< sekcia Regióny

Fotografia odkrýva múry kláštorné i steny v detskom domove

Ukážka z výstavy Damnatio memoriae – stratenie pamiatky. Foto: Peter Lančarič

Fotografie detí nemôžeme obísť, sú silné svojím osudom a pohľadom. Zadívajme sa im do očí, ktoré nežalujú, iba smútia za láskou od tých nepoznaných najbližších, uvádza kurátorka výstavy K. Kubíková.

Bratislava 26. marca (TERAZ.SK) - Výstava sociálneho dokumentu zachytáva život v detskom domove a súčasne prepája i objekty kláštora.

Vo štvrtok 28. marca sa pre verejnosť otvoria dve výstavy – v Galérii Mestskej knižnice v Podolínci a v kláštornej záhrade redemptoristov. Súčasťou projektu je i obrazová publikácia Damnatio memoriae – stratenie pamiatky, kde je na ploche 178 strán prezentovaný výber najlepších prác autorov a študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, participujúcich na projekte.

Výstavný projekt Damnatio memoriae – stratenie pamiatky prezentuje v širších kontextoch formou umeleckého dokumentu pohľad na súčasné sociálne a duchovné mobility objektu kláštora v Podolínci, kde pod jednou strechou koexistujú Špeciálna základná škola sv. Klementa Hofbauera, Detký domov sv. Klementa Hofbauera a vlastník objektu, Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristi.

Ukážka z výstavy Damnatio memoriae – stratenie pamiatky.
Foto: Jozef Sedlák


Kláštor je priestorom pre duchovno-misijný život rehoľníkov, súčasne slúži ako špeciálna základná škola a detský domov pre sociálne znevýhodnené deti. Kláštor je objektom, v ktorom sú učitelia a rehoľníci zároveň sociálnymi pracovníkmi, ale aj náhradnými rodičmi – otcami, matkami, bratmi, sestrami. Silný odkaz skrýva aj jeho história počas komunistického režimu, kedy kláštor slúžil v 50. rokoch 20. storočia ako väzenie pre rehoľníkov.

"Projekt je výnimočný práve tým, že sa nestal pre nás jednoduchou témou alebo všeobecným pojmom. Nestal sa ani posthumanistickým portrétom komunity detí za zrkadlom či rehoľníkov uzavretých do seba, ktorých pozorujeme a posudzujeme v súvislostiach predkladaných stereotypov. Naopak, stal sa výnimočným práve spojením všetkých možných úvah, ako uchopiť skrytý obraz veľkých i malých príbehov rehoľného spoločenstva, detských snov, ťaživých odkazov o zmysle utrpenia, politického prenasledovania, obnovenia činnosti kláštora a nachádzania novej identity a duchovnej perspektívy," hovorí autor projektu Jozef Sedlák.



"V kláštore u pátrov redemptoristov sa hľadá človek, keď sa slávi sv. omša, v spovedi, v rozhovoroch aj v práci. V kláštore je prítomná Božia sila, ktorá hľadá čo sa stratilo, hľadá tvár človeka. Tu sa stratený človek môže nájsť v najhlbšej podstate svojho bytia. Sú stratené deti aj nechcené deti svojich rodičov. Detský domov v kláštore dáva deťom pocit domova. Sú tu ľudia, ktorí ,,strateným“ dávajú pocítiť domov. Mnohí si tu nájdu nových súrodencov, otcov aj mamy. Kláštor v Podolínci nie je stratená pamiatka. Je to pamiatka, kde sa nachádza človek v plnej kráse. Vstúpili sme do dverí kláštora a našli sme tam plný dom ľudí a Božej lásky," dopĺňa spoluautor projektu Ľubomír Hajdučík.

Ukážka z výstavy Damnatio memoriae – stratenie pamiatky.
Foto: Ľubomír Hajdučík


"Fotografie detí nemôžeme obísť, sú silné svojím osudom a pohľadom. Zadívajme sa im do očí, ktoré nežalujú, iba smútia za láskou od tých nepoznaných najbližších. Aby sme sa dokázali vcítiť do ich života, musíme chcieť ponoriť sa do svojho vnútra a položiť si otázku: Kto je ľudská bytosť a kto som JA na tomto svete? Fotografie spolu s obrazovou publikáciou opustených detí, nie vlastnou vinou, interpretujú realitu života. Stali sa príbehom nechcených, odvrhnutých, dôležitých pre štatistické údaje. Sú precíteným dialógom fotografov s objektom fotografovania - človekom, ktorý je darom života," hovorí kurátorka výstavy Klára Kubíková.

Fotografka Petra Cepková približuje, že "ocitnúť sa v detskom domove, kde sú múry v izbách detí metaforicky studenšie ako januárové ráno, je ako zobudiť sa a zistiť, že sme sami. Zistiť, že domov a rodina, to patrenie niekam, k niekomu, kto utíši všetky bolesti detstva, je až príliš veľa. Človek by si mal vytvárať ten najintímnejší vzťah v súlade s otázkou „Kto som?“ (veriť a v súlade s touto vierou žiť), pretože ako inak by sme mohli zniesť pohľad na smútok v očiach opustených detí? Je to ako siahanie po nekonečne..."

Ukážka z výstavy Damnatio memoriae – stratenie pamiatky.
Foto: Petra Cepková


Otvorenie výstavy: Štvrtok 28. marca 2019 o 13:00 h.

Vystavujúci autori: Petra Cepková, Ľubomír Hajdučík, Jozef Sedlák
Vystavujúci študenti FMK UCM, Trnava: Peter Lančarič, Jakub Kovalík, Ľubo Baran, Nikoleta Danišová, Nikola Hudáková, Eva Jonisová, Lukáš Kala, Kristína Mayerová, Klaudia Šútorová, Magdaléna Tomalová, Mária Vencelová, Aneta Kmecová a Veronika Bucsuházyová