Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tradičné prenosné drevené podpolianske betlehemy, ako aj odevy betlehemcov na Podpoľaní dedia z pokolenia na pokolenie, pričom sa stále vylepšujú.
Autor TASR
Detva 14. decembra (TASR) - Malé prenosné betlehemy, ktoré boli v minulosti typickým znakom vianočných pochôdzok podpolianskych betlehemcov, mali možnosť vidieť v sobotu aj návštevníci 19. ročníka prehliadky koledníkov na námestí v starej Detve. Ukážky vianočných a novoročných hier z Podpoľania v podaní tamojších chlapcov a mládencov, uchovávajúcich tradície starých otcov, boli súčasťou detvianskeho jarmoku.
"Dnes tu máme osem betlehemských skupín z rôznych častí Podpoľania. Každá sa môže pochváliť prenosným dreveným či kombinovaným betlehemom, z ktorých niektoré vyrobili ešte ich predkovia v druhej polovici 20. storočia," povedala pre TASR Emília Sekerešová z detvianskeho kultúrneho centra.
"Náš betlehem je niekoľko desaťročí starý. Robil ho Milan Václavík. Postupom času, ako na ňom putovaním po dedine odchádzali jednotlivé súčasti, sa tieto nahradzovali novými. Drevený základ, ako aj figúrky ostali však pôvodné," povedal pre TASR Peter Kršiak, ktorý šéfuje skupine betlehemcov z Detvianskej Huty.
Podľa neho sa však prenosných betlehemov v obci zachovalo viac. "Väčšinou sú už nepoužívané, na povalách domov. My sa o náš však ešte staráme," dodal. Pochôdzky betlehemcov v Detvianskej Hute robia podľa neho dnes až štyri skupiny mládencov. "My reprezentujeme stred dediny a sú ešte chlapci - betlehemci z Komárna, Štolianska a z Vrchdobroče," vymenoval.
Podľa Sekerešovej sa tradičné prenosné drevené podpolianske betlehemy, ako aj odevy betlehemcov na Podpoľaní dedia z pokolenia na pokolenie, pričom sa stále vylepšujú. Väčšinu podpolianskych prenosných betlehemov vyrobili tamojší ľudoví umelci najmä v 60. a 70. rokoch uplynulého storočia. Jasličky dávali na slamu do malých kostolíkov z dreva či papiera. Tie, ktoré sú opatrené remeňmi, nosia betlehemci prevesené cez plece dodnes.
Zachovávajú sa a písomne či ústne sa prenášajú aj koledy. Deti sa ich učia od starších chlapcov, ktorí túto záľubu už zavesili na klinec, ale aj v škole, kde ich k tomu vedú niektorí zanietení učitelia.
Pochôdzky koledníkov na Podpoľaní sa začínajú na Štedrý večer, po polnočnej omši a končia sa až na Štefana. Prejsť časť detvianskeho a hriňovského chotára stojí veľa námahy a pre mnohých je to aj poriadna fuška. Ako TASR povedal Kršiak, za dva dni prechodia neraz aj 200 domov.
"Dnes tu máme osem betlehemských skupín z rôznych častí Podpoľania. Každá sa môže pochváliť prenosným dreveným či kombinovaným betlehemom, z ktorých niektoré vyrobili ešte ich predkovia v druhej polovici 20. storočia," povedala pre TASR Emília Sekerešová z detvianskeho kultúrneho centra.
"Náš betlehem je niekoľko desaťročí starý. Robil ho Milan Václavík. Postupom času, ako na ňom putovaním po dedine odchádzali jednotlivé súčasti, sa tieto nahradzovali novými. Drevený základ, ako aj figúrky ostali však pôvodné," povedal pre TASR Peter Kršiak, ktorý šéfuje skupine betlehemcov z Detvianskej Huty.
Podľa neho sa však prenosných betlehemov v obci zachovalo viac. "Väčšinou sú už nepoužívané, na povalách domov. My sa o náš však ešte staráme," dodal. Pochôdzky betlehemcov v Detvianskej Hute robia podľa neho dnes až štyri skupiny mládencov. "My reprezentujeme stred dediny a sú ešte chlapci - betlehemci z Komárna, Štolianska a z Vrchdobroče," vymenoval.
Podľa Sekerešovej sa tradičné prenosné drevené podpolianske betlehemy, ako aj odevy betlehemcov na Podpoľaní dedia z pokolenia na pokolenie, pričom sa stále vylepšujú. Väčšinu podpolianskych prenosných betlehemov vyrobili tamojší ľudoví umelci najmä v 60. a 70. rokoch uplynulého storočia. Jasličky dávali na slamu do malých kostolíkov z dreva či papiera. Tie, ktoré sú opatrené remeňmi, nosia betlehemci prevesené cez plece dodnes.
Zachovávajú sa a písomne či ústne sa prenášajú aj koledy. Deti sa ich učia od starších chlapcov, ktorí túto záľubu už zavesili na klinec, ale aj v škole, kde ich k tomu vedú niektorí zanietení učitelia.
Pochôdzky koledníkov na Podpoľaní sa začínajú na Štedrý večer, po polnočnej omši a končia sa až na Štefana. Prejsť časť detvianskeho a hriňovského chotára stojí veľa námahy a pre mnohých je to aj poriadna fuška. Ako TASR povedal Kršiak, za dva dni prechodia neraz aj 200 domov.
