< sekcia Regióny

Geologický prieskum toxickej skládky vo Vrakuni by mal skončiť na jar

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Na toxickej skládke bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v súčasnosti prebieha podrobný geologický prieskum, ktorý realizuje ministerstvo životného prostredia.

Bratislava 13. februára (TASR) - Na toxickej skládke bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa v súčasnosti prebieha podrobný geologický prieskum, ktorý realizuje ministerstvo životného prostredia. Prieskum sa má dokončiť na jar. Za odstránenie skládky spustili občianski aktivisti a niektorí miestni poslanci Vrakune vo štvrtok (12.2.) petíciu. Pre skládku vraj hrozí ekologická katastrofa.

Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Maroša Stana je táto lokalita pre envirorezort prioritou. Po skončení prieskumu by sa podľa jeho slov mal začať proces určenia povinnej osoby, ktorá má územie vyčistiť. "V prípade, že ponesieme za odstránenie záťaže zodpovednosť, budeme sa uchádzať o financie na jej likvidáciu z Operačného programu Kvalita životného prostredia," spresnil pre TASR Stano.

Hlavné mesto tvrdí, že z hľadiska prieskumu poskytuje ministerstvu súčinnosť. "Len čo budú známe výsledky, na situáciu budeme reagovať," povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.

CHZJD v roku 1991 zmenili svoj názov na Istrochem. O tri roky neskôr bol privatizovaný ako akciová spoločnosť. V roku 2002 sa stal súčasťou Agrofertu Holding. Od roku 2006 je súčasťou spoločnosti Duslo.

Podľa hovorcu Agrofertu Karla Hanzelku skládka nie je vo vlastníctve spoločnosti Duslo ani Istrochem Reality. "V roku 1983 požiadal Obvodný národný výbor Bratislava II o prevod lokality skládky ako národného majetku z vlastníctva CHZJD do svojej správy a užívania. Tento prevod bol zrealizovaný a ukončený do roku 1989," vysvetlil pre TASR.

Potvrdzuje však, že vtedajšie chemické závody v 60. a 70. rokoch minulého storočia vyvážali odpad do suchého ramena Malého Dunaja, na území mestských častí Vrakuňa a Ružinov. V akom množstve, však nevie. "Skládku riadne povolili vtedajšie úrady a naváženie bolo legálne. Po jeho ukončení bola skládka rekultivovaná podľa vtedy platných predpisov," dodal Hanzelka.

Jeden z iniciátorov petície za odstránenie skládky Miroslav Dragun z mimovládnej organizácie Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja tvrdí, že v skládke sa nachádza toxický odpad. Ten predstavuje ešte väčšie ohrozenie zdroja pitnej vody na Žitnom ostrove, ako to bolo v 70. rokoch minulého storočia pri havárii rafinérie Slovnaft.

"Pokiaľ by sa chemické látky zo skládky dostali do podzemných vôd Žitného ostrova, hrozí ešte väčšia ekologická katastrofa," tvrdí Dragun. To, že sa tak už pomaly deje, mal vraj potvrdiť aj Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny. Podľa poslanca Vrakune Juraja Štubniaka sa na skládke nachádza približne 90.000 kubických metrov najtoxickejšieho odpadu na rozlohe 4,65 hektára. Tvrdí, že sú tam uložené kovové sudy, ktoré sú vo vlhkom prostredí, a preto netesnia a chemické látky z nich postupne vytekajú do pôdy. "Bohužiaľ, podložie je štrkovitého materiálu, čiže veľmi dobre vsakuje a toxické látky sa dostávajú do spodných vôd," podotkol Štubniak.

Petíciu plánujú poslať vláde SR a primátorovi Bratislavy Ivovi Nesrovnalovi, aby zabezpečili bezodkladné odstránenie skládky.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.