Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V dokumente je zachytené i to, ako sa zmenili technologické postupy pri výstavbe.
Autor TASR
,aktualizované Košice 25. apríla (TASR) - Dokumentárny film Terasa – miesto pre život s podtitulom Svedectvo o ľuďoch a dobe, ktorý v stredu v premiére uviedli v Košiciach, zachytáva históriu najväčšieho košického sídliska.
"Je to taká rekapitulácia celého procesu od vzniku plánov až po realizáciu jednotlivých Luníkov, spomienky ľudí, ktorí do procesu vstupovali, ľudí, ktorí sa nasťahovali do toho prostredia z rôznych dedín z celého východného Slovenska. Je to taká živá pamäť, myslím si že Košíc, ktorá zostane ďalším generáciám," uviedla pre TASR producentka Eva Kratochvílová.
Počas vzniku filmu ju zaujali viaceré momenty. V každej práci sa podľa nej dajú nájsť veci, z ktorých je človek veľmi milo prekvapený, alebo je to niečo, čo pred päťdesiatimi rokmi fungovalo a dnes napriek jednoduchosti nefunguje. "Napríklad, že každý veľký výrobný podnik, ktorý sa zúčastňoval výstavby, mal svoje dokonalé učňovské školstvo v rôznych odvetviach, čiže boli sebestační a odborníkov mali pod vlastnou strechou," vysvetlila Kratochvílová.
V dokumente je zachytené i to, ako sa zmenili technologické postupy pri výstavbe. "To je na tom to vzácne, že ako je možné, že dokázali pri týchto technológiách ročne postaviť 2000 bytov," doplnila Kratochvílová.
„Nie všetko, čo bolo v minulosti, bolo zlé. To je taká tá podstata toho. Dnes si ani nevieme predstaviť, že ako by sme stavali, a ako dlho sídlisko pre 40.000 ľudí, a ako by vyzeralo. Keď si zoberieme, že v roku 1962 to začali stavať a v roku 1975 sa dokončieval Luník VIII, tak asi tam bola nejaká šikovnosť a vedomosti tých ľudí," povedal režisér Peter Hrabinský.
Film zachytáva prvé územné plány Košíc, ale ozrejmuje aj to, čo je urbanizmus. "Genialita v Košiciach bola to, že už vlastne prví 'otcovia mesta' prišli na to, že pravdepodobne Moyzesova ulica ako ohraničenie nebude stačiť, čiže niekde treba ísť ďalej. Profesor Fuchs, brniansky architekt vybral územie Terasy, kde bolo vojenské cvičisko a povedal, že to je asi ideálne miesto, kde by sa Košice mohli rozrásť," vysvetlil Hrabinský.
Róbert Berenhaut ako fotograf niekdajších Východoslovenských novín zhotovil z výstavby sídliska stovky fotografií. V pamäti mu utkvel jeden záber. "Vysoká desaťposchodová budova a jedno staré auto, možno osemdesiatročné, taký starý 'tragáč' v popredí. Zospodu som to odfotil, ako sa snúbi staré s novým," dodal Berenhaut.
Najbližšie budú môcť záujemcovia film vidieť v košickom kine Úsmev koncom mája.
"Je to taká rekapitulácia celého procesu od vzniku plánov až po realizáciu jednotlivých Luníkov, spomienky ľudí, ktorí do procesu vstupovali, ľudí, ktorí sa nasťahovali do toho prostredia z rôznych dedín z celého východného Slovenska. Je to taká živá pamäť, myslím si že Košíc, ktorá zostane ďalším generáciám," uviedla pre TASR producentka Eva Kratochvílová.
Počas vzniku filmu ju zaujali viaceré momenty. V každej práci sa podľa nej dajú nájsť veci, z ktorých je človek veľmi milo prekvapený, alebo je to niečo, čo pred päťdesiatimi rokmi fungovalo a dnes napriek jednoduchosti nefunguje. "Napríklad, že každý veľký výrobný podnik, ktorý sa zúčastňoval výstavby, mal svoje dokonalé učňovské školstvo v rôznych odvetviach, čiže boli sebestační a odborníkov mali pod vlastnou strechou," vysvetlila Kratochvílová.
V dokumente je zachytené i to, ako sa zmenili technologické postupy pri výstavbe. "To je na tom to vzácne, že ako je možné, že dokázali pri týchto technológiách ročne postaviť 2000 bytov," doplnila Kratochvílová.
„Nie všetko, čo bolo v minulosti, bolo zlé. To je taká tá podstata toho. Dnes si ani nevieme predstaviť, že ako by sme stavali, a ako dlho sídlisko pre 40.000 ľudí, a ako by vyzeralo. Keď si zoberieme, že v roku 1962 to začali stavať a v roku 1975 sa dokončieval Luník VIII, tak asi tam bola nejaká šikovnosť a vedomosti tých ľudí," povedal režisér Peter Hrabinský.
Film zachytáva prvé územné plány Košíc, ale ozrejmuje aj to, čo je urbanizmus. "Genialita v Košiciach bola to, že už vlastne prví 'otcovia mesta' prišli na to, že pravdepodobne Moyzesova ulica ako ohraničenie nebude stačiť, čiže niekde treba ísť ďalej. Profesor Fuchs, brniansky architekt vybral územie Terasy, kde bolo vojenské cvičisko a povedal, že to je asi ideálne miesto, kde by sa Košice mohli rozrásť," vysvetlil Hrabinský.
Róbert Berenhaut ako fotograf niekdajších Východoslovenských novín zhotovil z výstavby sídliska stovky fotografií. V pamäti mu utkvel jeden záber. "Vysoká desaťposchodová budova a jedno staré auto, možno osemdesiatročné, taký starý 'tragáč' v popredí. Zospodu som to odfotil, ako sa snúbi staré s novým," dodal Berenhaut.
Najbližšie budú môcť záujemcovia film vidieť v košickom kine Úsmev koncom mája.
