Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Regióny

V Bratislave na pár hodín sprístupnili vzácnu kaplnku

Ilustračné foto. Foto: TASR/Miroslava Cibulková

Kaplnka sa nachádzala na cintoríne, ktorý sa rozprestieral v priestore medzi Starou tržnicou a Manderlákom.

Bratislava 21. apríla (TASR) - Kaplnku sv. Jakuba s kostnicou na Námestí SNP si aj tento rok počas Dní otvorených dverí samosprávy prišli pozrieť stovky ľudí. V sobotu (20. 4.) aj dnes ju sprístupnili verejnosti na štyri hodiny. Za jeden deň pritom do cintorínskej kaplnky vstúpilo približne 500 zvedavcov.


Kaplnka sa nachádzala na cintoríne, ktorý sa rozprestieral v priestore medzi Starou tržnicou a Manderlákom. Spomínajú ju archívne správy z roku 1436, tie o rok neskôr hovoria aj o cintoríne. "V určitej časti sú ešte zachované kosti tak, ako boli poukladané od stredoveku, od 11. do 18. storočia, keď bol cintorín uzavretý," vysvetľuje archeologička Petra Šimončičová-Koóšová. Kaplnku odkryli v rámci archeologického výskumu až v rokoch 1994 až 1996. "Z vrchnej časti je viditeľná gotická fáza kaplnky a počas týchto dní sa dá vidieť časť kostnice, malý karner kruhového pôdorysu."

Záujem ľudí o kaplnku je každý rok konštantne veľký. "Jedna vec je, že to nie je prístupné bežne. To presklenie, expozícia na jednej strane priťahuje, na strane druhej nikto nevie, čo tam je," odôvodňuje záujem ľudí archeologička.

Do podzemia sa však naraz zmestí len desať až dvanásť ľudí, ktorí dostanú od pracovníka Mestského ústavu ochrany pamiatok krátku prednášku. Za hodinu sa ich tak v cintorínskej kaplnke vystrieda asi stovka. Ľudia aj dnes popoludní stáli v radoch, aby sa do podzemia dostali. "V tieto dni je na najbližší rok jediná príležitosť si ísť kostnicu pozrieť. Dosiaľ som o nej iba čítala, chcem ísť preto nazrieť, ako vyzerá," hovorí jedna z Bratislavčaniek.

Na sklo pred vstupom do kaplnky pamiatkari pridali ďalšie dva informačné panely, kde si mohli návštevníci prečítať o nálezoch z archeologického výskumu aj o cintoríne. "Ľudí tiež trošku usmerňujeme, v akých historických reáliách sa asi nachádzajú, kde boli asi mestské hradby, cintorín či aby si všimli pôdorys Kostola sv. Vavrinca. Ten je síce prezentovaný, ale nie viditeľný pre bežných návštevníkov," priblížila Šimončičová-Koóšová. Kostol bol farským chrámom predmestia v oblasti Dunajskej a Špitálskej ulice.


Iba počas týchto dní, v rámci podujatia Bratislava pre všetkých, môžu do kaplnky ľudia vstúpiť. "Nie je to totiž oficiálna expozícia, počíta sa ale s tým, že raz to bude bežne prístupné ako múzeum," dodala archeologička. Aj prístup do kaplnky je dnes problematickejší, návštevníci musia zísť po strmých schodoch.

Na Partizánskej lúke dnes deti opäť spoznávali život v lese

Bratislava 21. apríla (TASR) - Na Partizánskej lúke v Bratislave dnes deti pília drevo, chodia bosé po ihličí, aj skladajú chrústa z papiera. Konajú sa tam Lesnícke dni. Spolu s lesníkmi a lesnými pedagógmi sa tak chlapci a dievčatá učia spoznávať život medzi stromami.

Mestské lesy v Bratislave pripravili v nedeľu 21. apríla 2013 na Partizánskej lúke celodenné podujatie pod názvom Lesnícke dni a Deň Zeme 2013. Akcia bola súčasťou celomestského podujatia Bratislava pre všetkých. Pre deti lesníci a ochrancovia prírody pripravili súťaže a aktivity zamerané na spoznávanie lesa, drevín, živočíchov a ochrany prírody.Na snímke deti chytajú vodný hmyz.
Foto: TASR/Miroslav Košírer
Podujatie odštartovalo zasadenie Jarabiny vtáčej, deviateho stromu do Euroarboréty, tento raz za Írsko. Zasadiť ho prišiel veľvyslanec Írska Brian McElduff a bratislavský primátor Milan Ftáčnik. Potom sa už Partizánska lúka naplnila stovkami zvedavých detí. Lesníci im dali symbolickú žiacku knižku, do ktorej mohli zbierať pečiatky z jednotlivých stanovísk, ktoré absolvovali. Museli prejsť šestnástimi. Na jednom pílili drevo, skladali búdku pre vtáčiky či zatĺkali klince do pňa, na ďalšom vkladali mapové značky do obrázka alebo sa usilovali vyrobiť chrústa z papiera. Fakt, že ryba býva vo vode a medveď v lese spájali čiarami a k obrázkom húb pridávali ich názvy.

"Máme tu vypchaté zvieratá, deti môžu vidieť rozdiel medzi veľkosťou lasice, kuny či ako vyzerá jazvec," opisuje lesnú pedagogiku riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Vladimír Kutka. Tvrdí, že učiteľov v školách lesníci nahrádzať nechcú, ale majú im byť výpomocou a originálnou formou deťom ukázať, ako funguje les. Nie všetky to totiž podľa neho aspoň čiastočne vedia. "Sú tu zdatné deti, ktoré chodia pravidelne s rodičmi do prírody, ale sú tu aj také, ktoré sú dnes v lese možno po prvýkrát. Máme tu všetky úrovne poznania, od úplného nepoznania, až po expertov," dodal pre TASR.

Lesný pedagóg Zdeněk Unger učí deti spoznávať dreviny podľa semienok, kôry či listov. "Najčastejšie poznajú brezu, potom už viac menej hádajú. Čo nevedia ich naučíme a nabudúce to už budú vedieť," hovorí. Podľa neho je potrebné, aby si deti teoretické vedomosti vyskúšali v praxi a ohmatali či overili si to, čo sa už naučili v škole.

U detí bolo veľmi populárne stanovisko, kde mohli chodiť bosé. Hmatom tak spoznávali, či kráčajú po ihličí, machu, piesku, štrku alebo dreve. Stromu tiež mohli nechať aj svoj odkaz. Na listoch z papiera mu priali, aby ľudia nelámali jeho halúzky či aby ho lesníci zbytočne nevyrúbali. "Ahoj strom, niekedy prídem k tebe," znel jeden z odkazov.

Keď deti vyzbierajú všetky pečiatky, lesníci vyžrebujú chlapcov a dievčatá, ktorým rozdajú balíčky na konci podujatia pri zapálení vatry o 17.00 h. "Máme hlavnú cenu aj pre otcov, ktorí si budú dokazovať, kto je najsilnejší. Súťažiť budú v hode polenom," dodal Kutka. Odhadol, že dnes na lúku príde 4000 až 5000 návštevníkov. "Je to podujatie, ktoré je u ľudí obľúbené. Každý rok sa preto usilujeme pridať niečo naviac. Teraz máme spoluprácu s ochranármi, s mimovládnymi organizáciami, oproti vlaňajšku tak napríklad pozorujeme aj vtáky," podotkol.

Siedmy ročník Lesníckych dní sa koná pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Podujatie sa bude v najbližších dňoch konať aj vo Zvolene, Prešove, Kežmarku či Rožňave.