Bratislava 17. marca (TASR) – Bratislavský Kostol svätej Alžbety, známy ako Modrý kostolík, bol vysvätený 11. októbra 1913. Základný kameň 30,9 metra dlhého kostolíka s výškou múrov 11 metrov položili v auguste 1909.

Kostol je zaujímavý modrou farbou omietky, modrou mozaikou a glazovanou strešnou krytinou. Mozaika sv. Alžbety, dcéry uhorského kráľa Ondreja II. narodenej na Bratislavskom hrade v roku 1207, je nad hlavným vchodom. Obraz tejto svätice je aj na hlavnom oltári. Kostol tvorí spolu s farou a blízkym gymnáziom ucelený urbanistický komplex postavený v secesnom duchu.

Pôvodne sa mala postaviť na podnet rodičov študentov blízkeho gymnázia školská kaplnka na formovanie študentov a spásu ich duší. Keď sa ukázalo, že kaplnka má byť súčasťou telocvične, zdvihli sa protesty. Zásluhou ministra školstva a grófky Gabriely Szápáriovej, iniciátorky zbierky na stavbu, sa podarilo presadiť, aby namiesto gymnaziálnej kaplnky postavili kostol aj pre veriacich z okolia. Bratislava získala klenot secesnej architektúry, ktorý sa pre mnohých jej obyvateľov stal miestom ich sobáša alebo krstu.

Autorom jednotného areálu školy, sakrálnej stavby a obytnej budovy neskoršej fary bol budapeštiansky architekt Edmund Lechner, ktorý navrhol jednoloďový chrám s valcovitou vežou, pokrytý modrou strechou. Kostol je ozdobený prvkami secesie – štýlu konca 19. a začiatku 20. storočia. Tvoria ich plynulá vlniaca sa krivka, ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Pravé uhly pri výzdobe nahrádza jemný oblúk. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu.

Pôvodne sivé fasády kostola, stavaného v rokoch 1909 až 1913, získali súčasnú modrú farbu až pri jeho oprave po druhej svetovej vojne, ktorá kostolík mierne poškodila. Vtedy došlo aj k zjednodušeniu jeho vnútornej výzdoby.