol ísť do Prezidentského paláca po tom, ako mu pominul tento režim. A tak sa vtedy stretol s pánom prezidentom Ivanom Gašparovičom a pripili si pohárom džúsu.

-Ako nacvičujete výkon čestného stráženia, pri ktorom sa nemôžete ani pohnúť?-

Marta:
Státie je predovšetkým o fyzickej kondícii a výdrži. Tú si cibríme v rámci výcviku, telesnej prípravy, odbornej prípravy, ale aj priamo počas zabezpečenia štátnych protokolárnych aktivít.

-A keď vás otravuje napríklad hmyz?-

Andrea:
Príslušníci čestných jednotiek dokážu svoje reakcie výborne ovládať. A tak ani pri otravnom hmyze nemajú dôvod na reakcie, ktoré nesúvisia s výkonom čestného stráženia.

-Čo všetko musí spĺňať záujemca o vstup do prezidentskej čestnej stráže?-

Andrea:
V súčasnosti máme v útvare okrem veliteľstva a štábu a roty podpory velenia dve čestné jednotky. Špecifické požiadavky prijatia do čestnej stráže sú smerované predovšetkým na tieto dve jednotky. Sú nimi výška postavy od 182 do 187 centimetrov, záujemcovia musia byť bez kozmetických chýb tváre, nemôžu nosiť dioptrické okuliare a nesmú mať tetovania na viditeľných častiach tela, ako je napr. tvár či krk.

Marta: Dominantnou úlohou útvaru je vzorná reprezentácia prezidenta SR, Slovenskej republiky a jej ozbrojených síl. Zahraniční predstavitelia si vytvárajú svoj prvý dojem a obraz o Slovenskej republike a o jej ozbrojených silách predovšetkým prostredníctvom nášho útvaru. Z tohto dôvodu je zvýšený dôraz na reprezentatívny vzhľad príslušníka čestnej stráže.

-Čo je najťažšie na prijímacích skúškach? Robia problém skôr psychologické testy alebo telesné preskúšanie?-

Marta:
Športujem odmalička, preto som sa telesného preskúšania nebála. Nervozitu som pocítila pri psychotestoch. Na tie sa nedokážete pripraviť. Dá sa to však zvládnuť.

Andrea: Ja som absolvovala dvojdňové prijímacie konanie v Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, počas ktorého som pociťovala, nazvem to prirodzený rešpekt. Prvý deň som absolvovala niekoľkohodinové psychotesty a telesné preskúšanie. Na záver prvého dňa prijímacích skúšok prišlo vyhodnotenie, na základe ktorého ste buď postúpili, alebo nepostúpili na prijímacie konanie druhého dňa. Druhý deň bol test z cudzieho jazyka a matematiky. Spomínam si na situáciu, keď počas prvého dňa viacero záujemcov neprešlo psychotestmi a tak boli vylúčení z prijímacích skúšok. O to väčšia bola moja radosť, keď som postúpila do druhého dňa prijímacích skúšok a približne o mesiac mi domov prišlo oznámenie o prijatí.

-Čo považujete za najťažšie na vašej práci?-

Marta:
Vyrovnanie sa so stresom, ktorý vzniká pri štátnych protokolárnych akciách.

-A to najlepšie?-

Andrea:
Určite to, že máme tú česť vítať najvyšších domácich a zahraničných predstaviteľov. Je pre nás obe cťou slúžiť prezidentovi republiky.

-Čo bol pre vás zatiaľ najväčší zážitok počas výkonu?-

Andrea:
Ak dovolíte, odpoviem za Martušku. V januári tohto roka v rámci ocenenia najlepších príslušníkov útvaru prijal pán prezident pätnásť príslušníkov útvaru. Medzi ocenenými bola aj Marta, ktorá okrem iného ako jediná z deviatich žien na útvare vykonáva galaprogram so svojimi mužskými kolegami. Vďaka výborným výsledkom a vysokej profesionalite si za svoju prácu z rúk prezidenta republiky a hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR prevzala ocenenie a pamätný list. Osobné prijatie u prezidenta považujem za najväčší zážitok, ktorý môže príslušník útvaru zažiť.

-Čo vlastne predstavuje ten galaprogram, ktorý ste spomínali?-

Marta:
Je to súbor neštandardných pohybov a cvikov so zbraňou, v našom prípade samonabíjacou puškou vzor 52/57, ktorý je doplnený o choreografiu a hudobnú časť. Čestná stráž s ním vystupuje na verejnosti v rámci rôznych podujatí doma aj v zahraničí.

Andrea:
V oblasti prezentácie útvaru na verejnosti vystupujeme predovšetkým v rámci väčších podujatí ako napríklad Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci alebo – Medzinárodné letecké dni SIAF. V rámci Medzinárodného dňa detí vystupujeme na základných školách, kde robíme nielen ukážky galaprogramu, ale aj sebaobrany, ukážky zbraní a výstroje čestnej stráže.

-Prečo tie choreografie predvádza s mužmi iba Marta, keď žien je na útvare deväť?-

Andrea:
Spĺňa všetky požiadavky a podmienky. Je zaradená v čestnej jednotke, zvládla odborný výcvik s puškou a spĺňa aj fyzické a osobnostné predpoklady.

-Na webe píšete, že používate dva druhy rovnošiat. Prečo dva?-

Marta:
Útvar má dva základné druhy rovnošiat. Rovnošatu príslušníka Čestnej stráže prezidenta SR a historickú rovnošatu ČS PSR. Bohato zdobené rovnošaty dodávajú všetkým príslušníkom útvaru reprezentatívny vzhľad a dôstojnosť. Keďže sme súčasťou ozbrojených síl, máme vo výstroji aj maskáčový odev.

-Líši sa použitie rovnošiat od podujatia či ročného obdobia?-

Andrea:
Výkon čestného stráženia sídla prezidenta sa v minulosti vykonával v historickej rovnošate. Niekoľko rokov dozadu sa to zmenilo a v súčasnosti sa výkon čestného stráženia uskutočňuje v rovnošate príslušníka Čestnej stráže prezidenta SR. Túto rovnošatu najčastejšie používame pri zabezpečení štátnych protokolárnych akcií v exteriéri Prezidentského paláca alebo na zabezpečenie štátnych protokolárnych akcií, ako sú prílety a odlety pána prezidenta, pietne akty a iné. Historická rovnošata sa v súčasnosti používa väčšinou v interiéri Prezidentského paláca. Počas všedného dňa, alebo špeciálneho taktického či streleckého výcviku, nosíme maskáčový odev.

-Ako zvládajú letné horúčavy príslušníci útvaru, ktorí sú odetí v rovnošate?-

Marta:
Predovšetkým v letnom období, keď sa ručička teplomera šplhá k 30 stupňom Celzia, je nosenie rovnošaty náročné.

Andrea: Existujú ale určité úľavy, ktoré nám pomáhajú zvládať extrémne horúčavy. Napríklad veliteľ stráže môže na rozdiel od pôvodných 60 minút prestriedať stráž po 30 minútach.

-A čo pitný režim? Počas výkonu čestného stráženia sa príslušníci stráže nesmú hýbať, ale piť treba.-

Andrea:
Stráž v Prezidentskom paláci funguje v troch režimoch. Prvý voláme bdiaci. V tomto režime sa príslušník stráže pripravuje na stráženie. V tomto čase sa môžeme občerstviť a hodinu resp. polhodinu stráženia by mal vydržať. V druhom režime tzv. stojke vojak vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta. Tretí režim je tzv. odpočinkový a počas neho má príslušník stráže opäť možnosť občerstviť sa.

-Stalo sa niekedy že vojak čestnej stráže povedzme odpadol?-

Marta:
Nie, ale stalo sa, že vojakovi prišlo nevoľno a bol vymenený.

Andrea: V prípade, že príslušníkovi stráže príde počas čestného stráženia nevoľno, môže použiť "pohotovostný gombík", ktorý má za sebou. Ak strážny vykoná nejaké neobvyklé pohyby nesúvisiace s výkonom čestného stráženia, veliteľ stráže ihneď zareaguje a vojaka vystrieda.

-Je v ozbrojených silách (čestnej stráži) nejaký rozdiel pri výkone muža a ženy? Dá sa povedať, že to má niekto z nich ťažšie?-

Andrea:
Povolanie profesionálnej vojačky nie je ešte stále celkom bežné a už vôbec nie tradičné. Pre každú z nás, ktorá pracuje v mužskom, vojenskom svete, zostáva trvalou výzvou - obstáť a uspieť. Nie kopírovaním mužského správania, ale dôstojným ženským a vojenským vystupovaním.

Marta:
Zvlášť, keď ženy slúžia v ozbrojených zboroch, musia sa popasovať, aby im mužskí kolegovia dôverovali a aby im verili, že na túto prácu naozaj "majú". V tom je postavenie žien z môjho pohľadu možno ťažšie. Ale povedať, že muži alebo ženy to majú v ozbrojených silách ťažšie, sa vo všeobecnosti povedať nedá.

-Fotia si vás ľudia často alebo sa vás skôr hanbia?-

Marta:
Pri výkone čestného stráženia Prezidentského paláca verejnosť k vojakom nemá prístup. Na verejných podujatiach spojených s prezentáciou útvaru sa s nami ľudia často fotia.

Andrea: Predovšetkým deti sa tešia z našej prítomnosti.

-Pri štátnych protokolárnych akciách či strážení paláca nie je z diaľky asi veľmi rozoznať, či sú nastúpení muži alebo ženy. Keď sa k vám ľudia priblížia, sú prekvapení, keď zistia, že ste ženy? Ako reagujú?-

Marta:
Mnohí sú prekvapení. Vidieť ženu v uniforme alebo maskáčoch je pre nich ešte stále pomerne nezvyčajné.

Andrea: Snažíme sa zviditeľňovať pri rôznych podujatiach a tak sa ľuďom už dostáva do povedomia, že v čestnej stráži prezidenta slúžia nielen muži, ale aj ženy.


Rozhovor s Andreou Rišianovou a Martou Jackovou je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.