< sekcia Publicistika

Šéf úradu kominárov: Mladí dnes krútia i mojím gombíkom

Na archívnej fotografii kvalifikačne skúšky kominárov v rámci Slovenskej komory kominárov. Na snímke: Invázia kominárov počas praktických skúsok v Banskej Bystrici. Foto: Jozef Durník TASR 28/4 98 Banská Bystrica. Foto: TASR Jozef Durník

Komín má čistiť odborník, ľudia sa napriek tomu púšťajú do toho samil, povedal riaditeľ Úradu Komory kominárov Slovenska Peter Šuľan.

Bratislava 2. októbra (TASR) – Komín má čistiť odborník, ľudia sa napriek tomu púšťajú do toho sami. Je to riziko, ktoré si mnohí naplno uvedomia až vtedy, keď na dedine niekomu zhorí dom, alebo podobný prípad uvidia v reportáži v televíznych novinách. Zákazky sa vtedy kominárom hromadia, doslova nestíhajú a majú frmol, povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky riaditeľ Úradu Komory kominárov Slovenska Peter Šuľan. Zo strechy nikdy nespadol, hoci robí túto prácu asi tri desaťročia. Malé deti sa z kominárov stále tešia a stretnutie s nimi si pamätajú celý život, tvrdí. Mnohí podľa neho opäť začali kúriť drevom, pretože cez prechodné obdobia sa im tak darí ušetriť.    

-Máte na sebe čierne tričko a tmavé nohavice. V rozprávke sú ale kominári oblečení inak.-



Kominárska uniforma má od roku 2013 rozdelenie na tri varianty. Poznáme zimnú verziu (diftínovú), potom letnú, ktorá pozostáva z trička a čiapky s logom a slávnostnú uniformu s cylindrom. Diftínové oblečenie je hustotou látky veľmi praktické a zabraňuje sadziam a prachu, aby sa dostali na druhú stranu. K tomu sa používa biela šatka na krk, takzvaný multikel, ktorý sa dáva pri práci na nos a ústa, aby sme sa nenadýchali sadzí a prachu. K čiapke sa, samozrejme, používala kapina, ktorá nám slúžila k ochrane celej hlavy na čistenie komínov zvnútra. Tričko a nohavice nám cez leto stačia, veď je teplo. V horúčavách sa ani nedá robiť, vtedy ani nemáme zákazky.





-Prečo máte okolo pása vojenský opasok?-




Viaže sa k tomu jeden príbeh. Za čias Márie Terézie nemuseli ísť na vojnu doktori, zubári, mäsiari a kominári - v tej dobe chodili vymetať komíny každé dva týždne. Na znak súcitu s mužmi, ktorí na vojnu museli ísť, si okolo pása ovinuli vojenský opasok s prackou. Na nej máme teraz znak komory, predtým tam bol slovenský znak.





-Kominári nosia šťastie, hovorí sa. Kde to má pôvod?-  


Tiež to siaha do čias Márie Terézie. Raz mala ísť zo svojho parku a stretnúť kominára vychádzajúceho z jej panstva. V kaštieli bol vymetať komíny. Chcela sa presvedčiť, či to urobil poctivo, a tak mu prstom prešla po oblečení. Na rukách jej ostala sadza. Vtedy mu povedala, že má jedno šťastie, že to neodflákal.





-Už vám to osobne niekto povedal?-



Raz som dostal telefonát od majiteľky domu, že sa jej kadí pod strechou a čo má robiť. Hasiči konštatovali požiar v komíne, ale ďalej sa nerozšíril. Niekoľko hodín v ňom horeli sadze pri teplote 1200 až 1400 stupňov Celzia. V komíne sme po niekoľkých dňoch urobili čistenie a skúšku. Majiteľka mi vtedy povedala: Už viem, prečo prinášate šťastie, keby som vás zavolala skôr, nemusela som mať takýto strach.    

-Stále sa pri pohľade na kominára chytajú ľudia za gombík?-  

Celkom často sa mi stáva, že chytia za gombík mňa. Mnohí už nevedia, že si ním majú pokrútiť na vlastnom oblečení. A tak si vykračujem po ulici a ľudia sa ma dotýkajú. Neprekáža mi to, zvykol som si, často mávam dobrú náladu. Koľkokrát mladí už ani nemajú gombík, dnes je už takmer všetko na suchý zips.





-Ako na vás reagujú dnešné deti?-



V každom dome z nás majú radosť. Koľkokrát sa na nás tešia tak, že nechcú ísť ani do školy či škôlky a rodičia ich tam musia vyslovene dotlačiť. Chcú nás vidieť. Deťom dávame pri návštevách domov umelé figúrky malých kominárikov. Idú vyskočiť z kože, tak sa tešia, pamätajú si to potom celý život. Koľkokrát si to vložia do školskej tašky s dôvetkom, že sa už ani nemusia učiť a figúrka im prinesie šťastie. Vravíme im vtedy: No ale kamarát, nespoliehaj sa na to, lebo budeš nosiť domov samé päťky a potom ťa dáme do poriadku.



Na snímke dievča v maske kominára sedí na striedačke a pije čaj počas Karnevalu na ľade na zimnom štadióne v Spišskej Novej Vsi 24. februára 2016. FOTO TASR - Oliver Ondráš *** Local Caption *** maska kominár čaj horúci nápoj
Foto: TASR Oliver Ondráš




-Máte rokmi nejaké špecifické zdravotné problémy?-




V práci si to odnáša najmä chrbtica a kĺby. Koľkokrát nás na streche ofúkne, počasie si nevyberám, musím robiť. Zbíjačka mi zničila sedem stavcov, keď prechladnem, tak trpím. Kŕmim sa tabletkami, odporúčajú mi ísť na operáciu krčnej a hrudnej chrbtice, ale nechcem. Povedal som si, že radšej budem trpieť a cvičiť.  

-V čom sú kominári teraz modernejší?-  

Vo výbave, máme komínovú kameru, niektorí i infračervenú. Tiež frézy, jednu na decht a druhú na čistenie komínov, niekoľkometrové štosáky, dvadsaťmetrovú navijákovú kefu, to vám je vec! Cez komínové dvierka vymetiete zospodu komín a nemusíte ísť ani na strechu. Dnes sa to dá urobiť takmer v každom novom dome. A chodíme za klientmi na autách, aj keď sa stále nájdu výnimky. V novozámockom regióne ostal kominár verný bicyklu aj za zlého počasia, v Nitre zase jeden chodí pešo.





-Koľko zarobí kominár?-




Tak ako iní remeselníci. Keď zarobím 100 eur, zostane mi 15, takže sa namakám. Z remeselníka sa nestane nikto milionárom, nakoľko rukami sa to nedá dokázať. Niektorí sa majú lepšie, lebo pracujú od rána do večera, soboty nedele, alebo zamestnávajú kominárov a majú v tomto prípade veľmi veľkú zodpovednosť. Okrem iného nás limituje i vykurovacia sezóna. Cez leto nemáme často čo robiť, najlepšie sa nám darí od septembra do decembra. Snažíme sa klientom vysvetliť, nech si nás na čistenie komína volajú i v máji, pretože na naše služby nebudú musieť toľko čakať, niektorí si dajú poradiť.





-Ako riešite hluché obdobie?-




Niektorí z nás majú rozšírenú živnosť na stavebnú činnosť. Stavajú a vložkujú komíny a vyrábajú komponenty do nich.





-Koľko vás teraz pôsobí na Slovensku?-




Je nás asi 350, teda celkom dosť. Máme medzi sebou i sedem žien, ide o manželky či dcéry, ktoré pomáhajú s papiermi a legislatívou, niektoré chodia i do terénu. Ak by si od nás ľudia nechali poctivo čistiť komíny, bolo by nás ale málo. Od roku 1990 sa náš počet znížil asi na polovicu. Zmenou zákona a plynofikáciou. V osemdesiatich rokoch sme mali okresy, kde sa vymetalo každý mesiac, v teplejších oblastiach každé dva mesiace.





-Ako sa zmenil zákon?-



Kedysi bolo povinnosťou kominára zabezpečiť čistenie komína. Požiarny zákon teraz hovorí, že tieto služby si je povinný zabezpečiť sám majiteľ a správca obce mu má v tomto pomôcť. Poďte teraz s nami na dedinu, uvideli by ste, koľkí nám neotvoria a pozerajú na nás spoza záclony. Zo sto domov by sme sa dostali asi do desiatich. Od brány k bráne už teda mnohí z nás nechodia, snažíme sa ľudí oslovovať pri kolaudáciách novostavieb, naši spokojní zákazníci dávajú na nás kontakty ďalej. Stále sa však mnohí púšťajú do čistenia komínov sami, pretože chcú ušetriť. Stane sa tiež, že naletia nejakému fušerovi, čo im to urobí za lacno a nekvalitne. Nie sú to šťastné riešenia. Kominár, ktorý poctivo vyčistí komín, kachle či kozub a dodrží náležitosti požiarneho zákona, nemôže byť tak lacný, ako si občan predstavuje.





-Ako často treba čistiť komín?-




Intervaly kontrol sa líšia od spotreby tuhého alebo kvapalného paliva, či ide o spotrebiče s celkovým tepelným výkonom pod alebo nad 50 kilowattov, alebo či má komín vložku alebo nie. Môžu byť tak za raz dva či štyri mesiace, šesť alebo 12 mesiacov.





-Čo majiteľ domu riskuje, ak si komín čistí sám?-



Ľudia si to riziko naplno uvedomia, až keď v dedine niekomu zhorí dom alebo vidia o tom reportáž v televíznych novinách. Potom nám volajú starostovia, občania, aby sme prišli skontrolovať domy, vtedy máme frmol, extrémne nám narastie počet zákaziek. Žiaľ, prevencia v mnohých prípadoch neplatí, najmä čo sa týka starších domov. V Rakúsku to funguje úplne inak. Musím ale povedať, že majitelia novostavieb na Slovensku sú v tomto ale poctiví.





-Čím to je?-



Ak by im v dome napríklad zhorela kanvica a spôsobila by väčšie škody na majetku, poisťovňa ich majiteľom nepreplatí, ak nemajú doklad o pravidelnej kontrole komína, hoci s tým táto nehoda vôbec nemusí mať súvis. K tomu ešte treba hasičom preplatiť výjazd, keďže udalosť zjavne vznikla zanedbaním povinnosti.





-Ako to funguje v Rakúsku?-



Každý majiteľ domu tam pozná svojho kominára, ktorému patrí nejaký rajón a o ten sa stará. Ak ho majiteľ domu nevpustí k sebe a boli dohodnutí na nejakom čase, rieši sa to cez požiarnu políciu. Ak nepomôže ani tá, príde štátna polícia a vyrubí majiteľovi pokutu vo výške niekoľkých sto eur.





-Ako je to u nás?-




Ak správca budovy nerešpektuje zákon, hrozí mu finančná pokuta asi do sto eur. Rajóny, teda územné celky pre vykonávanie kominárskych prác, nám zákonom zrušili v roku 2004, odvtedy môžeme chodiť čistiť komíny aj na druhý kraj republiky či do celej Európskej únie. Dovtedy sme sa napríklad starali každý o 3000 komínov a do iných domov sme nechodili. Teraz nemáme podrobný prehľad, kto v našom bývalom rajóne rešpektuje alebo nerešpektuje požiarny zákon.

-Koľko domov zhorí ročne na Slovensku?-



Približne 800 domov, stúpa to najmä od roku 2004. Pred 12 rokmi zhorelo ročne asi 200 domov. Oxidom uhoľnatým sa napríklad ročne udusí asi 150 ľudí. Ten vzniká nedokonalým spaľovaním dreva alebo fosílnych palív. Nebezpečenstvo otravy hrozí v prítomnosti spaľovacích zariadení, najmä pri neodbornej inštalácii, zanedbanej údržbe alebo nedostatočnom vetraní.





-Mnohí opäť začali kúriť drevom, vnímate to ako renesanciu vášho remesla?-




Nové domy už bežne majú dva komíny, a 80 percent z nich má kachľovú pec pre kozub alebo kvalitné kachle na tuhé palivo. Ľudia vedia takto cez prechodné obdobia ako jar a jeseň ušetriť. Zakúria si v krbe, keď je už väčšia zima, tak kúria plynom. Treba povedať, že je to aj iné teplo. Myslím si, že ľudia idú v tejto veci na istotu.





-Stúpli vám počas plynovej krízy zákazky?-



Áno a začalo sa dariť aj krbovým štúdiám, tržby sa niektorým aj zdvojnásobili. Je dobré mať záložný plán, a síce záložný komín. Rakúšania ho musia mať zo zákona. Pamätám si, keď asi pred 12 rokmi na Záhorí namŕzala voda na elektrických drôtoch. Vietor postŕhal zľadovatené elektrické vedenia a niektoré oblasti nemali ani dva týždne elektrinu. Ak nejde elektrina, nejde plynový kotol, nemôžem ohrievať, nemôžem nič. V tom čase sa v celej republike vykúpili kachle či peterky.





-Ako ovplyvnilo vašu profesiu zavádzanie plynu do domácností?-



Kominárom plyn len pomohol. Už štyridsať rokov prerábajú, vložkujú a stavajú nové komíny pre plynové spotrebiče.





-Mnohí dnes tvrdo idú po vysokoškolskom titule, je remeslo stále v úzadí?-




Mladí rozumejú, že remeslo má zlaté dno, mnohým sa ale nechce manuálne robiť. V ľuďoch je zakorenené, že práca rukami je podradná a majú predsudky. Za remeselníka ide zväčša ten, kto už s tým má v rodine skúsenosti, alebo si neskôr ako starší zhodnotí benefit tohto povolania. Ak by ste sa dnes pozreli do nitrianskej triedy dospelých na rekvalifikáciu kominár, kde sú dvadsať až tridsaťroční, tak zistíte, že jedna tretina má gymnázium. Vysokoškolsky vzdelaných je sedem až desať ľudí na sto kominárov.





-Ako by ste presvedčili mladého človeka, aby sa dal na túto prácu?-  


Veľmi jednoducho. Oblečte si kominársku uniformu a poďte do terénu, uvidíte, čo je to ľuďom prinášať šťastie.