Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Regióny

Obyvateľov Koprivnice zvyknú volať Pokrivničane alebo mačankare

V zrekonštruovanej miestnej kúrii v obci Koprivnica, okres Bardejov, začiatkom tohto roka otvorili denný stacionár. V sídle niekdajších koprivnických zemepánov sa dnes stretávajú dôchodcovia, 29. apríl 2016. Foto: TASR - Ján Lašák

V obci žije viac ako 680 obyvateľov, pričom je tu takmer rovnaký počet žien a mužov.

Koprivnica 30. apríla (TASR) – Podľa množstva žihľavy, ktorú tu odjakživa ľudia zbierali pre zvieratá, sa volá dedinka Koprivnica na juhovýchode Bardejovského okresu. Tá od svojho vzniku niesla vždy tento názov aj keď v rôznych jazykových podobách.

"V časoch, keď sa všetky oficiálne názvy museli písať po maďarsky, sa dedina volala Kaproncha. To bolo pravdepodobne odvodené od slova kopriva, pretože tak sa hovorilo žihľave, ktorá sa tu hojne vyskytovala. My ju však po šarišsky voláme pokriva a preto nás aj tak volajú Pokrivničane," vysvetlil vznik názvu starosta Peter Krupa.

Žihľava sa na svahoch i v okolí miestnych potokov zbierala hlavne preto, že ňou ľudia kŕmili domáce zvieratá. Miestni však túto pŕhlivú rastlinu nezbierali len v minulosti, ešte aj dnes stretnete gazdinky a deti s košíkom alebo plachtou, ako idú na žihľavu.

"Od jari do leta, vždy ráno i večer ľudia chodia a hľadajú žihľavu s koskami. Dokonca sa aj predháňajú, aby sa dostali na miesta, kde je krajšia a mladšia. Potom ju doma pomelú pre maličké húsatá a káčatá," pokračoval Krupa.

Konštatoval, že ľudia sú tu pracovití a medzi sebou vychádzajú dobre, ako sa na susedov patrí. V obci žije viac ako 680 obyvateľov, pričom je tu takmer rovnaký počet žien a mužov. Starosta prezradil, prečo sa muži, ktorí sa všeobecne považujú za to silnejšie pohlavie, musia mať na pozore.

"V roku 2015 sa v našej dedinke narodilo osem detí a všetko to boli dievčatá. Ani sme si to nevšimli, veď sa tešíme z každého nového občana. Len na konci roka, keď sa robila bilancia, sme prišli na túto skutočnosť. Tento rok opäť dievčatá vedú," povedal so smiechom Krupa pri pohľade na zápisy v matričnej knihe.

Verí, že keď zostanú tí malí Koprivničania žiť v rodnej dedine a budú jesť veľa mačanky, ktorá je tu veľmi obľúbená, budú zdraví a šťastní. Typické jedlo totiž obyvateľom tejto dediny dalo aj inú prezývku - v okolí ich volajú mačankare.

V starej kúrii z 19. storočia dnes vládnu dôchodcovia

V starej kúrii v centre obce Koprivnica v okrese Bardejov pred rokmi bývali páni a veľkostatkári, neskôr tu šéfovali učitelia v základnej škole a dnes tu majú hlavné slovo dôchodcovia.

V zrekonštruovanej miestnej kúrii v obci Koprivnica, okres Bardejov, začiatkom tohto roka otvorili denný stacionár. V sídle niekdajších koprivnických zemepánov sa dnes stretávajú dôchodcovia.
Foto: TASR - Ján Lašák
Kúria z 19. storočia je jednou z najzaujímavejších architektonických pamiatok v Koprivnici. Tamojší statkári tu mali sídlo a odtiaľto riadili svoje hospodárstvo v celom okolí. Po druhej svetovej vojne tu umiestnili základnú školu, ktorá sa však neskôr presídlila do vlastnej budovy a objekt postupne chátral.

V 90. rokoch v rámci reštitúcií si na kúriu a ďalšie majetky nárokovali jej niekdajší majitelia. Objekt bol však v zlom technickom stave, a tak ho neprevzali a prijali kompenzáciu. V priebehu niekoľkých rokov sa obci podarilo kúriu získať do vlastníctva a následne ju zrekonštruovať.

Do miestneho kaštieľa, ako tento objekt všetci nazývajú, umiestnili najskôr obecnú knižnicu. Následne sa tu vytvorili spoločenské priestory, ktoré slúžia dedinčanom na rôzne príležitosti. Je tu hlavná spoločenská miestnosť, veľká zasadačka, kuchyňa a jedáleň. Počas víkendov sa tu konajú oslavy a spoločenské stretnutia.

Na svoje zasadania kaštieľ využívajú hasiči, miestny futbalový klub, Spolok Červeného kríža. Od januára tohto roka tu funguje denný stacionár, kde sa schádza zhruba 30 tamojších dôchodcov.

„Ako sme sa sem pekne vrátili, však? Niekedy sme sem chodili do školy. Práve v tejto miestnosti bola trieda a vedľa tabule kachľovec, kde sa v zime kúrilo. Dnes tu sedíme ako dôchodcovia. Tu si robíme aj stretnutia spolužiakov zo školy,“ hovorí s nostalgiou učiteľka na dôchodku Alica Barlíková.

Pri stole sedí Andrej Džalaj a spolu so svojimi rovesníkmi hrá žolíka, kým bude pripravený obed v jedálni. Jeho manželka Mária vyplňuje krížovku a spomína na školské časy, ako tu "decká" kedysi vyvádzali. V tom boli experti najmä chlapci a niekedy sa im vraj ušlo aj poza uši.

„Pozrite sa na môjho muža, na ten nos. Mne hovoril, že mu ho zlámali pri futbale, to určite. Jeho stará mama, ktorá tu robila školníčku, ho nachytala v škole na záchode fajčiť a chcela ho udrieť, on sa nejako zle otočil a šup s drevom mu zlámali nos,“ dodáva so smiechom pani Mária.

Najbližšie stretnutie bývalých školákov je naplánované v polovici júna tohto roka. Spolužiaci sa tu zídu po 50 rokoch. Dovtedy však koprivnickí dôchodcovia plánujú uskutočniť aj nejaký výlet, lebo všetci majú radi prírodu a v spoločenskej miestnosti sa vraj na jar a v lete sedieť neoplatí.

Najväčšou výzvou pre vedenie obce je vybudovanie vodovodu

Za posledných 20 rokov sa toho v rázovitej šarišskej dedine Koprivnica v okrese Bardejov veľa zmenilo. Bývalá stredisková obec sa v 90. rokoch minulého storočia pustila do viacerých investícií, ktoré mali zlepšiť kvalitu života jej obyvateľov.

„V prvom rade bolo potrebné opravovať miestne komunikácie a to je vlastne úloha, ktorú je nutné riešiť permanentne. Dorobili sa rozvody elektrického vedenia a plynu,“ konštatoval starosta obce Peter Krupa.

Z fondov Európskej únie sa podarilo získať prostriedky vo výške okolo 280.000 eur na opravu starej kúrie, ktorú si obec upravila ako účelové zariadenie pre potreby občanov. Okrem toho získali vyše 260.000 eur na rekonštrukciu a prestavbu budovy základnej školy.



V rámci programu regenerácie obecných centier sa podarilo v dedine vybudovať námestie pred kúriou s prvkami drobnej architektúry a prístupové cesty, na čo získali z eurofondov 410.000 eur. V roku 2012 dokončila obec projekt úpravy koryta Klinského potoka, ktorá si vyžiadala investíciu približne 686.000 eur, pričom peniaze získali zo zdrojov ministerstva životného prostredia.

„My nie sme v zátopovom území, ale keď príde prietrž mračien, potok nestačí. Okrem toho konštrukcie mostov neboli vyhovujúce, lebo pod nimi nedokázalo pretiecť množstvo vody. Z tých peňazí sa nám podarilo vymeniť aj jeden starý klenbový nevyhovujúci most. Teraz máme dedinu chránenú proti povodniam,“ vysvetlil starosta obce.

Obec má rozpracovanú kanalizačnú sieť, ktorá je už na 80 percent hotová. Stále sa však pracuje na dokončení čistiarne odpadových vôd. Rozpracovaný je aj projekt rozšírenia vodovodu.

„Ešte nám chýba vodojem a prvú etapu by sme mali hotovú. Potom druhá etapa je rozvod po obci. Tá voda je nám veľmi potrebná. Každý tu síce má studňu, ale v polovici studní je železitá voda a v tej druhej vápenatá. V lete však v studniach voda chýba,“ vysvetľuje Krupa.

Na dokončenie verejného vodovodu sa podľa starostu viaže aj výstavba nájomných bytov. Obec má pripravené projekty na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny. Bývanie je totiž jeden zo základných prostriedkov ako udržať mladých ľudí v dedine.

Futbalisti spomínajú, ako doma porazili Červenú hviezdu Bratislava

Futbalový klub v obci Koprivnica, okres Bardejov, si onedlho pripomenie 70. výročie svojho založenia. Napriek ťažkostiam, ktoré so sebou prináša financovanie športu, Koprivničania nikdy ani nepomysleli na to, že by sa futbalu vzdali a robia všetko pre jeho udržanie.

Starosta obce Koprivnica v okrese Bardejov Peter Krupa pri jednej z piatich informačných tabúľ, ktoré pred nedávnom inštalovali v dedine, aby pripomínali históriu obce.
Foto: TASR - Ján Lašák
Históriu futbalu pripomína informačná tabuľa umiestnená v blízkosti ihriska. Čiernobiele fotografie zachytávajú mužstvá, ktoré sa niekoľko generácií naháňali za koženým čudom, aby robili radosť sebe i svojim fanúšikom.

Telovýchovná jednota vznikla v roku 1948 a patrila medzi prvé svojho druhu v Bardejovskom okrese. Založili ju tamojší učitelia a futbaloví nadšenci, pričom na ihrisko prilákali mladých ľudí nielen z Koprivnice, ale aj z okolitých dedín. Na futbal v tejto obci vždy chodilo veľa ľudí a nie je tomu inak ani dnes. Nebýva výnimkou, že zápas si príde pozrieť okolo 250 divákov.

Na časy najväčšej slávy koprivnického futbalu spomínajú aj niekdajší hráči, ktorí okrem toho, že sledujú pozorne dianie na ihriskách, sa stretávajú aj pri partičke žolíka v miestnom kaštieli. Tu si neraz so smiechom pripomenú, ako to bolo, keď sa preháňali po trávniku. Lopty sa však neboja ani dnes a radi si s ňou zažonglujú hoci majú už po sedemdesiatke.

Po dedine sa stále spomína, ako vraj boli bratislavskí futbalisti začiatkom 50. rokov na nejakom sústredení v Bardejovských kúpeľoch a v rámci pobytu na východnom Slovensku hrali aj turnaj v Marhani. Na druhý deň vraj Červená hviezda prijala výzvu zahrať si proti Koprivnici.

Ladislav Kuchárik, Andrej Džalaj a František Moravec mali v tom čase iba dorastenecký vek, takže v zápase si nezahrali. Dobre si však pamätajú na toto stretnutie, pretože tím z hlavného mesta len tak hocikde nehrával.

"No nebol to nejaký majstrák a hráči to mali v rámci tréningu, ale naši na ihrisku odovzdali zo seba všetko, zápas je zápas, hráči chcú stále vyhrať. Nakoniec sme ich zdolali 2:1 a to bola sláva. Všetci si budú pamätať, že góly za nás dali Milan Pástor a Ondrej Kuchárik-Sabol," vysvetlil Moravec.

V slávnejších časoch na obecnom futbalovom ihrisku hrávali mužstvá zo Stropkova, Svidníka, Giraltoviec i Bardejova. Posledné roky však futbalisti hrali len nižšie súťaže. V súčasnosti však hrá družstvo 5. ligu v šarišskej skupine, do ktorej postúpilo po vydarenej sezóne 2014/2015.

"Do análov sa zapísalo to, že sme hrali 1. triedu a celú sezónu sme neprehrali ani jedno kolo," chváli futbalistov bývalý hráč Ladislav Kuchárik.

V roku 2018 si teda v Koprivnici pripomenú 70. výročie založenia futbalového oddielu. Okrem oficiálnych stretnutí, na ktorých odovzdajú diplomy a čestné uznania za rozvoj futbalu, sa bude konať aj turnaj pozvaných družstiev. Nebude chýbať ani mužstvo futbalových internacionálov Koprivnice.

Tehly a kameň na stavbu väčšiny domov pochádzajú priamo z obce

Ľudia si kedysi pri výstavbe svojich obydlí pomáhali, ako vedeli. O čosi ľahšie to mali v dedinke Koprivnica, okres Bardejov, pretože v miestnom potoku našli nánosy piesku, v lome kameň do základov a v okolí hlinu na pálenie tehál.

Podľa rodáka z dediny Jána Mikulu si z takéhoto materiálu stavali domy takmer všetci v tejto dedine. Najhoršie to bolo po 2. svetovej vojne pretože ľudia nemali peniaze a všetko naokolo bolo poškodené, staré a nevyhovujúce.

„Kameň sa len tak lámal, ale nebol taký kvalitný, aby sa z neho stavali steny, tak sa používal len do základov. Bola tu však dobrá hlina na tehly a toho sa chopili niektorí majstri, ktorí ich pálili. Ja som si na tento môj dom dal vyrobiť až 20.000 tehál,“ spomína na staré čase 88-ročný dôchodca.

Hovorilo sa, že najlepšia hlina pochádza z miesta nazývaného „Psia debra“. Sem chodievali ľudia na hlinu a tu sa tehly aj pálili.

„Pamätám sa ako dnes, bol som taký malý chlapčisko a nechali ma, aby som šliapal po tej hline a tak ju miesil, aby bola dobrá na tehly. Potom sa postavila pec, musela tam byť nejaká škára a do pece sa naukladali tehly a nakoniec sa pálili v zamurovanej peci,“ vysvetľuje dôchodca František Moravec.

Nie len hlina a kameň boli vždy vzácnym prírodným materiálom v Koprivnici. Domáci, ale aj ľudia z okolia si obľúbili tiež minerálnu vodu z miestneho prameňa, ktorú pre jej charakteristický zápach nevolali inak ako „vajcufka“.

Dôchodca Ján Mikula je presvedčený, že voda má liečivé účinky. Dobre mu vraj robila na kĺby a svaly, pretože keď sa v nej kúpal cítil sa oveľa lepšie. Vraj je dobrá aj na žalúdok, ale to sám nezistil.

„Nanosili sme si vo vedrách vodu do bodvanky a potom sme sa v tom na dvore kúpali. Vo vnútri v dome by sme ju mať nemohli, lebo strašne smrdela. Niektorí tvrdil, že je dobrá na trávenie a črevá, ale ja som sa z nej nemohol napiť, lebo by mi prišlo zle,“ smeje sa dôchodca pri pohľade na starú plechovú vaňu, ktorá je dnes už len opretá za stodolou.

Vodu z miestneho prameňa si neobľúbili len domáci, ale aj ľudia z okolia. Často ich bolo vidno ako prichádzajú na autách a plnia fľaše, alebo bandasky.