Bratislava 18. marca (TASR) - Bratislava vyniká kvalifikovanou pracovnou silou, avšak pri porovnaní kvality života ďaleko zaostáva za Viedňou, Prahou, Ľubľanou či Budapešťou. Vyplýva to z porovnávania miest v rámci projektu Európskej únie POLYCE, na ktorom sa podieľali odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU).

Projekt porovnával vývoj a aktuálnu situáciu v hlavných mestách vo viac ako stovke indikátorov v piatich oblastiach – ekonomika, mobilita, bývanie, kvalita života a demografia. Hlavné mesto SR sa dostalo mierne nad priemer v dvoch, v ekonomike a demografii.

"Bratislava má atraktívne ľudské zdroje, ale pýtam sa, či sú správne využité, ak vidíme inžinierov pracovať vo výrobe s vyšším ohodnotením, ako majú ich kolegovia vo vede a výskume. Práve vďaka ním je Bratislava silná v ekonomike," myslí si Maroš Finka z STU - SPECTRA Centra excelencie EÚ. O slovenskej metropole hovorí ako o meste s vysokou atraktivitou pre podnikanie, koncentráciou vedeckovýskumných pracovísk a vysokou konkurencieschopnosťou. "To všetko priťahuje zahraničných investorov. Opäť je však na mieste otázka, dokedy toto pozitívum ešte potiahne mesto dopredu," dodal.

Kritérium, v ktorom Bratislava prepadla, je kvalita života a iné mestá ju predbehli aj v oblasti dostupnosti bývania. "Viedeň má širokú ponuku služieb, rozvinutú a spoľahlivú vnútromestskú dopravu a rôzne formy dostupného bývania vrátane flexibilnej ponuky nájomného bývania," vysvetlil Finka. Vďaka širokej ponuke nájomných bytov môže podľa neho Viedeň aktívne ovplyvňovať trh s bytmi. "Tomu sa môže bratislavský magistrát len prizerať."

Experti, ktorí mestá porovnávali, vychádzali z dostupných štatistík, z údajov samospráv, zo sčítania obyvateľstva a v každom meste pracovná skupina zostavila panel expertov, ktorý mesto hodnotil. Dotazníky vypĺňala aj laická verejnosť. "Skúmali sme, ktoré projekty za posledných päť až desať rokov sú vnímané pozitívne a ktoré negatívne. V Bratislave boli oceňované aktivity v rámci cezhraničnej spolupráce s Rakúskom, riešenie niektorých dopravných otázok, napríklad tunel Sitina, ale aj Eurovea," priblížil Matej Jaššo z STU.

Kritiku si na druhej strane podľa Jašša vyslúžili developérske projekty ako nové Slovenské národné divadlo, River Park či Kollárovo námestie, ale aj stav hlavnej stanice, deštrukcia bratislavských vinohradov či búranie technických pamiatok. "Prekvapuje ma neschopnosť investorov vidieť obrovský potenciál priemyselných objektov, ktoré by mohli osloviť klientelu yuppies. Ak má v Bratislave rásť generácia mladých kreatívcov schopných ťahať ekonomiku, potrebujú svoj priestor, nekonvenčné formy bývania, ako napríklad lofty, špecifickú architektúru pre startupy z oblasti dizajnu, umenia, alebo IT."

Také podľa prieskumu existujú v každom z porovnávaných miest okrem Bratislavy. Vo Viedni je to známa Gasometer City - prestavba plynojemov na Guglstrasse, v Prahe zase napríklad transformácia sýpky z 19. storočia na loftové bývanie v rámci projektu Cornloft.

Bratislava podľa Finku potrebuje nový štatút a jej úloha v rámci štátu sa musí premietnuť do systému prerozdeľovania daní. "Duálna poloha mesta a samosprávneho kraja je nezmyslom, rovnako miera právomocí presunutá na mestské časti, ktorá bráni strategickému integrovanému a koordinovanému riešeniu kľúčových otázok územného rozvoja," podotkol s tým, že mesto, ktoré má byť zdrojom inovácií pre celé Slovensko, je na periférii záujmu pri podpore zo štrukturálnych fondov. "Tie sú dôležité práve pre rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, životného prostredia," uzavrel Finka.