Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dopravný systém, v ktorom dominujú osobné autá, je podľa Pavla Fábryho z Greenpeace Slovensko jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Dopravná situácia v Bratislave a na Slovensku patrí dlhodobo medzi najhoršie v Európskej únii. Hlavné mesto trápi vysoká úmrtnosť chodcov, znečistené ovzdušie a zvyšujúci sa počet áut na cestách. Poukazujú na to zahraniční experti v reporte Udržateľná mobilita v Bratislave, ktorý v stredu odovzdali enviroorganizácie námestníčke primátora Lenke Antalovej Plavúchovej.
Organizácie Greenpeace Slovensko, Znepokojené matky a Cyklokoalícia v stredu ráno spoločne merali rýchlosť na Vajanského nábreží v Bratislave. V rámci zóny 30 je tam podľa organizácií povolená 50-kilometrová rýchlosť. Cieľom bolo upozorniť hlavné mesto na potrebu zón 30 slúžiacich na spomalenie a zvýšenie bezpečnosti dopravy. Stredajšie meranie ukázalo, že vodiči porušovali predpísanú rýchlosť.
Aktivisti akciou poukázali aj na potrebu opatrení, ktoré spomalia automobilovú dopravu a zvýšia bezpečnosť na cestách. Na tento problém a tiež na absenciu dlhodobej vízie poukazujú aj zahraniční experti v reporte.
V reporte o udržateľnej mobilite v Bratislave sa uvádza nedostatok vízie a ambícií mesta v oblasti udržateľnej mobility, upokojovania individuálnej automobilovej dopravy a zvyšovania bezpečnosti na cestách. Zároveň poskytuje aj súhrn odporúčaní, ktorými by sa Bratislava mohla inšpirovať od iných európskych miest.
Dopravný systém, v ktorom dominujú osobné autá, je podľa Pavla Fábryho z Greenpeace Slovensko jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy. Podotýka, že ak je cieľom vytvoriť udržateľnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie mestá pre všetkých, musí sa dať prednosť udržateľným formám mobility pred podporou individuálnej automobilovej dopravy.
"Väčšina ulíc v Bratislave je vhodná na realizáciu zón 30 s prvkami dopravného upokojovania rovnako, ako to vidíme v iných mestách, kde funguje doprava a život mesta oveľa lepšie. Týmto spôsobom sa pomerne rýchlo dá dosiahnuť zlepšenie bezpečnosti pre všetky obyvateľky a obyvateľov v krátkodobom horizonte," hovorí Kristína Griačová z občianskeho združenia Cyklokoalícia. Poznamenala, že mesto si ciele zadefinovalo v Akčnom pláne rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, zatiaľ ich však nenapĺňa.
Ivana Nemethová zo Znepokojených matiek hovorí, že v Bratislave sa deje veľa pozitívnych zmien, ale primátor Matúš Vallo nedáva dôraz na zastavenie nárastu automobilovej dopravy. "Chceme mať zdravé, bezpečné a inkluzívne mesto pre nás a naše deti a zároveň musíme aktívne znižovať emisie a adaptovať sa na zmenu klímy," uviedla.
Organizácie Greenpeace Slovensko, Znepokojené matky a Cyklokoalícia v stredu ráno spoločne merali rýchlosť na Vajanského nábreží v Bratislave. V rámci zóny 30 je tam podľa organizácií povolená 50-kilometrová rýchlosť. Cieľom bolo upozorniť hlavné mesto na potrebu zón 30 slúžiacich na spomalenie a zvýšenie bezpečnosti dopravy. Stredajšie meranie ukázalo, že vodiči porušovali predpísanú rýchlosť.
Aktivisti akciou poukázali aj na potrebu opatrení, ktoré spomalia automobilovú dopravu a zvýšia bezpečnosť na cestách. Na tento problém a tiež na absenciu dlhodobej vízie poukazujú aj zahraniční experti v reporte.
V reporte o udržateľnej mobilite v Bratislave sa uvádza nedostatok vízie a ambícií mesta v oblasti udržateľnej mobility, upokojovania individuálnej automobilovej dopravy a zvyšovania bezpečnosti na cestách. Zároveň poskytuje aj súhrn odporúčaní, ktorými by sa Bratislava mohla inšpirovať od iných európskych miest.
Dopravný systém, v ktorom dominujú osobné autá, je podľa Pavla Fábryho z Greenpeace Slovensko jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy. Podotýka, že ak je cieľom vytvoriť udržateľnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie mestá pre všetkých, musí sa dať prednosť udržateľným formám mobility pred podporou individuálnej automobilovej dopravy.
"Väčšina ulíc v Bratislave je vhodná na realizáciu zón 30 s prvkami dopravného upokojovania rovnako, ako to vidíme v iných mestách, kde funguje doprava a život mesta oveľa lepšie. Týmto spôsobom sa pomerne rýchlo dá dosiahnuť zlepšenie bezpečnosti pre všetky obyvateľky a obyvateľov v krátkodobom horizonte," hovorí Kristína Griačová z občianskeho združenia Cyklokoalícia. Poznamenala, že mesto si ciele zadefinovalo v Akčnom pláne rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, zatiaľ ich však nenapĺňa.
Ivana Nemethová zo Znepokojených matiek hovorí, že v Bratislave sa deje veľa pozitívnych zmien, ale primátor Matúš Vallo nedáva dôraz na zastavenie nárastu automobilovej dopravy. "Chceme mať zdravé, bezpečné a inkluzívne mesto pre nás a naše deti a zároveň musíme aktívne znižovať emisie a adaptovať sa na zmenu klímy," uviedla.
