< späť

Veľkosť košického Dómu sv. Alžbety súvisí s eucharistickým zázrakom

Na snímke v pozadí Dóm sv. Alžbety. Foto: TASR/František Iván

Má plochu 1200 štvorcových metrov a kapacitu viac ako 5000 ľudí.

Košice 19. marca (TASR) - Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 štvorcových metrov a kapacitu viac ako 5000 ľudí. Stavať ho začali na konci 14. storočia na mieste pôvodného farského kostola, pričom v tom čase v meste už stáli aj dominikánsky a františkánsky kostol. Pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála príliš veľká. Prečo sa teda pustili do jej náročnej výstavby?

Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety. Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.

"Kvôli tej relikvii sem prichádzali pútnici napríklad aj z Ukrajiny. Vieme, že v roku 1380 už bola dokončená kaplnka sv. Michala. Ona je staršia ako dóm, takže predpokladáme, že tá relikvia bola uložená pôvodne tam, a na mieste farského kostola začali stavať tento - nazvime ho - pútnický chrám," priblížil pre TASR Šándor. Zázrak priťahoval stredovekých pútnikov vo veľkých počtoch, pre ktorých bolo potrebné zabezpečiť zodpovedajúci priestor.

Katedrála má vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Do šošovkovitého námestia je chrám akoby "vtlačený", pričom z dvoch strán ho ešte v minulosti obtekal potok. O tom, že stavitelia sa snažili využiť čo najviac priestor pre pútnikov, svedčí podľa farára aj pomerne malá svätyňa dómu. Odkaz na relikviu naznačujú tiež zobrazenia šatky s odtlačkom Kristovej tváre, tzv. veraikon (pravdivý obraz). "Aj ikonograficky nám to vychádza a podporuje tú myšlienku Kristovej krvi," dodal Šándor.

Hlavný vstup do chrámu bol v stredoveku od priestoru trhoviska a Urbanovej veže, preto je severný portál aj najkrajší. Tam sa sústreďovali pútnici a ním prechádzali do chrámu. "Relikvia bola uložená na ľavej strane na empore, točité schody slúžili na to, aby pútnici jednou stranou vychádzali hore a druhým vretenom schádzali dole," priblížil ďalej farár.

Košice, ako významné pútnické miesto stredovekej Európy, potvrdila odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402. Neskorší zánik kultu súvisel so šírením reformačných myšlienok, relikvia bola pravdepodobne zničená počas náboženských vojen v 17. storočí. Postupne sa pritom zabudlo na pôvodné poslanie južnej empory dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a uctievané. 

Dóm sv. Alžbety je aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Táto dominanta a pýcha Košíc prešla v uplynulých rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Pri obdive nad jej krásou a veľkoleposťou si možno uvedomiť, že úplne na začiatku bola malá "nehoda", ktorá sa stala nepozornému kňazovi pred zhruba 650 rokmi.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.