Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Všetky denné stacionáre musia mať v súčasnosti splnené technické a iné podmienky na svoju existenciu.
Autor TASR
Košice 4. decembra (TASR) - Osud denných stacionárov po schválení novely Zákona o sociálnych službách majú v rukách poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev spolu so starostami a primátormi miest. Tvrdí to riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio.
Ako povedal, všetky denné stacionáre musia mať v súčasnosti splnené technické a iné podmienky na svoju existenciu.
"Prikázala im to novela zákona o sociálnych službách účinná od 1.3.2017, vyhláška ministerstva zdravotníctva a kontroly rôznych inštitúcií, ktoré inicioval štát. Personálne štandardy im uložila splniť zmluva s ministerstvom o financovaní tejto sociálnej služby už v roku 2017," povedal Korpesio.
V novele Zákona o sociálnych službách účinnej od 1.1.2018 štát podľa neho znovu pritvrdil. "Znížil svoje financovanie zhruba o polovicu podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnych služieb a prikázal prostriedky štátu použiť iba na mzdy a odvody pracovníkov. Prostriedky na financovanie prevádzky si musia denné stacionáre zabezpečiť od samospráv, z ktorých pochádzajú ich prijímatelia aj od samotných prijímateľov," uviedol Korpesio s tým, že poskytovateľom však oproti tomuto roku narastú náklady z dôvodu zvýšenia minimálnych miezd.
Ako vysvetlil, podľa prepočtov, na jeden denný stacionár bude musieť budúci rok samospráva prispieť sumou od 10.000 do 30.000 eur.
"Výška jej príspevku bude závislá od viacerých faktorov - kapacity stacionára, prijímateľov s trvalým pobytom z danej obce, priemernej obsadenosti miest v stacionári, od stupňov odkázanosti prijímateľov z danej obce. Preto taký veľký rozptyl v určení výšky finančného príspevku tej ktorej obce. Ak niektorá obec bude mať v nejakom stacionári iba niekoľko prijímateľov, vplyv na rozpočet bude miernejší, ak budú iba z danej obce, dosah na rozpočet bude vyšší. Ďalší dôležitý faktor vplyvu na rozpočet bude počet stacionárov v danej obci alebo danom meste," povedal Korpesio.
Zásadnou otázkou podľa jeho slov zostáva, či poslanci so starostami a primátormi nájdu dostatok prostriedkov na financovanie vo svojich rozpočtoch.
"Predpokladám, že ak to nemohli urobiť, či neurobia v rozpočte pri schvaľovaní na budúci rok v poslednom mesiaci tohto roka, tak financie budú schvaľovať v novom rozpočte alebo cez zmeny rozpočtov v úvode budúceho roka. Teda o bytí či nebytí toho ktorého stacionára nebude rozhodovať jeho kvalita a obsadenosť, ale najmä ochota, neochota a možnosti obecných a mestských zastupiteľstiev. Aj keď to má byť dobrý a správny princíp pre vyspelé demokracie, kde sa spája sloboda so zodpovednosťou, či sme do takej demokracie už dospeli, ukáže krátka budúcnosť a začiatok nového roku," skonštatoval Korpesio.
"Prijímateľ sociálnej služby, ktorý ju potrebuje, tak vôbec nebude rozhodovať, či ju dostane, alebo nie. Bude sa musieť prispôsobiť štátu a samospráve. Jeho osud teraz závisí od ich rozhodnutí," dodal riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice.
Ako povedal, všetky denné stacionáre musia mať v súčasnosti splnené technické a iné podmienky na svoju existenciu.
"Prikázala im to novela zákona o sociálnych službách účinná od 1.3.2017, vyhláška ministerstva zdravotníctva a kontroly rôznych inštitúcií, ktoré inicioval štát. Personálne štandardy im uložila splniť zmluva s ministerstvom o financovaní tejto sociálnej služby už v roku 2017," povedal Korpesio.
V novele Zákona o sociálnych službách účinnej od 1.1.2018 štát podľa neho znovu pritvrdil. "Znížil svoje financovanie zhruba o polovicu podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnych služieb a prikázal prostriedky štátu použiť iba na mzdy a odvody pracovníkov. Prostriedky na financovanie prevádzky si musia denné stacionáre zabezpečiť od samospráv, z ktorých pochádzajú ich prijímatelia aj od samotných prijímateľov," uviedol Korpesio s tým, že poskytovateľom však oproti tomuto roku narastú náklady z dôvodu zvýšenia minimálnych miezd.
Ako vysvetlil, podľa prepočtov, na jeden denný stacionár bude musieť budúci rok samospráva prispieť sumou od 10.000 do 30.000 eur.
"Výška jej príspevku bude závislá od viacerých faktorov - kapacity stacionára, prijímateľov s trvalým pobytom z danej obce, priemernej obsadenosti miest v stacionári, od stupňov odkázanosti prijímateľov z danej obce. Preto taký veľký rozptyl v určení výšky finančného príspevku tej ktorej obce. Ak niektorá obec bude mať v nejakom stacionári iba niekoľko prijímateľov, vplyv na rozpočet bude miernejší, ak budú iba z danej obce, dosah na rozpočet bude vyšší. Ďalší dôležitý faktor vplyvu na rozpočet bude počet stacionárov v danej obci alebo danom meste," povedal Korpesio.
Zásadnou otázkou podľa jeho slov zostáva, či poslanci so starostami a primátormi nájdu dostatok prostriedkov na financovanie vo svojich rozpočtoch.
"Predpokladám, že ak to nemohli urobiť, či neurobia v rozpočte pri schvaľovaní na budúci rok v poslednom mesiaci tohto roka, tak financie budú schvaľovať v novom rozpočte alebo cez zmeny rozpočtov v úvode budúceho roka. Teda o bytí či nebytí toho ktorého stacionára nebude rozhodovať jeho kvalita a obsadenosť, ale najmä ochota, neochota a možnosti obecných a mestských zastupiteľstiev. Aj keď to má byť dobrý a správny princíp pre vyspelé demokracie, kde sa spája sloboda so zodpovednosťou, či sme do takej demokracie už dospeli, ukáže krátka budúcnosť a začiatok nového roku," skonštatoval Korpesio.
"Prijímateľ sociálnej služby, ktorý ju potrebuje, tak vôbec nebude rozhodovať, či ju dostane, alebo nie. Bude sa musieť prispôsobiť štátu a samospráve. Jeho osud teraz závisí od ich rozhodnutí," dodal riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice.
