Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Regióny

Kendice sa preslávili vývozom kapusty do celej republiky

Na snímke obyvateľka Kendíc a pestovateľka kapusty Marta Pončáková. Kendice, 8. júla 2017. Foto: TASR/Kvetoslava Mudríková

Kapustare je prezývka, ktorá prischla obyvateľom Kendíc natoľko, že prežila aj kolektívne pestovanie kapusty na JRD. Dnešní hospodári radšej sadia plodiny, ktoré dotuje EÚ, hovorí obecný poslanec.

Kendice 8. júla (TASR) – V Česku dodnes majú niektoré reštaurácie na jedálnom lístku v ponuke Kendický šalát. Zistil to v Chrudime starosta Kendíc v okrese Prešov Jozef Hlavatý. Neprekvapilo ho, že hlavnou ingredienciou bola kapusta. Skôr ho dojalo, že čašník vedel, že kapustu k ním voľakedy dovážali z východoslovenskej dediny s týmto názvom. Tradíciu pestovania kapusty do obce priniesli Bulhari a vo veľkom sa tu sadila počas socializmu. Dnes na tieto časy môžu iba s nostalgiou spomínať. Pôda tu však ostala a kapuste, hoci v menšom, sa tu darí naďalej. Asi sa ťažko nájde v obci dom, v ktorom by nenakladali na zimu kapustu. Hlavatý si z detstva pamätá, že v sobotu ju mali stále na obed.

Kapustare je prezývka, ktorá "prischla" obyvateľom Kendíc natoľko, že prežila aj kolektívne pestovanie kapusty na JRD. Dnešní hospodári radšej sadia plodiny, ktoré dotuje Európska únia, skonštatoval obecný poslanec Ondrej Gubač.

V obci ľuďom chýbala zábava. "Nám sa zapáčila táto tradícia, že sme Kapustare, tak sme si vymysleli Kendické kapustové slávnosti. Teraz pripravujeme už ich siedmy ročník, ktorý bude 26. augusta. Tam ide hlavne o to, aby sa ľudia stretli, z Kendíc aj okolia. Aby sme ochutnali tradičné špeciality - kapustové jedlá, ktoré tam naše mamy každoročne robia. Napríklad veľmi obľúbené sú holubky, halušky s kapustou," uviedol Gubač, ktorý je programovým šéfom podujatia.



Kapustnica sa tu varí na rôzne spôsoby. Gubač upozornil, že na prípravu obľúbených holúbkov je špecialista šéf folklórnej speváckej skupiny Kendičan Ján Krišš. Najlepšie halušky s kapustou sú od Márie Hatokovej, ktorej už pomáhajú pri varení vnúčatá i nevesta. Renáta Kočišková je odborníčkou na kapustové koláče. Jeho mama, Terézia Gubačová, robí vynikajúce bandurniky plnené kyslou kapustou, mletým mäsom a slaninkou. Ženy musia pripraviť okolo 300 porcií z každého druhu jedla, aby špeciality ich kuchyne ochutnali všetci hostia.

"Vlani sme si pozvali aj študentov zo Súkromnej strednej odbornej školy Mladosť v Prešove, ktorých tu budeme mať aj v tomto roku. Podarilo sa nám skĺbiť modernú kuchyňu s tradičnou, čo bolo výborným spestrením," prezradil Gubač.

Súťažiť sa bude tiež o najkrajšiu kapustovú hlavu vypestovanú na kendických poliach. Starosta povedal, že vlani bolo sucho a do súťaže prihlásili iba desať kapúst. V minulosti v Kendiciach pestovali svoju vlastnú odrodu, ktorá bola známa veľkými hlávkami. Gazdinky dokázali vypestovať až 17-kilogramové kapusty. Dnes pestujú iné odrody a ich hlávky vážia sotva polovicu. O víťaznej kapustovej hlave rozhodujú tajným hlasovaním účastníci akcie.

Obľúbenou časťou slávností je pásmo nakladania kapusty. Obrad sa začína strúhaním kapusty na ručnom hoblíku. Kapustu dávajú do veľkého dreveného suda, tlačí ju dievčina v kroji tradične prešľapovaním v sude. Pod nohami musí zniesť soľ aj cibuľu. O dobrú náladu sa v tomto roku postará skupina Drišľak. Program vygraduje polnočný kapustový striptíz.

Vo vatikánskych dokumentoch sa obec uvádza ako de Kenedy


Uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 daroval majetok zemanom v doline Svinky, ktorý na východe susedil s pozemkami užívanými poddanými z Kendíc. Je to najstaršia písomná zmienka o Kendiciach v okrese Prešov. Názov obce sa v priebehu storočí menil, ako prvý sa uvádza Kendy, neskôr terra Kendy - zem Kendyho. Vo vatikánskych dokumentoch Monumenta Vaticana zo 14. storočia sa objavuje pomenovanie de Cenedi, ale aj de Kenedy. Domáce obyvateľstvo svoju obec vždy nazývalo Kendzice a takéto pomenovanie sa ujalo od roku 1773. Oficiálny názov Kendice platí od roku 1924.

V obci sa zachoval kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, dve kúrie, budovy sú v súkromných rukách. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Michala z roku 1819. Kendičania sa tradične živili poľnohospodárstvom. V období Československej republiky bola obec známa pestovaním zeleniny. V obci sa tiež ťažil piesok. Pre TASR to uviedol starosta obce Jozef Hlavatý.



Kendice ležia v dolnej časti toku Torysy. Podľa slov starostu tu žije 1960 obyvateľov, z toho rómska menšina tvorí 30 percent populácie. Za posledných 20 rokov sa obec rozrástla o 360 nových obyvateľov. Vlani sa narodilo 38 detí, zomrelo deväť ľudí. Podľa starostu, demografickú krivku im pomáhajú držať smerom hore aj ľudia s „tuhým korienkom“, aký má najstaršia občianka obce 98-ročná Mária Jurková.

Vhodná poloha na spojnici medzi Prešovom a Košicami je dobrou motiváciou pre ľudí, ktorí hľadajú bývanie v blízkosti mesta, ale život na dedine sa im páči. Hlavatý je starostom obce už piate volebné obdobie. Podľa jeho slov, za tie roky veľa postavili, či už z vlastných prostriedkov, ale boli úspešní aj pri získavaní dotácií z cudzích zdrojov.

Starosta menoval výstavbu vodovodu, kanalizácie, chodníkov, opravu miestnych komunikácií. Obec v minulých rokoch potrápili povodne. Najviac zničujúca bola v roku 2010. Dnes ich chráni pred veľkou vodou hrádza. Postavili tiež multifunkčné ihrisko, dom smútku a urobili mnoho menších stavebných akcií.

Pre rómsku komunitu zriadili práčovňu a hygienické centrum, kde sa môžu osprchovať a vyprať si bielizeň. V minulom roku odovzdali do užívania nové komunitné centrum, ktoré slúži nielen Rómom, ale jeho priestory využívajú aj ostatní obyvatelia obce. Hlavným poslaním by mali byť vzdelávacie aktivity.

Pre ľudí je prioritou bývanie. „Postavili sme bytovku s 11 bytmi. Pôvodný zámer bol taký, aby to boli byty pre našich občanov. Ak nemáme plne obsadenú bytovku, v takom prípade môžeme poskytnúť byt aj prisťahovalcom. V súčasnosti táto bytovka pokrýva záujem našich ľudí o bývanie. Niektorí to považujú len za prechodné obdobie, kým si postavia vlastný dom,“ uviedol starosta.

Na snímke budova obecného úradu v obci Kendice 8. júla 2017.
Foto: TASR/Kvetoslava Mudríková


V obci je plne organizovaná Cirkevná základná škola, do ktorej chodí vyše 250 žiakov. Dochádzajú tu aj deti zo susednej obce Drienovská Nová Ves. „Zriaďovateľom materskej školy je obec. Máme v nej dve triedy s kapacitou 42 miest. V súčasnosti táto kapacita postačuje. Ak by sa stala predškolská výchova povinnou, počet miest by nám nestačil. Preto do budúcnosti je aktivita obce zameraná na jej rozšírenie. Potrebovali by sme ďalších 40 miest, využívali by sme ich aj pre prípravu rómskych detí do školy," vysvetlil starosta.

V Kendiciach žije 600 Rómov. Asi polovica z nich je integrovaná v obci a za posledné dva roky sa venuje ich evanjelizácii Apoštolská cirkev. Druhá časť žije v osade Tekeriš, vzdialenej asi 1,5 kilometra. Zaujímavosťou je, že časť osady patrí do katastra Kendíc a druhá časť do Drienovskej Novej Vsi. Hraničné pásmo tvorí Tekerišský potok.

O zachovanie histórie Kendíc sa roky staral etnograf a múzejník Ján Koma, ktorý vyše 50 rokov viedol obecnú kroniku. Zaznamenal vývoj kendického odevu, zbieral historický materiál o obci a pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky vydal publikáciu Kendice vo svetle dejín a ľudovej kultúry. Podrobne v nej opísal kendickú svadbu aj s notovým záznamom obradných piesní. Zachytil starodávne rodinné, spoločenské a cirkevné zvyky, opísal betlehemskú hru. Celý život pracoval v múzeách a jeho profesia mu bola aj záľubou. Vlani, kedy uplynulo päť rokov od jeho smrti, si ho rodáci pripomenuli výstavou z jeho zbierok. Kroniku obce po ňom zdedila Mária Vargová.

V Divadle Etudy začínali dnes vychytené herečky, boli aj v Maroku


Dušou ochotníckeho Divadla Etudy, ktoré vzniklo pred 23 rokmi v Kendiciach, je bývalý colník Ondrej Gubač. Ako uviedol, bola to aktivita nového farára Jána Sedláka, ktorý chcel podchytiť mládež a celé to naštartoval. Potom už začalo divadlo žiť svojím vlastným životom. "Niektorých nás to tak chytilo, že sa divadlu venujeme doteraz," uviedol Gubač.

"Úplne prvým naším vystúpením bola napodobenina hry Jááánošííík, ktorú malo vo svojom repertoári Radošinské naivné divadlo. Vtedy sme ju mali napočúvanú z gramofónovej platne. Prepísali sme si scenár a celé sme to odkopírovali. Nebola v tom veľká kreativita ani tvorivosť, chceli sme si len vyskúšať, aké je to byť na javisku. Napriek tomu sme ju hrali niekoľko rokov," povedal divadelný nadšenec.

Dušou ochotníckeho Divadla Etudy, ktoré vzniklo pred 23 rokmi v Kendiciach, je bývalý colník Ondrej Gubač (na snímke). Kendice, 8. júla 2017.
Foto: TASR/Kvetoslava Mudríková


Ich domovskou scénou je Kultúrny dom v Kendiciach, kde sa snažia raz ročne uviesť jednu premiéru. Vyskúšali si rôzne žánre - drámu, rozprávku, muzikál, absurdnú drámu, autorské divadlo, novinové divadlo, estrádne pásma aj komédie. Sporadicky v tomto dedinskom divadle účinkovali aj nadšenci Tálie z blízkeho okolia. Vďaka niektorým vydareným titulom sa dostali aj mimo svojho regiónu a vystupovali na mnohých festivaloch po celom Slovensku.

"Vďaka niektorým dobrým titulom sme sa dostali aj mimo región. V roku 2010 sme boli na svetovom festivale ochotníckych divadiel v africkom Maroku s titulom Eugena Ionesca Lekcia. Zaujímavosťou je, že v tejto hre, ktorú režírovala Prešovčanka Veronika Pavelková, účinkovali s nami napríklad terajšie už televízne hviezdy Gabika Marcinková Mihalčinová, Janka Kovalčiková, Anička Rakovská. Čiže tieto tri dievčatá, už teraz veľmi známe herečky, s nami začínali v Kendiciach," uviedol Gubač. Do Maroka ich nominovala pobočka svetovej organizácie pre amatérske divadlo AITA/IATA. Vybrali ich po vystúpení na celoslovenskej prehliadke ochotníckych divadiel v Martine, kde s hrou Lekcia zabodovali. Gubač vyzdvihol aj spoluprácu s Dianou Laciakovou z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied, ktorá je jednou z organizátoriek Akademického Prešova.

Zo začiatku režisérska úloha padla na Gubača alebo iného člena divadelného súboru, niečo naštudovali aj spoločnými silami. Neskôr sa ukázala ako schodnejšia cesta externá spolupráca so skúsenými divadelníkmi, ako je režisérka Veronika Pavelková, dramaturg z Rožňavy Miroslav Mandelík, herec z prešovského Divadla Jonáša Záborského Ján Ivan či prešovský konzervatorista Brendon Martin Wolfenden alebo mladý režisér Tomáš Fedorko z Bardejova.

V repertoári majú aktuálne rozprávku Polepetko. Inscenáciu Štúrovci – koncert (ne)zrušený prevzali zo Slovenského komorného divadla v Martine. Už šesť rokov s úspechom hrajú svadobnú komédiu Uľej, uľej, ktorú napísal a režíroval na základe svojich skúseností so svadobnou kapelou prešovský divadelník Ján Ivan. Je to ich komerčne najúspešnejšia hra a darí sa im s týmto titulom vypredávať veľkú scénu Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Podľa Gubača je náročná na počet postáv, hrá v nej 27 hercov plus svadobná kapela, spolu 30 účinkujúcich. Mnohé postavy museli postupne preobsadiť, lebo medzi ochotníkmi sú študenti či mladí ľudia, ktorí odchádzajú z regiónu. Starostu hrá už tretí herec, postavu nevesty museli vymeniť, lebo pôvodná im otehotnela. Divadlo má k dispozícii zhruba 40 ochotníkov.

Kendickí divadelníci majú v civilnom živote prozaické povolania, je medzi nimi stolár, skladník, telefonistka, úradníci, vodič, učiteľka materskej školy či stavebný inžinier. Ich všestrannosť sa zíde pri výrobe kulís. Kostýmy si kupujú v "sekáčoch", cez internet, náročnejšie kúsky im šije krajčírka z neďalekých Petrovian Mária Sabolová, ktorá sa venuje výrobe krojov.

Snom divadelníkov v Kendiciach je uviesť pôvodnú autorskú hru. Gubač sa netají tým, že má takéto ambície a už sa mu v hlave rodí scenár o bývalom boxerovi, ktorý po zranení stojí pred dilemou, čo ďalej.



Obec chce opravovať komunikácie formou PPP projektov


Predchodcovia dnešných Kendičanov postavili obec v tvare kríža. Je to dobre vidieť z vtáčej perspektívy. Na každom jej konci stojí kríž. Obec s tendenciou rastu sa pripravuje na vytvorenie podmienok na ďalšiu individuálnu bytovú výstavbu (IBV). Obecné zastupiteľstvo sa trápi s vysporiadaním pozemkov. Pre TASR to povedal starosta Kendíc Jozef Hlavatý (nezávislý).

"Naši občania, hlavne mladé rodiny, sa dožadujú vytvorenia podmienok na IBV. Pre život na dedine je zaujímavejšie bývať v rodinnom dome ako v bytovke. Bolo by potrebné rýchlejším tempom pripraviť infraštruktúru na výstavbu rodinných domov," uviedol starosta. V rámci platného územného plánu je iba niekoľko voľných pozemkov určených na výstavbu domov. Obec pripravuje nový územný plán, spracovaná je už textová časť, výkresová sa dokončuje, sú v ňom rozpracované ďalšie územia na výstavbu.

Vlani pristúpili k forme jednoduchých pozemkových úprav. "Predpokladám, že tento spôsob bude oveľa produktívnejší z pohľadu rýchlosti prípravy územia aj následnej výstavby infraštruktúry pre IBV," mieni starosta. V Kendiciach už takmer nie sú žiadne voľné domy na predaj. Ľudia si zveľadili aj staršie obydlia.

Obec pripravuje dve lokality na bývanie. Na severnú časť Misalatov, kde môže stáť 17 rodinných domov, už bolo vydané územné rozhodnutie a je v štádiu príprav stavebných povolení. V južnej časti, kde prebiehajú jednoduché pozemkové úpravy, vznikne viac ako 40 stavebných pozemkov.

Hlavatý uviedol, že s bývaním súvisí aj modernizácia osvetlenia. Vlani vymenili staré svietidlá za úspornejšie LED osvetlenie. Potrebujú ešte dokončiť jednu ulicu. Z úspor budú rozširovať osvetlenie do nových lokalít.

Komunikácie v obci sú stredobodom záujmu občanov. "Dostavali sme chodníky smerom na Petrovany z vlastných financií, opravili sme cesty k materskej škole, zdravotnému stredisku a v časti pod Misalatom. Na rekonštrukciu čakajú ďalšie ulice. V tomto roku sme urobili analýzu stavu komunikácií. Dlho nebola výzva na opravy miestnych ciest, preto chceme vyskúšať formu PPP projektov. Uvedomujem si, že na takýto krok je potrebné odhodlanie poslancov ísť novátorskou cestou," uviedol starosta. V zastupiteľstve nakoniec rozhodli, že zo štyroch komunikácií, ktoré obec potrebuje zrekonštruovať, formou PPP projektov opravia jednu z nich na Nižnej ulici, ktorá je najviac frekventovaná a zároveň i najviac opotrebovaná.

"Bude to prvá skúška, taká lastovička. V súčasnosti prebieha príprava na výber dodávateľa na realizáciu tohto projektu," doplnil Hlavatý.



Kendičania v minulosti nachádzali prácu na družstve, v neďalekej tehelni, bola tu výrobňa kŕmnych zmesí. Patrili k veľkým producentom zeleniny. Dnes je pracovných príležitostí priamo v obci pomenej. Poľnohospodárska farma sa zaoberá chovom dobytka, firma na spracovanie kovových odpadov sa venuje aj likvidácii autovrakov. Je tu niekoľko drobných živnostníkov. Asi 70 percent obyvateľov obce pracuje v Prešove a 30 percent dochádza do vzdialenejších Košíc.

Kendice sa chcú rozvíjať aj získaním dotácií z EÚ. S poľským partnerom - s obcou Targowiska v gmine Miejsce Piastowe podpísali vo februári zmluvu o spolupráci. Poliaci sa zúčastnili v máji so svojím súborom na folklórnych slávnostiach V Kendzicoch vešelo. Pripravujú spoločný cezhraničný projekt zameraný na spoluprácu. V rámci neho chcú v Kendiciach upraviť park, spevnené plochy, priestor okolo kostola, vysadiť zeleň a doplniť záhradnú architektúru. Ráta sa tiež s parkoviskom pri cintoríne. Pôjde o príspevok k oslavám 200. výročia vysviacky kostola a 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci, obe jubileá budú v roku 2019. V kontaktoch s Poliakmi budú pokračovať návštevou gminy v septembri. Na budúci rok plánujú meranie síl športovcov alebo dobrovoľných hasičov.

Obec má vypracovaný aj projekt na výstavbu cyklotrasy. Tá by mala kopírovať rieku Torysa v dĺžke viac ako štyri kilometre. Je to súčasť medzinárodného projektu EuroVelo. Zatiaľ bojujú s majetkovým vysporiadaním pozemkov. Rovnaký problém majú aj pri budovaní nového futbalového stánku.

V Kendiciach je základná aj materská škola, kultúrny dom, knižnica, zdravotné stredisko, zubná ambulancia. Ľudia sa angažujú v speváckej skupine Kendičan, divadelnom súbore Etudy, majú dobre fungujúci Futbalový klub FK Slovan Kendice, dobrovoľný hasičský zbor, klub turistov, kulturistov, amatérsky hokejový klub a klub šípkarov.

Vo folklórnej skupine Kendičan účinkujú tri generácie spevákov


Folklórna skupina Kendičan slávi v tomto roku 45. výročie svojho založenia. Na začiatku jej vzniku stála Jolana Kostrábová. Spočiatku to bola čisto ženská spevácka skupina, až neskôr pribudli aj muži. V súbore aktuálne pôsobí 20 členov. Má mužskú a ženskú spevácku zložku. Na akordeóne ich sprevádza Filip Luterán.

Ján Krišš vedie skupinu Kendičan iba druhý mesiac, ale v súbore pôsobí už desať rokov. Živí sa ako stavbár, folklór a spev je pre neho relax. Rovnako ako pre spievajúce učiteľky, ekonómky, predavačku, troch železničiarov či plynára. Vo svojich radoch majú tiež dôchodcov a niekoľko manželských párov. V poslednom čase sa im podarilo prilákať medzi seba aj žiakov základnej školy.

Najstarší speváci majú po sedemdesiatke. Najmladších členov priviedol do súboru jeho vedúci, sú to jeho deti - 11-ročná Noemi a 13-ročný Adam. Posilou je aj jeho manželka Miriam, ktorá sa okrem spievania stará aj o kroje.

Krišš vystriedal na šéfovskom poste Máriu Fejerčákovú, ktorá viedla skupinu 18 rokov. Ešte v máji spoločne organizovali 15. ročník folklórneho festivalu V Kendzicoch vešelo, ktorému predchádzalo pásmo stavania mája. Kendický festival je súťažnou prehliadkou speváckych skupín, súťaží sa v kategóriách ženy, muži a sólo spev. Keďže Kendičan sa rok čo rok zúčastňoval súťažnej prehliadky, jeho členovia majú naštudovaných už 15 blokov piesní.

Folkloristi si ctia tradície. Objavili aj pesničky, v ktorých sa spieva o ich obci. Vo svojom repertoári majú piesne „V tým kendzickym hustym leše“ či „Kendzice a Petrovany valal pri valale...“, prezradil Krišš. „Venujeme sa tradičnému kendickému folklóru. Máme zostavený repertoár z piesní z nášho regiónu a zachytávame zvyky, ktoré sú typické pre našu obec. Dbáme na zachovanie čŕt nášho kendického kroja. Naštudovali sme zvykoslovné pásma, ako sú svadba, krstiny, dožinky a večarky i nakladanie kapusty. Spolu s folklórnym súborom Šarišan ženská spevácka zložka naštudovala pásmo Deň kolačovy, s ktorým sa predstavili aj na televíznej obrazovke.



Súbor finančne podporuje obec, ktorá im zabezpečuje aj kroje. Niektoré jeho časti majú svojské názvy. Súčasťou ženského kroja je „francľuvka“, ktorá sa nosí pod lajblíkom. Sukňu chráni čierny „šurc“. Muži si zaväzujú košeľu ozdobnou mašľou, ktorá sa tu volá „hajštuk“. Aby ženám nebolo chladno, vlnené „chustky“ nahradili kabátiky do pásu „bujbely“.

Najďalej vycestoval súbor do Dánska, kde vystupovali v Kodani na slávnosti Slovákov. Častejšie ich pozývajú na festivaly a slávnosti do rôznych obcí hlavne na Šariši. Na estrádnej súťaži v Levoči vyhrali prvé miesto s blokom krstiny. Súbor v tom čase viedla Mária Kočišková.



Členovia speváckej skupiny sa stretávajú zvyčajne každú stredu. Spev a láska k folklóru medzi nimi vytvorila zvláštne priateľské puto a často si aj v súkromí pomáhajú. Najbližšie bude súbor vystupovať v Hermanovciach (okres Prešov) 15. júla, kde ich pozvali na oslavy domáceho súboru Hermanovčan. Volajú ich aj na svadby, ale až na druhý deň na tzv. vyžirky, aby sa postarali o dobrú náladu.

Začiatkom septembra súbor vystúpi na púti pri kríži nad obcou, kde sa stretávajú veriaci z Kendíc a Radatíc. Spievajú aj v kostole na Michala, kedy je v obci odpustová slávnosť. Na vianočnej akadémii potešia ľudí koledami. Organizujú tiež zabíjačkové hody na posledné fašiangy. Kto nestihne ich koncert, môže si pustiť niektoré ich CD.