Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

Po obnove Sergeja chcú zrenovovať aj rušeň prezývaný Ventilovka

Na snímke Dominik Drevický z PŽS v kabíne parného rušňa rady 431.0 "Ventilovka", v pozadí zrenovovaný dieselový rušeň "Sergej" v Humennom 21. júna 2017. Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Nadšenci z Podvihorlatského železničného spolku v Humennom zrenovujú aj parný rušeň, prezývaný Ventilovka, ktorý si zahral vo vojnovom filme <i>"Deň, ktorý neumrie" </i>so Štefanom Kvietikom.

Humenné 21. júna (TASR) – Nadšenci z Podvihorlatského železničného spolku (PŽS) v Humennom sa rozhodli, že zrekonštruujú parný rušeň, prezývaný Ventilovka, ktorý si zahral vo vojnovom filme "Deň, ktorý neumrie" so Štefanom Kvietikom. Na konte už majú zrenovovaný a spojazdnený dieselový rušeň Sergej, ktorý si pred približne 20 rokmi zahral v hollywoodskom filme Peacemaker (Mierotvorca) po boku Georgea Clooneyho.

Ako pre TASR uviedol Ivan Bogdan z PŽS, preprava rušňa z Bratislavy do Humenného bola náročná, pretože bol dlho neprevádzkovaný. Z jednej strany Slovenska na druhú sa dostal v konvoji, ktorý ťahal práve rušeň Sergej. "Každých 50 kilometrov sa uskutočňovala kontrola. Rýchlosť bola 50 kilometrov za hodinu. Presun teda trval približne šesť a pol hodiny," vysvetlil s tým, že museli dbať hlavne na bezpečnosť.

Parný rušeň bol začiatkom 70. rokov minulého storočia uložený v strojovej stanici Tisovec ako mobilizačná jednotka. "V súvislosti s natáčaním filmu bol upravený opancierovaním," vysvetlil pre TASR predseda PŽS Dominik Drevický s tým, že na niektorých miestach je ešte vidieť maskovacie nátery. Po niekoľkých rokoch, počas ktorých bol umiestnený pod Zvolenským zámkom, ho presunuli do depozitára Múzejno-dokumentačného centra v Bratislave.

Na snímke Ivan Bogdan z PŽS v kabíne parného rušňa rady 431.0 "Ventilovka" v Humennom 21. júna 2017.
Foto: TASR/Michaela Zdražilová


Cieľom spolku je dať Ventilovku do pôvodného stavu, teda ju zrekonštruovať a sprevádzkovať. "Najzásadnejšími na celom parnom rušni sú oprava a tlakové skúšky kotla, ktoré najbližšie vykonáva špecializovaná firma v Českej republike," priblížil Drevický. Ďalej musia okrem iného odstrániť všetky plechy, použiteľné nechať a zrenovovať, vyskúšať rozvody a opraviť parný stroj. Dĺžku renovácie predbežne odhadujú na päť rokov.

Parný rušeň bol vyrobený v roku 1944, pochádza z Rakúska. Pôvodne bol určený na premávku po ľahších tratiach najmä na západe Slovenska. Hmotnosť rušňa je 48 ton, vyzbrojený vážil 64 ton. Dlhý je takmer 12 metrov a vysoký takmer 4,5 metra. Dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 60 km/h.