Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

VIDEO: J.LUNTER: Zodpovední sa musia chopiť zodpovednosti

Ján Lunter Foto: FOTO TASR - Branislav Caban

Ján Lunter je nezávislý kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja

Banská Bystrica 30. októbra (TASR) - Podľa kandidáta na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Jána Luntera (nezávislý), Banskobystrický kraj od vzniku vyšších územných celkov nikdy nezažil obdobie rozkvetu, ale pomaly chátral. Preto sa rozhodol, že tento stav sa musí zmeniť. Podľa neho ak sa zodpovední nechopia zodpovednosti, tak nezodpovední to zneužijú.

O vašom úmysle kandidovať na post predsedu BBSK sa verejnosť dozvedela prvý raz niekedy na prelome rokov 2016/2017. Čo bolo tým hlavným impulzom pre to, aby ste sa uchádzali o tento dôležitý post?


Už od času, kedy vznikli vyššie územné celky, Banskobystrický kraj nezažíval obdobie rozkvetu, ale pomaly chátral. Ja som v tomto období práve naopak zažíval úspešný život, vychoval som šesť detí a dokázal som vytvoriť firmu, ktorá sa rozrastala a dnes zamestnáva viac ako 200 ľudí. V tomto čase som prišiel na to, že veci sa dajú meniť. Navyše, moje deti, ktoré študovali v zahraničí, sa vrátili po čase domov a pracujú tu, v tomto kraji. Doprial by som preto osobne všetkým rodičom, aby sa ich deti mali kde vrátiť.

To bola teda tá moja vnútorná nespokojnosť, ktorá ma viedla k tomu, aby som sa chopil zodpovednosti. Tak, ako mi nakoniec povedal aj Michal Handzuš, pokiaľ sa zodpovední nechopia zodpovednosti, tak nezodpovední to zneužijú.





Ako úspešný podnikateľ ste v uplynulých rokoch často chodili po kraji, počúvali ste od ľudí, čo ich trápi, na čo sa sťažujú. Aké najväčšie problémy má teda Banskobystrický kraj?

Máme stále vysokú nezamestnanosť a najmä dlhodobo nezamestnaných, ktorí už strácajú pracovné návyky. Silné reči, ktoré v tomto smere viedlo súčasné vedenie samosprávneho kraja, nám ako vidieť, nepomohli. Neznížila sa nezamestnanosť u rómskej komunity, neznížila sa kriminalita. Naopak, vidím nezáujem o kraj. Plány, ktoré aj súčasné vedenie má, nie sú o tom, ako zlepšiť situáciu v zdravotníctve, aby napríklad ľudia nečakali dlho v čakárňach alebo akým spôsobom priniesť viac práce do kraja, ale sú napĺňané iným obsahom, ktorý ľuďom neprináša konkrétne naplnenie.

Samosprávny kraj, na rozdiel od štátu, ale nemá až toľko možností na zlepšenie situácie v nezamestnanosti či pri príleve investorov. Ako chcete práve tieto oblasti zlepšiť?

Keď sa pozrieme na úlohy, ktoré kraj má a ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 539/2008, tak hneď prvý bod hovorí o tom, že sa má zabezpečiť rozvoj kraja, ekonomický, sociálny, územný. Je tam 11 bodov a jeden z nich je aj spolupráca s podnikateľmi. Samosprávny kraj má všetky možnosti na to, aby inicioval zmeny v kraji a hľadal všetky možnosti na uplatnenie týchto zmien. Napríklad schéma "viac práce do kraja" sa dá riešiť prostredníctvom rozvoja turizmu.

Náš kraj je krásny, ale doteraz sa nepodnikli razantné kroky pre to, aby sa naši podnikatelia spojili so zahraničnými a prostredníctvom touroperátorov ponúkli potenciálnym návštevníkom naše hrady, zámky, kúpele či vôbec prírodné krásy. Tak, ako nás volajú Rakúšania na návštevu k nim, to isté by sme mali robiť aj my.

"Viac práce do kraja" - to je napríklad aj vytvoriť regionálne pulty, čo je naša silná téma, kde chceme produkty, ktoré vyrobia naši farmári či remeselníci, ponúknuť priamo do obchodných sietí. Kraj v tomto prípade môže nastaviť marketing a logistiku tak, aby sa to dalo docieliť. Kraj môže mať napríklad konzultačné tímy na to, ako pomôcť starostom, ako by mohli financovať svoje projekty, sociálne podniky, overiť ich podnikateľský zámer a podobne. Mojim vzorom v tomto je obec Spišský Hrhov, kde sa veci dejú s dobrými výsledkami.

Chceme zmeniť aj veci v oblasti sociálnej ekonomiky. V západnej Európe tvorí segment sociálnej ekonomiky významný podiel z celkovej zamestnanosti. Napríklad vo Švédsku je to až 11 percent. To znamená, že je to spôsob, ako ľudí, ktorí berú podporu, dostať nenásilne a citlivo do pracovného procesu. Niekoľko pozitívnych prípadov v tomto smere máme už aj na Slovensku. Samosprávny kraj môže tieto skúsenosti preberať a ponúkať ich zodpovedným ľudom.

Ak by ste sa stali predsedom BBSK, aké by boli vaše prvé kroky, čo by ste urobili hneď na začiatku?

Za dôležité pokladám to, aby som nebol zvolený sám, ale aby som mal v zastupiteľstve aj podporu. Za Lunterov tím kandiduje na poslancov krajského zastupiteľstva 27 vysoko kvalifikovaných a slušných ľudí z nášho kraja, ktorí by v prípade zvolenia podporovali moje myšlienky. Ale verím, že aj ostatní sa k dobrým myšlienkam pridajú.

Ale naspäť k otázke. V prvom rade by som sa pozrel na to, ako je nastavený rozpočet na najbližšie roky, ako do neho vložiť úlohy, ktoré som tu už menoval.

Ľudia v kraji vás poznajú predovšetkým ako úspešného podnikateľa. Málo o vás vedia ako o človeku. Čomu sa venujete vo voľnom čase, aké máte koníčky..? 

Mojím naj koníčkom sú včely. Včely mal môj starý otec, včely mal aj môj svokor... Včely jednoducho do našej rodiny patria. Keď otvorím úľ a vidím v ňom aktivitu včiel, tak to ma nesmierne povzbudzuje v mojej filozofii, že človek musí byť užitočný. Ale oddýchnem si napríklad aj pri sadení zemiakov a v zime zase v horách, pri skialpinizme.