Handlová 10. augusta (TASR) – V baníckej Handlovej si dnes Dňom bielych ruží, po druhýkrát, pripomenuli najväčšiu banskú tragédiu v histórii slovenského baníctva spred troch rokov. Vtedy v podzemí tamojšej Východnej šachty pri požiari a explozívnom vyhorení požiarnych splodín zahynulo pri výkone svojho povolania 20 baníkov a banských záchranárov.

Požiar vznikol oxidáciou uhlia
Na počesť obetí sa v centre mesta presne o pol desiatej predpoludním rozzvučali zvony na Kostole svätej Kataríny. Bolo to presne v čase, keď sa 10. augusta 2009 banský dispečer naposledy telefonicky spojil s čatou banských záchranárov, ktorí tam prišli hasiť požiar, vzniknutý oxidáciou uhlia. Práve vtedy nastal v banských chodbách výbuch a chlapi sa už neozvali. Pri obnovenom pamätníku tragédie, bronzovom súsoší predstavujúcom baníka v minulosti a súčasnosti, zapaľovali sviečky a kahance predstavitelia a obyvatelia mesta, pozostalí obetí, zástupcovia Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), baníckych spolkov, ale aj baníckych inštitúcií a kládli k nemu symbolicky biele ruže. Prišli aj kolegovia práve slúžiaci v rámci nepretržitej pohotovosti na Hlavnej banskej záchrannej stanici v Prievidzi.

Biela značí nevinnosť
Tento deň, 10. august, Národná rada SR vlani schválila ako pamätný deň SR - Deň obetí banských nešťastí SR. V Handlovej si tragédiu od minulého roka začali pripomínať ako Deň bielych ruží. „Biela je farbou nevinnosti a zelené lístky sú farbou života a nádeje“, objasnil túto symboliku primátor Handlovej, bývalý banský technik Rudolf Podoba, ktorý bol iniciátorom zákona o pamätnom dni. Rok po tragédii osadili pri pamätníku aj pamätnú tabuľu, ktorú vytvoril Handlovčan, akademický maliar Rudolf Cigánik.

S prírodou sa nám nikdy nepodarí vychytračiť
Handlovská tragédia, podľa Podobu ukázala, že celoslovenská verejnosť si váži prácu ľudí, ktorí sa denno-denne ponárajú do hlbín zeme a vynášajú na povrch suroviny, s ktorými sa delia v podobe energií a nerastných surovín so všetkými občanmi Slovenska. Banícka práca bola a bude riziková, s tým chlapi tohto remesla fárajú do baní. „Som presvedčený o tom, že baníctvo bolo, je a bude. Napriek tomu, že príroda je silná a len veľmi ťažko vydáva svoje poklady. Nikdy s ňou však nedokážeme vychytračiť. Čo je dôležité, aby sme sa vzájomne rešpektovali a žili v symbióze s prírodou. Musíme rešpektovať isté prírodné zákony a riadiť sa aj bezpečnostnými predpismi. Ak to dodržíme, tak som si istý, že k ďalším podobným tragédiám už nedôjde “, konštatoval primátor. Priznal sa, že podmienky vo Východnej šachte dôverne pozná, pracoval tam niekoľko rokov ako banský technik. V roku 1991 bola šachta pre ťažké banské podmienky odstavená. V roku 1998 sa do nej baníci opäť vrátili.

Zvýšila sa bezpečnosť v práci
„V súčasnosti je oblasť v mieste požiaru spoľahlivo izolovaná a neohrozuje ďalšie pracoviská na ťažbe uhlia. V tejto časti Východnej šachty už neplánujeme ďalšie banské aktivity“, povedala hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Uviedla, že po tragédii urobili bane množstvo bezpečnostných opatrení, najmä v protipožiarnej prevencii. Zvýšili dôraz na bezpečnosť pri práci vo všetkých ťažobných úsekoch Hornonitrianskych baní. Výsledkom je, že za uplynulé tri roky nezaznamenali žiadne nepredvídané mimoriadne udalosti, ktoré by mali vplyv na bezpečnosť baníkov.