Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Regióny

Obec Bystričany sa skladá z troch častí: Bystričian, Viesky, Chalmovej

Na snímke Kostol sv. Anny v Chalmovej z 12. storočia, ktorá je časťou Bystričian v okrese Prievidza 11. marca 2016. Foto: TASR - Alexandra Moštková

V hornonitrianskej obci, ktorá sa rozprestiera v katastrálnom území o veľkosti 3700 hektárov žije v súčasnosti 1830 obyvateľov.

Bystričany 12. marca (TASR) - Veľké katastrálne územie, ktoré sa skladá z troch častí a osád, sakrálne pamiatky, ale i prírodné územie európskeho významu charakterizuje Bystričany v okrese Prievidza. Prvá písomná zmienka o hornonitrianskej obce pochádza zo 14. storočia, jej história sa však na základe pamiatky na jej území začala písať skôr.

"Veľké katastrálne územie predurčovalo aj minulosť, že život v obci, jej obyvateľov bol zameraný na poľnohospodárstvo. Okrem Bystričian máme aj časť Vieska, kde v súčasnosti žije okolo 180 obyvateľov, časť Chalmová so 130 obyvateľmi a máme aj osady Stará a Nová Paučica, čo sú farmárske usadlosti," uviedol starosta Bystričian Vojtech Bartoš.

Ako pokračoval, prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1388, čiže jej história je dosť dlhá. "V obci sa nachádzajú kultúrne pamiatky a nejaké objekty, ktoré si zaslúžia pozornosť. Najstaršia kultúrna pamiatka je Kostol sv. Anny v Chalmovej, ktorý spadá až do 12. storočia, to znamená, že je to jeden z najstarších kostolov na Slovensku, dnes fungujúci ako filiálka čerenianskej farnosti. Druhou pamiatkou cirkevného zamerania je náš kostol priamo v obci Bystričany, je to kostol zasvätený Najsvätejšej trojici," priblížil.

V Chalmovej, ako ďalej ozrejmil starosta, sa nachádza aj kaštieľ, ktorý obhospodarovali zemepáni. Dnes je pamiatka z prvej polovice 17. storočia, v ktorej areáli sa nachádza aj park s listnatými, ako i zahraničnými ihličnatými stromami, v správe trenčianskeho školského úradu a slúži ako reedukačné centrum. V súčasnosti má okolo 30 chovancov.

"Aj prírodné krásy v okolí sú predurčené na cestovný ruch a aj dokumentujú históriu. Ide o Hrádok, lokalitu, ktorá je z pohľadu prírody obrovsky vzácna. Je to územie genofondu, kde sú dokonca pozostatky hrádku osídleného Slovanmi. Je to lokalita európskeho významu Natura 2000, je to územie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie," vyzdvihol Bartoš.

Ako doplnil, v súčasnosti prežívajú Bystričany v tomto krásnom kuse prírody tlaky na znovuotvorenie dobývacieho priestoru. "To znepokojuje nielen mňa, ale i všetkých obyvateľov, pretože každý si vie predstaviť, aké by boli dosahy ťažby v tejto lokalite," poznamenal.

V hornonitrianskej obci, ktorá sa rozprestiera v katastrálnom území o veľkosti 3700 hektárov, zloženom z troch častí - Bystričian, Viesky a Chalmovej, žije v súčasnosti 1830 obyvateľov. Podľa slov starostu v súčasnosti je už poznačená aj istým stupňom nezamestnanosti.

Obec má záujem dobudovať kanalizáciu i opraviť komunikácie

Dobudovanie kanalizácie či oprava miestnych komunikácií patria medzi priority samosprávy Bystričian v okrese Prievidza. Obec už v uplynulom období zrealizovala aj viacero projektov, išlo o investície, ktoré financovala zo zdrojov Európskej únie (EÚ) i tých vlastných.

Na snímke obecný úrad v Bystričanoch v okrese Prievidza 11. marca 2016.
Foto: TASR - Alexandra Moštková
"Taká expanzia nebola len v tomto súčasnom období, kedy sme vďační všetkým európskym fondom, ktoré sem dotiekli do obce a z ktorých sa niečo vybudovalo, ale v histórii obce možno nájsť aj významné budovateľské úsilie našich ľudí, ktorí prispeli pri budovaní materskej školy, dnešného obecného úradu alebo kultúrneho domu na Vieske. Jednoducho to boli vybudované akcie za paštéku a pivo v akciách "Z" a tieto slúžia doteraz našim obyvateľom," spomenul starosta Bystričian Vojtech Bartoš.

Z novších projektov, ktoré sa podarilo obci zrealizovať z fondov EÚ, iných mimorozpočtových zdrojov či vlastných peňazí, to bola rekonštrukcia základnej a materskej školy, kde sa zateplili všetky budovy a vymenili sa okná, čo sa prejavilo na spotrebe plynu. Z fondov EÚ tiež samospráva zrevitalizovala centrum obce v roku 2011, ktoré využíva na rôzne spoločenské udalosti. "Vybudovali sme novú kotolňu pre telocvičňu, v súčasnosti dobieha rekonštrukcia podlahy v telocvični v základnej škole," doplnil k projektom starosta.

Bartoša podľa svojich slov naopak mrzí, že obec nedostala nejaké zdroje na dobudovanie kanalizácie. Keďže nebola zaradená do zoznamu aglomerácií, snaží sa ju dobudovať postupne z vlastných zdrojov. "Niet väčšieho nešťastia, ako keď obec má časť odkanalizovanú, časť nemá, časť má spoplatnenú a časť nemá a pritom máme funkčnú čistiareň odpadových vôd," poznamenal s tým, že samospráva už podala žiadosť o dotáciu z Environmentálneho fondu na niektoré ďalšie etapy kanalizačnej siete.

"Spravili sme aj kopu práce na obecnom majetku. Dali sme si záväzok, že tie budovy, ktoré sú obecné a nevyzerali vábne, sme postupne od roku 2011 až do vlani postupne rekonštruovali. Bol to dom smútku, zdravotné stredisko, pošta, kultúrny dom v Bystričanoch i ten na Vieske. V súčasnosti funkčne ukončujeme rekonštrukciu verejného osvetlenia v obci, kde sa vymenili všetky staré svietidlá za nové LED, vrátane výmeny napájacích káblov a napájačov," priblížil Bartoš.

Tento rok chce obec, ako ďalej ozrejmil, opraviť strechu na niekdajšej miestnej ľudovej knižnici, dnes izbe tradícií, chcela by tiež pripraviť 14 pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu, bude robiť inžinierske siete. "Musíme sa snažiť dokončiť tú kanalizáciu, pretože je to významný ekologický projekt, ktorý pomôže nám ľuďom a pomôže aj tento krajine," podotkol.

Bystričany by potrebovali aj vymeniť časti zastaraného vodovodného potrubia, tiež zrekonštruovať komunikácie, ktoré má na území 15 kilometrov a sú v zlom stave. Potrebnou je podľa starostu aj cyklotrasa z horného konca obce do bystričianskej doliny až k Hrádku, ktorá by prispela k rozvoju cestovného ruchu. "Veľkou víziou, aj keď v tejto dobe ešte nesplniteľnou, je rozvoj cestovného ruchu na báze termálnej vody," dodal.

História termálneho kúpaliska siaha do 20. rokov 20. storočia

Do 20. rokov 20. storočia siaha história termálneho kúpaliska v Chalmovej, ktorá je časťou Bystričian v okrese Prievidza. Majiteľom i prevádzkovateľom kúpaliska je samotná obec, v súčasnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti.

Na snímke vstup na termálne kúpalisko v Chalmovej, ktorá je časťou Bystričian v okrese Prievidza 11. marca 2016.
Foto: TASR - Alexandra Moštková
"Termálna voda sa v areáli kúpaliska využívala už po prvej svetovej vojne. Prvý bazén, ktorý my máme obrazovo nakreslený, je z roku 1925, kedy ho v podstate prevádzkovali vlastníci tých pozemkov, ktorí tam boli. Po prvýkrát sa vybralo vstupné na kúpalisku v Chalmovej v roku 1925, kde bol z jelšových dosiek urobený drevený bazén. Termálna voda bola v areáli, kde sa nachádza teraz termálne kúpalisko, odnepamäti. V dávnej minulosti tam chodili ženy máčať konope, pretože tá voda vyvierala priamo zo zeme," načrtol začiatky kúpaliska v Chalmovej jeho vedúci Ivan Bartoš.

Termálne kúpalisko neskôr prevádzkoval miestny národný výbor a okresný národný výbor, tiež okresná správa cestovného ruchu, pod obec Bystričany prešlo v roku 1993, v súčasnosti ho prevádzkuje Termal Chalmová - Bystričany, s.r.o., ktorej 100-percentným vlastníkom je obec.

Chalmovské kúpalisko značne postihla aj povodeň v auguste 2010, ktorá zasiahla hornú Nitru. "My sme do roku 2010 vykazovali celkom slušný kladný hospodársky výsledok a bolo možné aj niečo robiť. Po roku 2010, keď bol celý areál zaplavený, aj v bazénoch sme mali 1,7 metra vody, nás stálo nesmierne úsilie dať ho do prevádzkyschopného stavu. Ešte dnes niektoré z chatiek, ktoré zatopilo, rekonštruujeme. Toto nás v podstate zastavilo, tri roky po povodni sme boli v strate, vlaňajší rok bol o niečo lepší, vykázali sme kladný hospodársky výsledok," ozrejmil Bartoš.

V minulosti obchodná spoločnosť zrekonštruovala kryté bazény, neskôr čiastočne aj ten plavecký a detský. "Všetky tieto veci sa v podstate realizovali z vlastných prostriedkov alebo z úverov, ktoré musela splácať obec," spomenul Bartoš. Chybou v tomto areáli je podľa jeho ďalších slov to, že nie sú vysporiadané pozemky, teda, že obec nie je vlastníkom všetkých pozemkov, na ktorých stoja nehnuteľnosti. "V zásade toto nám bránilo v minulosti čerpať eurofondy, ktoré by sme mohli použiť na rozvoj kúpaliska. Obec aj v budúcnosti nebude schopná z vlastných prostriedkov urobiť nejakú väčšiu opravu, takže musíme pracovať na tom, aby sa nám tieto pozemky podarilo vysporiadať. Ak budú v budúcnosti nejaké výzvy týmto smerom z Európskej únie, tak by sme sa potom uchádzali o prostriedky. Vtedy by bolo možné urobiť väčšiu rekonštrukciu tohto areálu," poznamenal.

Termálne kúpalisko Chalmová je kúpalisko s celoročnou prevádzkou, v zimnom období má v prevádzke dva kryté sedacie regeneračné bazény s termálnou vodou, počas letných mesiacov je ešte v prevádzke 25-metrový plavecký bazén, s rovnakou dĺžkou aj detský bazén, tiež malý bazén pre deti do šesť rokov. Priamo v areáli kúpaliska sa nachádzajú aj ubytovacie kapacity vo vlastníctve obce a súkromníkov, autokemping vrátane sociálneho zázemia. Za rok kúpalisko navštívi okolo 60.000 ľudí, ide však najmä o návštevnosť počas letných mesiacov, v zime je jeho prevádzka stratová a obecná spoločnosť ho udržiava otvorené len z toho dôvodu, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu majetku.

Erb bývalej samostnatnej obce Vieska dnes slúži ako bystričiansky

Do polovice 14. storočia siaha história Viesky, niekdajšej samostatnej obce, ktorá je dnes súčasťou Bystričian, okres Prievidza. Viesku, ktorej erb je dnes erbom Bystričian, si postavili vo väčšej miere samotní obyvatelia.

"Po revolúcii, keď som bol poslanec, sme v Maďarsku zháňali erb pre Bystričany. Nemohli sme ho však zohnať, ale našli sme chalmovský a viešťanský. Heraldikom sme následne dávali návrhy na erb obce s tým, že sme zobrali prvky z toho chalmovského a viešťanskeho. To nám neschválili, keďže by nebol výrazný, preto sa viešťanský erb zobral pre Bystričany," ozrejmil niekdajší obecný poslanec a obyvateľ Viesky Marián Obžera.

Prvá písomná zmienka o Vieske pochádza z roku 1324, v minulosti pritom bola majerom niekdajšieho panstva v druhej časti Bystričian - Chalmovej. "Pán do majera potreboval nejakých nádenníkov, ktorých si zobral z Lipníka, Malej Čausy. Keď si voľačo zarobili, od pána si prikupovali pozemky. Staroviešťania zase bývali na ulici, kde dnes stojí kultúrny dom. Zato máme aj dva cintoríny," priblížil Obžera. Medzi nádenníkmi a staroviešťancami pritom bola podľa Obžeru aj rivalita, staroviešťania ich nepúšťali pásť na svoje pozemky, či nabrať si vodu zo studne.



Do 60. rokov nebol vo Vieske ani kostol či obchod, potraviny neskôr vznikli v súkromnom dome, o desať rokov neskôr si ich však svojpomocne postavili obyvatelia, ktorí pôsobili v dozornom výbore a boli aj staviteľmi. "Postupne sme budovu zväčšovali, keďže nám nechceli dať materiál, chodili sme si ho odrábať po víkendoch na prestavbe kúpeľov, budovaní obecného úradu a škôlky," doplnil Obžera.

Viešťania žili podľa bývalého obecného poslanca od 70. rokov minulého storočia družným životom, založili ako prví futbalové družstvo, v budove terajšieho kultúrneho domu, kde sa dnes slúžia aj sväté omše, usporiadavali aj zábavy, brigády, osadili okolo neho lavičky či vysadili brezy po celej ulici. Na jednej ploche vo Vieske, keď na ňu vyliali vodu a zamrzla, chodili hrávať aj hokej. "Keď sme chodili hrávať hokej, boli tam také jalšiny, každý z nás si teda zobral sekerku, odťal si z tej jalšiny a s takými prútmi sme hrávali. Pozvárali sme si hokejové bránky, kúpili si siete. Zápasy sme hrávali medzi sebou, obyvatelia Chalmovej, hornej domoviny, Viesky," spomenul.

Raritou v Prievidzskom okrese bolo aj klzisko za základnou školou priamo v Bystričanoch, ktoré vzniklo koncom 60. rokov 20. storočia. Jeho vybudovanie stálo vtedy 50.000 československých korún, malo rozmery 40 krát 23 metrov a bolo ohradené drevenými mantinelmi. Bystričianci mali aj vlastný hokejový klub. Okresná liga, v ktorej hrávali, zanikla začiatkom 80. rokov 20. storočia, keď v Prievidzi začali s výstavbou krytej športovej haly.

V. Matušková vracia výšivkami prvky folklóru do bežného oblečenia

Prostredníctvom výšiviek, ale i tkaním opaskov vracia 27-ročná Veronika Matušková z Bystričian v okrese Prievidza prvky folklóru do dnešného bežného oblečenia. "Novodobé kroje nevnímam len ako propagáciu folklóru, ale aj ako vyjadrenie lokálnej identity. Je to niečo, na čom môžeme stavať a čo z nás robí tých, čím sme. Je to naša kultúra," povedala vyštudovaná novinárka.

Absolventka gymnázia v Novákoch a neskôr aj katedry žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre sa tejto činnosti venuje už viac ako päť rokov. Začala s ňou po tom, ako sa rozišla so svojím priateľom. "Mne ide o to, aby som zo starého urobila nové, ale pritom, aby to malo ešte ten starý krojový alebo folklórny element, ale aj aby to bolo nositeľné v dnešnej dobe," poznamenala Matušková.

Inšpiráciu čerpá predovšetkým v krojoch, ktoré zbiera, ale i v etnologickej literatúre a na internete. V prípade krojov ide nielen o tie z hornej Nitry, ale i zo Slovenska a zahraničia. "Niektoré kroje sa mi dostali takpovediac pod ruku náhodou, niektoré som si aj kúpila. Hlavne mi ide o to, aby som inšpiráciu brala zo slovenských aj slovanských krojov, ale mám aj jeden z Rumunska. A musím povedať, že teda u nich tie vzory alebo kroje sú dosť podobné našim, možno aj preto, že valašská kolonizácia prešla až k nám," priblížila.

Svoju prácu prezentovala najskôr na internete prostredníctvom blogu, nedávno robila aj prednášku pre študentky odevného dizajnu v Združenej strednej odbornej škole obchodu a služieb v Prievidzi. "Odozva bola naozaj dobrá, pretože študentky to naozaj zaujalo. Pochopili, že výšivky nepatria do múzea, ale že sa z nich dá urobiť niečo nové a je to pekné," podotkla.

Matušková je aj spoluorganizátorkou festivalu Svojráz, ktorého prvý ročník sa konal vlani v Senici, pričom išlo práve o spojenie moderného sveta s folklórom. "Nebol to klasický folklórny festival, my sme totiž ľudí zatiahli priamo do neho, čiže ho aj oni sami tvorili. Mali sme tam remeslá, bojové umenia, koncert aj historické prednášky odborníkov. Ľudia si tam mohli vyrobiť kožený náramok či sa naučiť plieskať bičom," dodala Matušková.