Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

Klenot B. Štiavnice - Kostol sv. Kataríny približuje nová kniha

Za vznikom takmer 360-stránkovej publikácie je 12-členný kolektív historikov a architektov, vedených editorkou Katarínou Voškovou (na snímke). Banská Štiavnica, 25. marca 2017. Foto: TASR/Jozef Poliak

Kostol stojí v srdci historického centra Banskej Štiavnice. Bol postavený na sklonku 15. storočia. Patrí medzi najdôležitejšie neskorogotické stavby z okruhu stredoslovenských banských miest.


Banská Štiavnica 25. marca (TASR) - V Kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici predstavili v týchto dňoch monografiu o tomto klenote neskorej gotiky na Slovensku. Za vznikom takmer 360-stránkovej publikácie je 12-členný kolektív historikov a architektov, na čele s editorkou Katarínou Voškovou.

"Monografia prináša kapitoly o architektúre a umení tohto chrámu v jeho postupných premenách. Každá z kapitol je zasadená do prislúchajúceho historického rámca, vrátane reálií náboženského a kultúrno-spoločenského života mesta," uviedla pre TASR.

Jednotlivé kapitoly sú ilustrované fotografiami Martina Marenčina a Lukáša Rohárika, vytvorenými pre túto príležitosť. Uplatňujú sa v nej však aj reprodukcie grafík a fotografií z archívnych zdrojov a rad architektonických rekonštrukcií Marcela Mészárosa.

Kniha postupne približuje jednotlivé stavebné vývinové etapy kostola, jeho pôvodné zariadenie a osudy umeleckých diel, ktoré boli s týmto chrámom spojené v jeho vyše päťstoročnej histórii. Najobsiahlejšie kapitoly sa zaoberajú obdobím gotiky a baroka – dvoch najvýznamnejších epoch z hľadiska dejín umenia.
Na snímke Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kremnici.
Foto: FOTO TASR - Jana Vodnáková

Kostol stojí v srdci historického centra Banskej Štiavnice. Bol postavený na sklonku 15. storočia a vysvätili ho v roku 1500. Patrí medzi najdôležitejšie neskorogotické stavby z okruhu stredoslovenských banských miest a historici umenia ho zaraďujú medzi významné objekty sakrálnej architektúry aj v stredoeurópskom kontexte.

Z obdobia okolo roku 1500 si kostol síce uchoval celistvú architektonickú podobu, ale jeho pôvodné zariadenie dnes už poznáme len vo fragmentoch. Pozoruhodný hlavný oltár Majstra MS z roku 1506, inšpirovaný dielami Albrechta Dürera či Veita Stossa, bol v 18. storočí rozobratý a jeho jednotlivé časti – sedem gotických obrazov a tri monumentálne sochy – sa postupne roztratili do rozličných múzeí a galérií, väčšinou za hranicami Slovenska.

Monografia predkladá najnovšiu (virtuálnu) rekonštrukciu pôvodnej podoby oltára Majstra MS, nášho azda najvýznamnejšieho maliara na pomedzí gotiky a renesancie.

Vydavateľom knihy je Spolok Banskej Štiavnice '91. Jej vydanie podporili Fond na podporu umenia, Ministerstvo kultúry SR, Fakulta architektúry STU v Bratislave a mesto Banská Štiavnica.