< sekcia Regióny

Bratislava je jediné krajské mesto v SR bez parkovacej politiky

Ilustračné foto Foto: TASR/Tomáš Halász

Primátori slovenských miest si dnes vypočuli, ako sa rieši parkovanie vo Viedni či v Istanbule, ale aj v Martine, Liptovskom Mikuláši, Žiline či v malom meste Sliač.

Bratislava 28. mája (TASR) – Hlavné mesto Slovenskej republiky sa stalo jediným krajským mestom, ktoré ešte stále nemá zavedenú parkovaciu politiku. Bratislava vyniká so svojimi problémami s parkovaním dokonca aj v Európe, kde sa stáva jednou z mála bez pravidiel a regulácie. Skonštatovali to počas dnešného kolokvia o parkovaní prezident Únie miest Slovenska a bratislavský primátor Milan Ftáčnik spolu s predsedom Slovenskej parkovacej asociácie Milanom Taškom.

Primátori slovenských miest si dnes vypočuli, ako sa rieši parkovanie vo Viedni či v Istanbule, ale aj v Martine, Liptovskom Mikuláši, Žiline či v malom meste Sliač. "Účelom bolo porovnať si skúsenosti a povedať ako spracovať mestskú parkovaciu stratégiu," vysvetlil dnes zámer kolokvia Taška. Dokument, kde budú zahrnuté skúsenosti z regulovaného parkovania zo slovenských miest, má slúžiť aj ďalším primátorom.

Najlepšie dnes vraj funguje parkovacia politika v Žiline. Mesto najprv v roku 2003 začalo regulovať autá v centre. Keď potom návštevníci mesta začali zaberať parkovacie miesta v priľahlých lokalitách, samotní Žilinčania podľa Ftáčnika prišli s tým, že tiež chcú byť súčasťou regulovanej zóny. "Lebo autá, ktoré nechceli parkovať na spoplatnených miestach, parkovali pred ich domami," vysvetlil. Po dvoch rokoch tak mesto systém pozmenilo a odvtedy funguje v rovnakej podobe.

Túto situáciu treba podľa Ftáčnika riešiť

Na snímke Milan Ftáčnik
Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava ako hlavné mesto nemá zavedenú parkovaciu politiku. Mesto ju síce roky pripravovalo, má schválené základné pravidlá, no bratislavskí poslanci nakoniec neodobrili vykonávacie predpisy, teda všeobecne záväzné nariadenie a zmenu štatútu. "Bratislavu to ale čaká, ktokoľvek bude zvolený do mestského zastupiteľstva. Túto situáciu treba riešiť," zdôraznil Ftáčnik. Meniť základné zásady by sa však podľa neho v ďalšom volebnom období už nemali. "Sú aktuálne uplatňované vo viacerých mestách a funguje to," podotkol primátor.

K nejakým zmenám však možno príde. Ftáčnik porovnáva, že zatiaľ čo Bratislava uvažovala o cene 30 eur za rezidentskú kartu, v Žiline stojí najlacnejšia karta 50 eur. Mesto je totiž rozdelené do troch zón, v druhej zóne je cena 100 eur, v prvej 200 eur. "To pritom nie je Amsterdam ani Viedeň, to sú slovenskí obyvatelia, ktorí si uvedomujú, že potreba regulácie parkovania tu je," podotkol Ftáčnik.

Žilinčania podľa jeho slov uvažujú tiež o progresívnom spoplatnení, teda čím dlhšie by vodič na mieste parkoval, tým väčšiu sumu za hodinu by zaplatil. Od druhej hodiny státia by sa poplatok zvýšil niekde o 50, inde o 100 percent. "Možno sa teda k niektorým veciam vrátime," pripúšťa primátor.

Bratislava chce nasledovať príklad Viedne

Bratislava chce nasledovať príklad Viedne, kde po začatí regulácie parkovania stúpol počet cestujúcich vo verejnej doprave. "O 12 percent sa znížil počet cestujúcich v autách, o osem percent stúpol počet cestujúcich v mestskej hromadnej doprave, z 37 na 45 percent a o ďalšie percentá narástol počet tých, ktorí cestujú bicyklom," priblížil Ftáčnik. Aj preto sa mesto podľa neho snaží zatraktívniť verejnú dopravu nákupom nových vozidiel či predlžovaním liniek.

Ftáčnik podotýka, že regulácia parkovania nie je systém proti obyvateľom mesta. V Žiline tvorí podľa Tašku príjem z rezidentského parkovania mesačne od 16 do 21 percent z celkových príjmov zo systému, zvyšok je návštevnícke parkovanie. V Amsterdame zase platby rezidentov tvoria 18 percent príjmov, 66 percent sú poplatky za parkovanie návštevníkov a 13 percent pokuty.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.